Denník N

Viera a lepšie Slovensko

Foto – TASR/AP

Cirkev, vieru a náboženstvo ľudia odmietajú práve pre postoje cirkevných úradníkov či náboženských vodcov, ktorí nevedia zmieriť osobné presvedčenie a vieru s ochotou kritického myslenia.

Nejakú chvíľu sa zdalo, že príbeh Robert Bezáka bude ilustráciou pomerov v katolíckej cirkvi. Ukazuje sa však, že viera a jej úradná cirkevná intepretácia má širšie súvislosti a súvisí s kresťanstvom a jeho podobou naprieč konfesiami. Príbeh evanjelického duchovného Jakuba Pavlúsa je známy, lebo opustil Slovensko za mediálnej pozornosti. Téma sama osebe aj zápletka je vďačným námetom rozhovorov aj textov.

Náboženstvo, sexualita, cirkevní predstavení, ktorí sa svojho „zamestnanca“ a donedávna duchovného brata snažia elegantne zbaviť, mladý kaplán, ktorý sa práve stáva otcom dvojičiek, ostáva na ulici, dostáva príležitosť a dôveru v susednej krajine v sesterskej cirkvi.

500 rokov reformácie a snahy Martina Luthera sa jednoducho nedalo oživiť lepšie ako takouto interaktívnou formou. Po Pavlúsovi je tu však opäť nový príbeh.

Reformácia reformácie

Ďalší evanjelický teológ vystúpi so svojím príhovorom na námestí, kde v mene veriacich povie, že mu záleží na vzájomnom rešpekte, úcte a vzťahoch založených na dôvere a vernosti aj vtedy, ak ide o vzťahy ľudí toho istého pohlavia.

Ako docent teológie vie, čo hovorí, a preto má aj povinnosť k dialógu na túto tému prispieť. Evanjelickí biskupi majú však iný názor. Docent evanjelickej teologickej fakulty na slovenskej univerzite, ktorá nesie meno Jána Amosa Komenského, by mohol pokaziť študentov. A preto nesmie učiť. Bolo by pre mňa zaujímavé zistiť, aké vysoké percento ľudí tomuto sporu vecne rozumie.

Jakub Pavlús už z českého Šumperku ako exulant, ktorý bude na svojom novom pôsobisku slávnostne do duchovnej služby inštalovaný už o pár týždňov, vo svojom blogu píše, že Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku by mala zvážiť založenie nejakej vlastnej inštitúcie, nezaradenej pod najstaršiu univerzitu na Slovensku, na ktorej by si vychovávala takých absolventov, ktorí nebudú konfrontovaní s výzvami dneška.

Kritické myslenie a viera

Progresívne riešenia a kritické uvažovanie, ktoré takéto riešenia hľadá, akosi v cirkevnej interpretácii nepatrí na teologickú evanjelickú fakultu.

Teológ z českého exilu píše, že podľa jeho názoru takýto typ prípravy podľa neho nemôže cirkevné vedenie očakávať na fakulte Univerzity Komenského, ktorá v článku 2 svojho Štatútu hovorí, že jej hlavným poslaním je „pestovanie slobodného myslenia, nezávislého vedeckého bádania a samostatnej umeleckej tvorby a všestranná podpora tvorivého ducha ľudskej spoločnosti“.

Problém ako príležitosť

Je to výnimočná príležitosť zamyslieť sa a čítať s porozumením tieto udalosti. Nie je to tak dávno, čo slovenskú väčšinovú cirkev zamestnával prípad odvolania arcibiskupa Roberta Bezáka za zvláštnych okolností.

Hierarchické riešenie rímskokatolíckej cirkvi utlmilo volanie po vysvetlení či zmene rozhodnutia. Pápeži sa prípadom nezaoberajú a všetko sa má ponoriť do zabudnutia. Kolegialita biskupského zboru bola obnovená a šíky katolíckych veriacich boli vyzvané nahlas aj potichu, aby sa v tomto nepriateľskom liberálnom svete ešte tesnejšie zomkli okolo svojho vedenia. Tí, ktorí sa domáhali vysvetlenia, ostali nevypočutí.

Posledný vývoj ukazuje, že život ide ďalej. Pre každého trochu inak. Arcibiskup Bezák už nie je oficiálnou tvárou rímskokatolíckej cirkvi, ani jej hlasom. Jedna z jeho nesprávnych odpovedí na jedenásť otázok z „Ríma“ sa dotýkala aj jeho kontaktov s osobami homosexuálnej orientácie.

Je to dlhý a bolestný príbeh, ktorý však, ako sa ukazuje, pokračuje vo vyššej verzii aj v počtom druhej najväčšej slovenskej kresťanskej cirkvi. Bezák sa od podozrení z kontaktov s osobami homosexuálnej orientácie otvorene dištancoval. Evanjelickí teológovia Pavlús a Prostredník ako heterosexuáli hľadanie riešenia situácie gejov a lesieb smerom k podpore legislatívneho riešenia, ktoré by posilnilo kultúru záväznosti takýchto vzťahov, podporili.

Teológia bez cenzúry

Je to preto určite dobrý čas na úvahu, ako dejiny myslenia, náboženských interpretácií a ich presahov a dôsledkov v cirkevnej praxi priblížiť ľuďom na slovenskej univerzitnej pôde bez cirkevnej cenzúry. Lebo ako bolo naznačené, tento fenomén nie je len exkluzívnym

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie