„Tatíček“ Masaryk zomrel pred 80 rokmi, lásku k národu slušný človek nevytrubuje, hovorieval

V českých Lánoch nastala 14. septembra 1937 mrazivá noc. V starobylom letnom sídle československých prezidentov bojuje 87-ročný Tomáš Garrigue Masaryk (TGM) pod dohľadom ošetrujúceho doktora a sestier o život.

Niečo po pol štvrtej ráno predstúpi pred novinárov jeho syn Jan Masaryk s veľmi smutnou správou: „Otec zomrel o 3:29.“

Na najbližšej schôdzi československej snemovne predstúpil jej predseda Jan Malypetr so srdcervúcim prejavom, kde okrem iného povedal: „S nevýslovným žiaľom sa skláňame pred týmto neúprosným rozhodnutím osudu, ktorým bol ukončený telesný život najväčšieho občana tejto republiky. On, kto celý život zasvätil práci a službe pre národ s takou hlbokou, neokázalou láskou a obetavosťou, pre ktoré existuje v dejinách iba málo príkladov, nemôže zomrieť.“

Prečítajte si

Kto sú slovenskí potomkovia Masaryka a kde sa vzala fáma, že je synom Františka Jozefa?

Pri filozofii našiel životnú lásku

Masaryk sa narodil 7. marca 1850 neďaleko Hodonína. Maturitu a aj vysokú školu so zameraním na filozofiu  absolvoval vo Viedni. Dostal sa na študijný pobyt do nemeckého Lipska, kde sa spoznal so svojou neskoršou manželkou Charlottou Garriguovou, s ktorou mal päť detí, a čo nebýva zvykom, prijal jej priezvisko.

„Až manželstvo dovŕšilo moju výchovu,“ znie jeden z jeho najpamätnejších výrokov.

Od druhej polovice 80. rokov 19. storočia sa významnejšie angažoval v politike a vo verejnom živote. V roku 1891 sa stal poslancom ríšskej rady a českého zemského snemu za Mladočechov (Mladočeská strana hlásiaca český národný a liberálny program). Dlhodobou agendou TGM bolo presadzovanie autonómie českých krajín v rámci Rakúsko-Uhorska, ale to sa zmenilo po vypuknutí prvej svetovej vojny.

Štvornásobný prezident Československa

V roku 1915 emigroval do zahraničia, kde sa spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom a Edvardom Benešom stal hlavným predstaviteľom zahraničného odboja bojujúceho za vytvorenie samostatného československého štátu.

Následne založil Československú národnú radu a taktiež hral veľmi významnú úlohu pri presvedčovaní vlád štátov Dohody o myšlienke samostatného československého štátu.

Za prezidenta Československa bol zvolený štyrikrát – v roku 1918 za jeho neprítomnosti, v rokoch 1920, 1927 a 1934.

V poslednom prípade však išlo skôr o vynútenú kandidatúru: „Politická situácia nebola vhodná na to, aby bol za jeho nástupcu zvolený Edvard Beneš, čo si Masaryk, pochopiteľne, prial. Snažil sa preto vyčkať, aby existovala pre Beneša jednoznačnejšia väčšina, ktorá v máji 1934 ešte nebola. V konečnom dôsledku teda musel kandidovať za prezidenta po štvrtýkrát, čo by za iných okolností už určite nechcel,“ povedal historik a redaktor Lidových novín Petr Zídek.

Tvrdí, že v tom čase mal Masaryk už také zdravotné problémy, že sa nedokázal ani sám podpísať.

Najväčší štátnik 20. storočia spolu s Churchillom

Svojím odhodlaním a obdivuhodnou pracovitosťou v prospech československého národa si vyslúžil prezývky ako „tatíček“, či „prezident osloboditeľ“. „Skutočná láska k národu je veľmi pekná vec, u slušného a rozumného človeka ide o samozrejmú vec. Preto sa o nej nehovorí, podobne ako slušný muž nevytrubuje do sveta svoju lásku k žene a rodine,“ hovorieval.

Neustále zdôrazňoval zodpovednosť, mravnosť, náboženstvo, vedecké poznanie a nutnosť nepretržitého sebavzdelávania. „Hlavná vec je zdokonaľovať samého seba. Nepotrebujeme mravnosti a náboženstvá abstraktne, v sústavách a knihách, ale v živote a v politike. Etika nie je určená pre písací stôl, náboženstvo nie je pre kostol“ – ďalšie z jeho pamätných výrokov.

O veľkosti tejto mimoriadnej osobnosti československej histórie svedčia aj výroky niektorých známych osobností verejného života.

Filozof Karl Popper ho spolu s Winstonom Churchillom považoval za najväčšieho štátnika 20. storočia. Dokonca Popper s jednou z najvýznamnejších politologičiek vôbec, Hannah Arendtovou, označili Masarykovo Československo za ostrov demokracie a slobody uprostred fašizujúcej sa strednej Európy.

Mimoriadnej poklony sa Masarykovi dostalo aj od českého exprezidenta Václava Klausa, ktorý nemá vo zvyku rozdávať lichôtky. Masaryka však vníma ako „najväčší politický fenomén v Česku (Československu)“.