Denník N

Ku ktorým hodnotám má slovenská verejnosť bližšie?

Máme vlažný postoj k liberálnej demokracii. Pre mnohých ostal tento pojem chladným konceptom bez pozitívnej emócie. Môže to však odrážať aj slabú spokojnosť s tým, ako demokracia na Slovensku funguje.

Autorka je sociologička

Sociologický portrét každej spoločnosti tvorí široké spektrum názorov, postojov, inklinácií, hodnôt, politických prúdov a smerov. To, ako sú jednotlivé názory v spoločnosti zastúpené a ktoré sa vynoria ako dominantné, závisí od mnohých okolností. Podstatné sú najmä dlhodobé kultúrno-hodnotové ukotvenia, ale aj aktuálny diskurz a spory, ktoré sa o jednotlivých hodnotách či prúdoch v danej spoločnosti vedú.

Inštitút pre verejné otázky sa v reprezentatívnom výskume pýtal ľudí, do akej miery sú im niektoré vybrané hodnoty, pozície či smery blízke alebo vzdialené. Zber údajov realizovala agentúra FOCUS v dňoch 13. 7. – 24. 7. 2017 formou osobných rozhovorov. Výberovú vzorku tvorilo 1025 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu SR vo veku nad 18 rokov.

Respondenti dostali na posúdenie deväť stimulov, ktoré odrážajú aktuálnu verejnú diskusiu na Slovensku. Zámerne sme sa sústredili na oblasť kultúrnych hodnôt a politických smerovaní, pričom, samozrejme, do komplexnejšieho obrazu by patrili aj otázky ekonomicko-sociálne, zahraničnopolitické, environmentálne a ďalšie. Viaceré štúdie, aj medzinárodné, sa však zhodujú na tom, že dnešnou politickou súťažou i verejným diskurzom hýbu najmä otázky týkajúce sa globalizácie, menšín, identít, či podpory pre liberálne politické hodnoty v protiklade k neliberálnej demokracii či autoritárskemu vládnutiu.

Graf 1 prezentuje výsledky deklarovanej blízkosti a vzdialenosti na 7-stupňovej škále, pričom sme ju pre zjednodušenie redukovali na tri stupne: blízkosť (1,2,3) – stred (4) – vzdialenosť (5,6,7).

Medzi top-blízke názory (viac ako polovica respondentov uviedla, že tieto postoje a hodnoty sú im blízke) patrí: „zachovanie národnej suverenity SR v EÚ“ (68%); „ochrana kresťanstva pred islamom“ (63%); „vlastenectvo“ (59%) a „všeslovanská vzájomnosť, viera v jednotu slovanských národov“ (54%). Až s väčším odstupom nasleduje „liberálna demokracia“ (36%); „prehlbovanie európskej integrácie“ (35%); „multikulturalizmus, otvorenosť k etnickým menšinám, podpora kultúrnej rozmanitosti“ (32%); „kresťanský konzervativizmus“ (30%) a najnižšie percento (15%) respondentov uviedlo, že im je blízky „autoritársky režim, koncentrácia moci v rukách silného vodcu“, pričom až 61% (najvyšší podiel zo všetkých stimulov) ho uviedlo ako vzdialenú pozíciu.

O celkovom obraze teda môžeme povedať, že u slovenskej verejnosti prevláda príklon k pozíciám ochrany či obrany národnej suverenity, náboženstva a národnej vzájomnosti. K prehlbovaniu európskej integrácie a multikulturalizmu, podpore kultúrnej rozmanitosti má bližšie podstatne menej opýtaných (35%, resp. 32%). Dobrou správou z výsledkov výskumu je jednoznačné odmietnutie autoritárstva. A hoci liberálnu demokraciu ako blízku vníma len 36% opýtaných, je to stále viac ako tých, ktorí ju vidia ako vzdialenú alebo k nej majú ambivalentný postoj. Navyše, v „súťaži“ s autoritárstvom jednoznačne víťazí.

Suverenita vz. integrácia

Mnohé názory verejnosti sú charakterizované vnútornou rozporuplnosťou. Je to dôsledkom jednak zložitosti a komplexnosti daných fenoménov, ale aj politického diskurzu, v ktorom politici neraz zámerne zahmlievajú nevyhnutné dôsledky niektorých politických rozhodnutí. Ako príklad uveďme postoje k národnej suverenite v EÚ a prehlbovaniu európskej integrácie. Až 44 % z tých, ktorým je blízke zachovanie suverenity, vidí zároveň blízke aj prehlbovanie integrácie. Pritom aktuálna mantra premiéra – „jadro EÚ“ – predpokladá viac integrácie, čo však na druhej strane znamená okresávanie národnej suverenity členských štátov v rámci európskeho spoločenstva. Je známe, že slovenská verejnosť dlhodobo výrazne podporuje členstvo krajiny v EÚ (podľa nedávneho prieskumu IVO až 74%), avšak predstavy ľudí o tom, akú konkrétnejšiu podobu má mať, sú nejasné. Chvályhodnú ambíciu patriť do prvej ligy EÚ by bolo vhodné naplniť obsahom, ktorý by bol zrozumiteľný aj pre bežných ľudí, pre širokú bázu proeurópsky naladenej verejnosti.

Liberálna demokracia vz. autoritárstvo

Liberálnu demokraciu – režim postavený na vláde zákona, politických a občianskych slobodách, rešpektovaní menšín, rovnosti a pod. za blízku označilo 36% opýtaných, avšak pre takmer 30% je to vzdialená hodnota. Takéto vlažné výsledky v prospech liberálnej demokracie môžu mať dve vysvetlenia – pre mnohých respondentov ostal tento pojem „chladným konceptom“ bez pozitívnej emócie. Môžu však odrážať aj slabú spokojnosť s tým, ako demokracia na Slovensku funguje v každodennom živote občanov. Napríklad koncom roka 2016 až takmer 70% ľudí uviedlo, že s fungovaním demokracie sú skôr alebo veľmi nespokojní. Pritom je všeobecne známe, že verejnosť vníma kvalitu demokracie predovšetkým optikou jej výkonov a výstupov. Inými slovami, pre spokojnosť občanov s demokraciou je rozhodujúce dobré fungovanie štátnych a verejných inštitúcií, ich responzívnosť, nezaujatosť, nekorupčné správanie a zodpoved­nosť. Z hľadiska ideálu, normatívneho modelu nie je liberálna demokracia zásadne spochybnená a v očiach verejnosti de facto nemá alternatívu – blízkosť autoritárstva uviedlo len 15% opýtaných.

Názory na liberálnu demokraciu úzko súvisia s politickými preferenciami. Za blízku hodnotu ju označil nadpriemerný podiel voličov OĽaNO, SaS, Mosta-Híd a podpriemerný podiel voličov ĽSNS.

Kultúrna otvorenosť vz. kultúrna uzavretosť a exkluzívnosť

Zaujímalo nás, ktoré faktory sú „zodpovedné“ za rôznosť názorov respondentov. Štatistická analýza ukázala, že v pozadí názorového rozptylu sú tri určujúce komponenty – okrem príklonu k autoritárstvu je to faktor kultúrnej uzavretosti a akcentovania národnej suverenity a faktor kultúrnej otvorenosti a integrácie. Faktor uzavretosti je sýtený troma premennými: „ochrana kresťanstva pred islamom“; „zachovanie národnej suverenity…“ a „všeslovanská vzájomnosť…“.

Obsah faktora otvorenosti tvoria dve premenné – „prehlbovanie EÚ integrácie“ a „multikulturalizmus, otvorenosť k etnickým menšinám, podpora kultúrnej rozmanitosti“. Aj aktuálny výskum IVO potvrdzuje, že práve postoje a hodnoty na dimenzii kultúrna uzavretosť vz. otvorenosť predstavujú deliacu čiaru naprieč demokratickými spoločnosťami. Z hľadiska zastúpenia takto definovaných prostredí vidíme, že slovenskej verejnosti je bližšia kultúrna uzavretosť ako otvorenosť.

Mnohé výskumy v minulosti poukázali na to, že pre Slovensko je dlhodobo charakteristický sociálny dištanc voči národnostným menšinám, cudzincom a celkovo voči akejkoľvek „inakosti“. Je postavený na predsudkoch a obavách, ktoré často vyplývajú z nedostatku informácií či osobnej skúsenosti. Táto „potencialita“ bola ešte viac posilnená nedávnym diskurzom o imigrantoch, v ktorej absentoval silnejší hlas otvorenosti a inklúzie. Práve takéto postoje uzavretosti, netolerancie, nerešpektovania kultúrnych odlišností môžu predstavovať živnú pôdu extrémistických inklinácií.

Ak sa pozrieme na dimenziu uzavretosti a otvorenosti optikou voličov jednotlivých strán, vidíme niektoré signifikantné rozdiely – k pólu uzavretosti majú najbližšie priaznivci Kotlebovej strany – 5,6 (najvýraznejšie ich odlišuje blízkosť zachovania suverenity SR v EÚ) a voliči KDH – 5,5, u ktorých zase dominuje ochrana kresťanstva. K pólu otvorenosti majú najbližšie priaznivci Mosta-Híd (4,53), pričom najvýraznejšie ich odlišuje otvorenosť k menšinám a SaS (4,25). Vychýlenosť voličov ĽSNS nie je daná ani tak blízkosťou k pólu uzavretosti (tá je prevažujúca v elektorátoch všetkých relevantných strán), ako vzdialenosťou od pólu otvorenosti. Aj táto perspektíva odkrýva názorovú odlišnosť, extrémnosť tých, ktorí patria k stúpencom radikálnej pravice.

Ďalej sme si všímali, ako sa líšia jednotlivé skupiny verejnosti podľa veku (tri generačné skupiny) a dosiahnutého vzdelania (Garf 4). Namerané priemery na oboch dimenziách ukazujú o niečo väčšiu otvorenosť mladej generácie do 34 rokov, zároveň najbližšie k pólu otvorenosti majú ľudia s univerzitným vzdelaním, avšak vo všetkých vekových a vzdelanostných kategóriách sú hodnoty kultúrnej uzavretosti vnímané ako bližšie než podpora kultúrnej rozmanitosti, otvorenosť k menšinám a integrácia.

Ako teda sumarizovať predstavené výsledky? Dve pozorovania: slovenská verejnosť síce má väčšinovo stále bližšie ku kultúrnej uzavretosti, avšak relevantné menšiny vyznávajú integráciu, otvorenosť a podporu kultúrnej rozmanitosti. Ich zastúpenie v spoločnosti môže byť vhodným oslovením motivované a znásobené. Druhé pozorovanie sa týka pretrvávania istých mýtov, spájania nespojiteľného, napr. aj v otázke európskej integrácie. Byť v príslovečnom jadre EÚ bez prehlbovania integrácie a istých ústupkov v otázke národnej suverenity bude sotva možné. Slovenská verejnosť je väčšinovo proeurópska, pre udržanie tohto trendu je však dôležité, aby politici v komunikácii s občanmi zbytočne nestavali na populistických zjednodušeniach.

 

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný Inštitút pre verejné otázky (prezident IVO – PhDr. Grigorij Mesežnikov).

Teraz najčítanejšie