Denník N

Nezničili ju utečenci, eurokríza ani súperi. Prečo sa Merkelová drží na vrchole už dvanásť rokov?

Angela Merkelová. Foto – TASR/AP
Angela Merkelová. Foto – TASR/AP

Najväčším favoritom federálnych volieb je strana Angely Merkelovej. Kancelárka zvládla v úrade viaceré krízy a v čase, keď vo svete rastú populisti a ľudia volia zmenu, sa pevne drží na vrchole. V Nemecku sme zisťovali, prečo je to tak.

Ulice Berlína sú oblepené volebnými plagátmi. Na jednom stĺpe nájdete sociálneho demokrata, liberála aj kandidáta euroskeptickej Alternatívy pre Nemecko. Programovo ich spája máločo, no politicky majú podobný cieľ – vystúpiť z tieňa Angely Merkelovej.

V štvrti Kreuzberg, kde majú sídlo sociálni demokrati, sa z plagátu najčastejšie usmieva Martin Schulz. Práve líder SPD bol ešte pred niekoľkými mesiacmi favoritom na to, aby Merkelovú po troch funkčných obdobiach vystriedal.

Podpora pre novú tvár v nemeckej politike však časom padla a dnes je už takmer isté, že Merkelová svoju stranu znovu dovedie k volebnému víťazstvu. Štvrtému v rade.

Ako je možné, že nemecká kancelárka sa aj napriek mnohým krízam dokázala udržať na vrchole? Prečo Nemci nie sú ako Američania, Briti alebo Francúzi, ktorí túžili po zmene, a v posledných hlasovaniach prekvapili?

Prečo je stále na vrchole?

Bez spochybňovania veľkého politického talentu nemeckej kancelárky – hlavným dôvodom toho, prečo je Angela Merkelová stále na vrchole, je povaha nemeckých voličov. Hovoria to všetci odborníci, s ktorými sme sa rozprávali.

Zhodujú sa, že Nemci sú konzervatívni a radi volia to, čo poznajú a čo sa osvedčilo. Pred zmenami uprednostňujú stabilitu.

Obzvlášť po tom, čo videli, aký chaos dokážu vyvolať protestné hlasy aj v krajinách, ktoré majú silné inštitúcie (USA či Veľká Británia).

Angela Merkelová v roku 2000 na zjazde CDU, kde ju zvolili za predsedníčku strany. Foto – TASR/AP

„Krízy, ktoré sa v posledných rokoch odohrali v kombinácii s brexitom a zvolením Trumpa, ovplyvnili nemeckú spoločnosť. No ak Nemci svoju celkovú bezpečnosť a ekonomickú situáciu porovnajú s inými štátmi, tak im, aj napriek tomu, že nemusia súhlasiť s tým, ako prebehla migračná kríza, ako najlepšia voľba vychádza Merkelová,“ hovorí pre Denník N nemecký politológ André Härtel.

Samozrejme, Merkelová podľa neho profituje aj zo svojich dvanásťročných skúseností kancelárky a z toho, že dokáže ľudí presvedčiť o tom, že všetko bude v poriadku. A to aj napriek tomu, že väčšinou bližšie nevysvetlí, ako to plánuje dosiahnuť.

Angela Merkelová prvýkrát ako kancelárka vystupuje v Bundestagu. Foto – TASR/AP

Nemci chcú „správcu“, človeka, ktorý sa postará, že veci ostanú tak, ako sú, nie reformátora. To je presne to, v čom Angela Merkelová vyniká.

„Merkelová vlastne nekandiduje so skutočným programom. Jej hlavným odkazom je, že sa postará o to, aby všetko ostalo tak ako doteraz. To zjavne mnohým stačí,“ hovorí Jörg Wimalasena z nemeckého ľavicového denníka Die Tageszeitung.

Záruka stability

Nemci naozaj žijú dobré časy. Sú politickým aj ekonomickým lídrom eurozóny, nezamestnanosť je pod šiestimi percentami, hoci v roku 2005 to bolo 12 percent, štát tri roky po sebe zaznamenal rozpočtový prebytok a kancelárka má po odchode Baracka Obamu z Bieleho domu imidž líderky slobodného sveta.

Aj vďaka tomu sa Merkelová nemusí v kampani prezentovať veľkými sľubmi. Už počas kampane v roku 2013 sa spoliehala na motto: „Poznáte ma.“ Za dvanásť rokov v úrade dokázala, že vie riadiť štát a zabezpečiť, aby sa Nemci mali dobre. „Má povesť človeka, ktorý dokáže ukočírovať loď aj počas búrky,“ hovorí Wimalasena.

To si nemyslia všetci a niekomu takto definovaná kancelárka nestačí. Taký je aj tridsiatnik Jan, ktorý niekoľko rokov pracoval v Bundestagu. „Merkelová pôsobí unavene, nemá žiadnu jasnú víziu a len sa necháva niesť prúdom,“ hovorí. Voliť ju určite nebude.

Kancelárka a jej strana podľa neho reprezentujú časť spoločnosti, ktorej sa darí, preto nemajú žiadnu vôľu na to, aby niečo menili, a radšej len udržiavajú súčasnú situáciu.

„Je čas na viac spravodlivosti“. Týmto heslom sa na berlínskych bilbordoch prezentuje Martin Schulz. Foto N – Rastislav Kačmár

Zato Martin Schulz by krajine pomohol, myslí si Jan. „Vypracoval sa, je akýmsi zosobnením ,amerického sna‘. Ponúka jasnú víziu pre Nemecko a realistické návrhy na to, ako dosiahnuť vyššiu kvalitu života pre všetkých.“ Oceňuje na ňom aj to, že sa jednoznačne postavil pravicovým populistom, zatiaľ čo CDU im podľa neho niekedy ustupuje, aby mohla prilákať aj časť ich voličov.

Väčšina Nemcov však uvažuje inak. „Nemci sa až tak nezaujímajú o politiku, ich hlavným záujmom je, aby peniaze, ktoré majú uložené v banke, boli v bezpečí a aby boli bezpečné aj ulice,“ hovorí o svojej krajine bývalý vysoko postavený diplomat. To, čo pomenúva, Merkelová dokáže zabezpečiť.

Nemecko sa pod jej vedením dokázalo vyrovnať s veľkou ekonomickou krízou, ktorá zasiahla celý svet, zvládlo aj problémy v eurozóne, postavilo sa proti anexii Krymu a vzhľadom na rozsah migračnej krízy podľa priaznivcov kancelárky krajina relatívne dobre zvládla aj tú.

„Merkelová je ako pevná skala v mori zmien a Nemci to vedia,“ napísal vo svojom komentári pre New York Times editor Die Zeit Jochen Bittner.

Pragmatička bez vízie?

Pozorovatelia oceňujú jej pragmatickosť, inteligenciu a veľký politický talent. „Podarilo sa jej dlhé roky ostať pri moci na mieste, ktoré pripomína zápasnícky ring,“ hovorí novinár Wimalasena.

Tvrdí, že Merkelovú preto obdivuje, hoci voliť ju neplánuje. Prekáža mu na nej totiž jedna vec: nedostatok vízie a ideálov. V niektorých veciach je podľa neho schopná zmeniť názor v sekunde, ak má pocit, že je to politicky tá správna cesta.

„Som trochu liberálna, sčasti kresťansko-sociálna a aj trochu konzervatívna,“ povedala podľa Economistu o sebe v roku 2009 Merkelová. Voliči takmer všetkých strán u nej dokážu nájsť niečo, čo im vyhovuje: elektorát Strany zelených a mladší voliči oceňujú jej prístup k utečencom, voliči SPD podporu minimálnej mzdy, a tým, čo volia FDP, sa pozdáva jej stabilita.

„Úspešne pre Nemecko“ – bilbord Angely Merkelovej. Foto N – Rastislav Kačmár

Potvrdzujú to aj naše diskusie s Nemcami. Keď sa pýtame na to, čo považujú za jej najväčšie úspechy, veľmi často zaznie snaha o prechod na zelenú energiu. Okrem toho hovoria aj o prestíži, ktorú prináša Nemecku na medzinárodnej scéne, a o stabilite, ktorá pomáha ekonomike a k riešeniu kríz.

Angela Merkelová (63)

Merkelová sa narodila v roku 1954 v Hamburgu, keď mala pár mesiacov, s rodinou sa presťahovala do východného Nemecka, kde jej otec dostal pozíciu ako luteránsky pastor. Vyštudovala fyziku na Univerzite v Lipsku, neskôr získala doktorát z fyzikálnej chémie na akadémii vied v Berlíne. Po páde Berlínskeho múru sa začala angažovať v politike, hneď v roku 1990 ju zvolili do Bundestagu.

Obľúbil si ju vtedajší kancelár Helmut Kohl a urobil z nej ministerku pre ženy a mládež, neskôr šéfku rezortu životného prostredia. Najdlhšie vládnuci nemecký kancelár sa stal jej mentorom, no po tom, čo sa objavil škandál týkajúci sa financovania strany, ho verejne kritizovala. Neskôr sa s ním zmierila a na jeho pohrebe mu ďakovala za šancu, ktorú jej na začiatku 90. rokov ponúkol.

Merkelová sa postupne stala mimoriadne vplyvnou a dokázala presadiť v strane, ktorú vždy ovládali muži, nie veľmi ochotní pustiť medzi seba niekoho, kto nie je ako oni. V roku 1998 sa stala tajomníčkou CDU, o dva roky neskôr predsedníčkou strany.

O post kancelárky sa mohla uchádzať už v roku 2002, napokon však ako líder kandidoval Edmund Stoiber. CDU/CSU voľby tesne prehrala, Merkelová sa stala líderkou opozície a v roku 2005 už stranu priviedla k volebnému víťazstvu. Odvtedy sa drží na vrchole.

Je druhýkrát vydatá, nemá deti.

 

Inteligentná Merkelová možno nemá plán na desať rokov dopredu, no o to efektívnejšia je v riešení problémov či kríz, ktoré sa počas jej vlády objavujú.

Jej blízky kolega Jens Spahn pre The Economist povedal, že kancelárka pri rozhodovaní väčšinou uvažuje veľmi triezvo, pozoruje a počúva svoje okolie, zváži klady a zápory. Predurčuje ju na to aj jej pôvodná profesia. Merkelová je vedkyňa, má doktorát z fyzikálnej chémie.

Aj vďaka tomu ju Nemci vnímajú ako záruku spomínanej stability a veria jej, ak hovorí, že prichádzajúce krízy zvládne s pokojom a racionálne.

„Môžete tvrdiť, že kancelárka nemá víziu, a možno máte pravdu. Prečo by však víziou nemohlo byť to, že rieši problémy, keď prídu?“ nadhodí počas nášho rozhovoru bývalý vysoko postavený nemecký diplomat.

Svojsky vysvetľuje aj to, prečo sa zatiaľ neobjavil nemecký Emmanuel Macron, ktorý by rozbil súčasnú politickú scénu. Tvrdí, že taká zásadná zmena predpokladá, že v krajine niečo nefunguje alebo že ostatní politici nestoja za veľa. „Chvalabohu, tam zatiaľ nie sme,“ hovorí.

Oponentom berie témy

Merkelovú zdobí ešte jedna pre politika užitočná vlastnosť. Dokáže vycítiť, kedy má konať. Vďaka tomu sa elegantne zbavuje tém, ktoré by jej neskôr mohli škodiť. Stačí si spomenúť na nedávne schválenie manželstiev ľudí rovnakého pohlavia.

Síce o nich krajina debatovala dlhšie, no keď sa zdalo, že SPD by z toho mohlo urobiť jednu z tém kampane, Merkelová ako šéfka konzervatívnej strany zareagovala veľmi pohotovo: tému potlačila a vyhlásila, že jej poslanci budú mať počas hlasovania voľné ruky.

Ona síce takticky hlasovala proti, návrh však prešiel. Téma zmizla a Merkelová si získala uznanie aj sympatie veľkého počtu Nemcov, ktorí boli za schválenie sobášov.

Nemecko počas ekonomickej krízy presadzovalo prísne úsporné opatrenia. Na juhu Európy preto Merkelová nebola veľmi populárna. Na fotke protesty v roku 2012 pred jej návštevou v Portugalsku. Foto – TASR/AP

A hoci aj toto hlasovanie by mohlo slúžiť ako argument za to, že Merkelová nemá žiadnu hodnotovú orientáciu, počas svojho pôsobenia v politike ukázala viacej hodnôt, ktoré sú pre ňu dôležité. Vyrástla vo východnom Nemecku, preto je pre ňu veľmi dôležitá sloboda. Rovnako si cení aj transatlantické partnerstvo, hoci po nástupe Donalda Trumpa už musela uznať, že Európa musí byť samostatnejšia a nemôže sa spoliehať len na USA.

Počas migračnej krízy aj napriek kritike časti obyvateľstva a politikov ukázala, že je pre ňu veľmi dôležitá pomoc ľuďom v núdzi. Týmto krokom si získala aj obrovský rešpekt, no len ťažko ho možno považovať za politický kalkul. Privítanie utečencov sa totiž prejavilo na preferenciách strany, jej obľúbenosti a na náraste podpory Alternatívy pre Nemecko.

Napokon je tu ešte jeden dôvod, prečo CDU tak jednoznačne vedie pred sociálnymi demokratmi. SPD sa nedokáže voči Merkelovej a jej vláde jednoznačne vymedziť a kritizovať ich za to, čo za posledných dvanásť rokov urobili – osem rokov totiž boli ich koaličným partnerom.

Utečenci ju nezničili

Ešte pred pár mesiacmi bolo víťazstvo CDU menej pravdepodobné. Migračná kríza oslabila Merkelovej pozíciu. Politiku kancelárky, ktorá sa rozhodla otvoriť dvere migrantom, kritizovali aj v sesterskej CSU. Do Nemecka za dva roky prišlo viac ako milión migrantov a migračné vlny mali obrovský vplyv na politickú situáciu v celej Európe.

Jej kritici hovorili, že je to začiatok Merkelovej konca. Nemali pravdu. Kancelárkina popularita síce na chvíľu klesla, no mnoho (nielen) Nemcov obdivovalo jej odvahu a podpora sa jej vláde čoskoro vrátila.

Nemecká kancelárka a šéfka CDU Angela Merkelová (uprostred), líder CSU Horst Seehofer (vpravo) a predseda SPD Sigmar Gabriel (vľavo) pózujú po podpise predbežnej koaličnej dohody v Berlíne 27. novembra 2013. Foto – TASR/AP

Mnohí novinári aj odborníci podľa Jörga Wimalasenu nečakali, že Merkelová bude znovu kandidovať. Novinár denníka Tageszeitung si zároveň myslí, že jej rozhodnutie ovplyvnila aj situácia v strane. Ak by súčasná kancelárka nekandidovala, strana by mala problém postaviť kvalitného kandidáta.

Merkelová síce v rozhovore pre Spiegel povedala, že Nemecko nemá prezidentský systém a ľudia volia strany, nie jedného človeka, no v skutočnosti by jej odchod v aktuálnej situácii CDU veľmi oslabil. Wimalasena si myslí, že CDU by ubudlo až do 10 percent, čo je takmer toľko ako náskok, ktorý majú konzervatívci pred sociálnymi demokratmi.

Špekulácie o tom, že trojnásobná nemecká kancelárka by už znovu nemusela kandidovať, podporila aj skutočnosť, že do nemeckej politiky sa z Bruselu vrátil Martin Schulz. Niekdajší predseda Európskeho parlamentu sa postavil na čelo sociálnych demokratov, najväčšieho konkurenta Merkelovej a zároveň jej koaličného partnera.

Schulz nahradil Sigmara Gabriela a preferencie SPD okamžite vyskočili. Rast sa zastavil až na 33 percentách. Čoskoro sa však ukázalo, že takzvaný Schulzov efekt, ako ho už dnes nazývajú politológovia, je len dočasný. Eufória z nového volebného lídra vyprchala a SPD postupne padlo naspäť na úroveň 21 až 25 percent.

Jörg Wimalasena si myslí, že takzvaný Schulzov efekt vyprchal hneď po tom, čo ľudia zistili, že nový líder sociálnych demokratov sa od tých ostatných v mnohom nelíši.

Argumentuje tým, že SPD v roku 2003 predstavila Agendu 2010, v ktorej zrušila viaceré sociálne benefity, čo pocítili mnohí horšie zarábajúci Nemci vrátane ich vlastných voličov. Schulz po svojom návrate pôsobil ako zástupca novej línie, ktorá nie je s týmito reformami spojená. Po čase sa však ukázalo, že bývalý predseda Európskeho parlamentu má k starej garde, ktorá SPD viedla roky, blízko a jeho program je zameraný skôr na strednú triedu.

Kto príde po nej?

Krátko pred voľbami už preto kľúčová otázka neznie, kto vyhrá voľby, ale s kým bude Merkelová počas svojho štvrtého funkčného obdobia vládnuť. Najčastejšie sa spomína tradičný koaličný partner CDU/CSU – liberáli (FDP), ktorí sa podľa všetkého po štyroch rokoch vrátia do parlamentu.

No ak sa im nepodarí získať takúto väčšinu, prvýkrát môže na federálnej úrovni vládnuť trojica strán (CDU/CSU, FDP a Zelení).

Jeden zo zdrojov nám povedal, že Merkelová by sa radšej dvojkoalícii s liberálmi FDP vyhla. Obzvlášť, ak by väčšina bola veľmi tesná. Novú vládu totiž čaká viac veľkých výziev: napríklad problémy s automobilovým priemyslom a postupným ústupom dieselových motorov. Merkelovú už nemecké médiá kritizovali za jej nečinnosť a vyčítali jej aj to, že príliš zohľadňuje záujmy automobiliek.

Po voľbách by sa mali začať rysovať aj konkrétnejšie kontúry reforiem Európskej únie. Ich motorom by v spojení s Francúzskom mali byť práve Nemci.

Od Emmanuela Macrona a Angely Merkelovej sa očakáva iniciatíva pri reforme EÚ. Foto – TASR/AP

Analytička z berlínskeho inštitútu Jacquesa Delorsa Nicole Königová si myslí, že ak sa bavíme o európskej integrácie, situácia, keď je vo Francúzsku pri moci aktívny a proeurópsky Macron, môže byť poslednou šancou pre tandem Nemecko-Francúzsko.

Merkelová bude chcieť z úradu odchádzať s pocitom, že sa zaslúžila o lepšie fungovanie EÚ. Preto sa môže snažiť o vytvorenie veľkej koalície, ktorú malo Nemecko posledné štyri roky. Veľká SPD by tak znovu bola menším koaličným partnerom a Schulz by sa mohol stať ministrom zahraničných vecí.

Z vystupovania lídra sociálnych demokratov je však jasné, že jeho ambície sú vyššie. Ak bude trpezlivý, môže sa mu to podariť. Jeho šanca by mohla prísť o štyri roky.

Angela Merkelová si vynikajúco rozumela s Barackom Obamom. Foto – TASR/AP

V roku 2021 oslávi Angela Merkelová už svoje 67. narodeniny. Ak budúca vláda vydrží celé štyri roky, tak Merkelová bude mať za sebou takmer štvrtinu života v pozícii nemeckej kancelárky. K tomu ďalšie desiatky rokov vo vrcholovej politike.

Aj preto je reálne, že Angela Merkelová už v nasledujúcich voľbách nebude kandidátkou na najdôležitejší post v Nemecku.

Kto príde po nej? Momentálne na to neexistuje odpoveď. CDU nemá človeka, ktorý by mohol Merkelovú nahradiť. Hovorilo sa o ministerke obrany Ursule von der Leyenovej, jej popularita však medzičasom klesla a podľa politológov nemá ani dostatočnú podporu v strane.

Často sa spomína aj meno štátneho tajomníka na ministerstve financií Jensa Spahna. Ten je charizmatický, vzdelaný, má dobré výsledky a je atraktívny pre liberálnejšieho mestského voliča. O štyri roky však bude mať stále ešte len 37 rokov a to je na kandidáta na kancelára za takú ešte stále skôr konzervatívnu stranu skoro.

Pred CDU/CSU preto stojí veľká výzva – do volieb v roku 2021 nájsť nového lídra. Ak sa to nepodarí, profitovať z toho bude Martin Schulz a SPD, s ktorým by sociálni demokrati po takmer 20 rokoch mohli znovu získať post kancelára.

Všetko však môže byť inak. Merkelová už počas svojej politickej kariéry viackrát prekvapila. Šanca prekonať svojho mentora Helmuta Kohla a zapísať sa do nemeckej histórie ako päťnásobná kancelárka môže byť veľmi lákavá. Obzvlášť, ak sa Nemecku bude aj v nasledujúcich štyroch rokoch dariť, vďaka čomu bude mať CDU aj naďalej vysoké preferencie.

Politológ André Härtel si myslí, že to nie je nereálne. „Zdá sa, že je zdravá, a ak všetko pôjde, ako má, opätovná kandidatúra by ju mohla lákať,“ hovorí.

Angela Merkelová

Svet

Teraz najčítanejšie