Denník N

Progresívne Slovensko sa ukázalo s Verhofstadtom a presviedča, že to s politikou myslí vážne

Líder Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko na ideovej konferencii hnutia. Foto – Tomáš Halász
Líder Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko na ideovej konferencii hnutia. Foto – Tomáš Halász

Nové hnutie má dostatok vyzbieraných podpisov a spísalo programovú víziu. Spojilo sa s malými liberálnymi stranami z Poľska, Maďarska a Rakúska, spolu chcú byť opozíciou Ficovi, Orbánovi a Kaczyńskému.

Vyzerá to ako preteky: na jar tohto roku Miroslav Beblavý ešte pred Progresívnym Slovenskom ohlásil, že založí politickú stranu.

Skupina okolo Ivana Štefunka ho nakoniec predstihla a vlastné hnutie zaregistruje o niekoľko týždňov, možno ešte predtým, než Beblavý začne pre svoju stranu Spolu – občianska demokracia zbierať podpisy.

Pondelok 18. septembra venovalo Progresívne Slovensko predstaveniu svojej vízie. Aby bolo takúto udalosť lepšie vidieť, zavolali si do Bratislavy šéfa európskych liberálov (ALDE) a bývalého belgického premiéra Guya Verhofstadta, známeho najmä plamennými prejavmi v Európskom parlamente.

Verhofstadt sa stretol aj s prezidentom Andrejom Kiskom.

Nové politické hnutie, ktoré už nazbieralo 10-tisíc podpisov potrebných na registráciu, sa tiež rozhodlo spojiť s malými opozičnými liberálnymi stranami z Rakúska, Poľska a Maďarska.

Guy Verhofstadt  (druhý zľava) na ideovej konferencii Progresívneho Slovenska. V strede Ryszard Petru (Nowoczesna), Angelika Mlinar (Neos) a Tamás Soproni (Momentum). Foto – Tomáš Halász

Malí liberáli verzus Fico, Orbán a Kaczyński

Progresívne Slovensko sa zatiaľ neobjavuje v prieskumoch verejnej mienky, jeho podpora teda nie je známa. Rovnako ako strana Spolu Miroslava Beblavého či avizovaný projekt Toska Richarda Rybníčka oslovujú najmä stredového a pravicového voliča.

Progresívne Slovensko, ktorého tvárami sú najmä podnikatelia Ivan Štefunko, Michal Truban či dramaturgička Zora Jaurová, sa chce od iných strán odlíšiť najmä jednoznačným proeurópskym smerovaním.

Spojilo sa preto s rakúskou stranou Neos, maďarským hnutím Momentum či poľským hnutím Nowoczesna (Moderna), a vytvorili iniciatívu, ktorú nazvali Nová stredná Európa. Kritizujú lídrov Vyšehradskej štvorky a politiku Viktora Orbána, Jaroslawa Kazcyńského, ale aj Roberta Fica.

Verhofstadt v Európskom parlamente kritizuje Orbána:

„Niektoré z našich vlád pošliapavajú demokratické hodnoty a narúšajú európsku solidaritu a jednotu,“ píše sa v spoločnom vyhlásení opozičných liberálnych hnutí. „Regionálna spolupráca je roztrieštená, a neschopná pozitívne prispieť k budúcnosti EÚ. Najmä vyšehradská skupina potrebuje rekonštrukciu a nový smer.“

Líder poľského hnutia Nowoczesna Ryszard Petru bol pred slovenskými novinármi ešte tvrdší a povedal, že Vyšehrad je mŕtvy. Všetky štyri hnutia chcú svoje krajiny vidieť v „najvnútornejšom jadre EÚ“.

„Naše politické hnutia sa preto spájajú v boji za inú strednú Európu: takú, ktorá je stotožnená so svojou európskou identitou a hodnotami, a ktorá má ambíciou postaviť sa do čela obnovy európskeho projektu, nie jej nešikovne hádzať polená pod nohy,“ píše sa v spoločnom vyhlásení.

Aké majú šance malí liberáli?

Spoločné pre tieto hnutia je, že ide o malé opozičné skupiny. Kým konzervatívna poľská vládna strana Právo a spravodlivosť dosahuje v prieskumoch vyše 40 percent a Orbánov Fidesz atakuje 50-percentnú podporu, ich liberálni kritici majú oveľa nižšiu podporu.

Nové maďarské hnutie Momentum sa pohybuje medzi tromi a piatimi percentami, Nowoczesna okolo desiatich. Rakúskej strane Neos prieskumy predpovedajú maximálne sedem percent.

Malé liberálne strany si však veria, optimizmus im dodáva úspech progresívnych strán na Západe. Spomínajú napríklad tohtoročné víťazstvo Emmanuela Macrona vo francúzskych prezidentských voľbách či úspech strán ako Demokrati 66 v Holandsku či Ciudadanos v Španielsku, ktoré vo voľbách získali viac ako desať percent hlasov strán.

Malé víťazstvo v súboji s Orbánom má za sebou maďarské hnutie Momentum, ktoré vstúpilo do maďarskej politiky tento rok vo februári petíciou proti kandidatúre na olympiádu, ktorú chceli v Budapešti organizovať v lete roku 2024.

Olympiádu podporoval aj Orbán, v petícii ju však odmietlo 250-tisíc ľudí a radnica nakoniec kandidatúru sama stiahla. Momentum chce teraz začať so zbieraním podpisov pod protikorupčné referendum.

Vyhlásenie nepodpísala žiadna politická skupina z Česka. Do veľkej miery to môže byť dané tým, že reprezentantom skupiny európskych liberálov a demokratov je tam strana ANO veľkopodnikateľa Andreja Babiša. Najbližšie malým stranám sú Zelení, ktorí však pôsobia v inej európskej straníckej skupine.

„Projekt je otvorený všetkým podobne zmýšľajúcim hnutiam a stranám v regióne. Ale pravdou je, že v Česku v tejto chvíli nemáme partnera,“ hovoria zástupcovia Progresívneho Slovenska.

Štefunko: Krajina nie je zdravá

Progresívne Slovensko nepredstavilo na konferencii, na ktorú prišli do bratislavského Vodárenského múzea asi dve stovky hostí, žiadnu novú tvár. Úvodný príhovor mal jeho zakladateľ a IT podnikateľ Ivan Štefunko.

„Krajina nie je zdravá,“ povedal v ňom. „Jej odvrátenú stranu zažívame každý deň na školách, v zdravotníctve, na úradoch či na súdoch. Štát funguje, ale len pre tých, ktorí majú známosti, trpezlivosť a šťastie.“

Podľa Štefunka je problémom Slovenska mnoho zabudnutých častí krajiny. „Tvárime sa, že neexistujú. Sme krajinou nerovných príležitostí. Práve tieto nerovnosti sú príčinou korupcie, sú zdrojom frustrácie, extrémizmu a rastúcej nedôvery,“ povedal Štefunko.

Hnutie na konferencii rozdávalo svoj 150-stranový materiál s názvom Vízia jednej krajiny a zverejnilo 13 cieľov, ktoré chce v politike realizovať. Formulovali ich tak, aby boli merateľné.

Ideová konferencia Progresívneho Slovenska. Foto – Tomáš Halász

Je medzi nimi napríklad ambícia znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ, zlepšiť výsledky žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne, znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka či dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí, ktoré sa narodia v osadách, podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta.

„Vieme, že dnes viac letia ukričané videá na Facebooku, emócie a nenávisť. My však nechceme naskočiť na túto vlnu. Chceme ukázať slušnú cestu, ktorou sa politika môže uberať,“ povedal na záver prejavu Štefunko.

Na konferenciu Progresívneho Slovenska prišli aj ľudia zo skupiny okolo Miroslava Beblavého, iní politici sa na predstavení strany neukázali. Obe vznikajúce strany hovoria, že do budúcnosti chcú spolupracovať.

„S progresívcami sa stretávame pravidelne. Udržujeme blízke vzťahy a verím, že naša spolupráca bude úzka,“ povedal minulý týždeň Beblavý.

Čo sľubuje Progresívne Slovensko

  1. Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ.
  2. Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne.
  3. V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín.
  4. Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %.
  5. Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň ČR a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti.
  6. Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %.
  7. Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu.
  8. Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok.
  9. Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách, podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta.
  10. Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu.
  11. Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ.
  12. V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín.
  13. V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín.

Progresívne Slovensko

Teraz najčítanejšie