Kiska nie je Bašternák, hoci Fico sa ich už snaží porovnávať

Minulý týždeň vo štvrtok dostal premiér Robert Fico na hodine otázok otázku od poslankyne Eriky Jurinovej (OĽaNO), kedy sa vysťahuje z bytu Ladislava Bašternáka v bratislavskom komplexe Bonaparte.

„To, že Bašternák vyjadril nad svojimi činmi účinnú ľútosť, znamená, že sa k týmto skutkom priznal. Už teda nehovoríme o človeku podozrivom z daňových podvodov, rovno môžeme konštatovať, že bývate u daňového podvodníka,“ konštatovala v otázke Jurinová.

Fico v parlamente nebol, jeho vopred pripravenú odpoveď prečítal podpredseda vlády Peter Pellegrini (Smer). „Vážená pani poslankyňa, vo svojej otázke ste prezidenta Slovenskej republiky, pána Andreja Kisku, označili za daňového podvodníka, pretože z vašej otázky jednoznačne vyplýva, že kto využije inštitút účinnej ľútosti, nie je už podozrivý zo spáchania daňového podvodu, ale sa k nemu priznal, a je teda pre vás daňovým podvodníkom,“ reagoval premiér na najnovšiu kauzu, keď unikol dokument o daňovej kontrole u Andreja Kisku. 

Pellegrini pokračoval, že „v súlade s deštruktívnym a cirkusantským poňatím politiky stranou OĽaNO a vaším lídrom Igorom Matovičom očakávam, že sa vaše protestné akcie s megafónmi, tričkami a kabaretnou šou, ktorú ste spravili z politiky, presunú pod okná Prezidentského paláca a že tam zotrváte minimálne dva mesiace tak, ako ste každú jednu noc šaškovali pred obydlím predsedu vlády“. Podpredseda vlády dodal, že prezidenta už teraz ľutuje.

V oboch prípadoch sa objavujú rovnaké pojmy: vratky, účinná ľútosť, daňová kontrola a policajné vyšetrovanie. Základný rozdiel je v tom, že u Kisku išlo o jeho peniaze a reálne služby, ktoré si objednal, u Bašternáka išlo o fiktívne obchody a nereálne ceny. U prezidenta sa ani neobjavilo žiadne podozrenie, že by sa pokúsil využiť svoje postavenie a daňovú kontrolu, či policajné vyšetrovanie zastaviť, u Bašternáka je zjavné, že k nemu štátne orgány pristupovali, ako keby bol „náš človek“.

Vratky

Obidva prípady – Kiskov aj Bašternákov – sa začali vratkami DPH.

Firma Kisku a jeho brata Jaroslava si od štátu vypýtala vratku približne 100-tisíc eur. Táto vratka vznikla na základe reálnych faktúr firmy, ktoré súviseli aj s prezidentskou kampaňou Andreja Kisku pred voľbami v roku 2014. Ten na spropagovanie svojho mena minul približne 1,1 milióna eur a väčšinu objednávok robila firma KTAG. Po tom, čo prišla po vratke do firmy daňová kontrola, vratku neuznala a firme ju nevyplatili. Zároveň musel Kiska doplatiť penále.

Prečítajte si

Kiska prijal Kažimíra, hovoril o úniku daňových údajov, pripomenul mu aj Matoviča

Bašternák si vypýtal od štátu vratku dva milióny eur. Vyhlásil, že za 12 miliónov eur kúpil v roku 2012 sedem bytov v komplexe Five Stars Residence, ktorý postavil Marián Kočner. Reálna hodnota bytov pritom mohla byť dohromady okolo 1,5 milióna eur. Aj k Bašternákovi prišla po využití vratky daňová kontrola. Tá rozhodla, že vratka môže byť vyplatená.

Daňové kontroly

Po tom, čo daňováci u Kiskovcov zistili, že si požiadali o neoprávnenú vratku, nasledovali ďalšie kontroly. Na základe nich firma musela doplatiť ďalších 27-tisíc eur na daniach, aj pokutu, pretože si do daňových nákladov dala aj náklady na Kiskovu kampaň – objednávanie letákov, ubytovania v hoteloch, poradenské služby a podobne. To však podľa daňovákov nesúviselo s podnikaním firmy a náklady neuznali. Zároveň daňová správa na políciu odoslala oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu krátenia dane.

Ako to pokračovalo u Bašternáka? Po tom, čo finančná správa vyhodnotila jeho pravdepodobne fiktívny obchod s bytmi ako reálny a vyplatila vratku dva milióny eur, navrhovala správkyňa dane ďalšiu kontrolu. Daňový úrad už na ňu nevidel dôvod a Bašternákovi do konca roka 2012 vyplatili vratky spolu za takmer šesť miliónov eur. Neodišlo ani žiadne hlásenie na políciu.

Policajné vyšetrovanie

Polícia v prípade Kisku okamžite konala. Hneď ako dostala oznámenie z daňového úradu, začala oficiálne trestné stíhanie vo veci, z ktorej podozrievala konateľa spoločnosti Eduarda Kľučkovského, vypočúvala zamestnancov firmy, Kiskovho brata Jaroslava aj dodávateľov služieb.

Hlásenie o Bašternákovi prišlo polícii až rok potom, čo mu boli vyplatené vratky. Poslal jej ho Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý si všimol podozrivé obchody podnikateľa. Namiesto toho, aby polícia začala stíhanie vo veci, viedla len preverovania. Zavolala si len niektorých účastníkov kauzy, Ladislava Bašternáka nie, a po tom, čo jej oslovení povedali, že obchod bol reálny, stíhanie, bez toho, aby naozaj preverila, či svedkovia hovoria pravdu, odmietla.

Účinná ľútosť

V prípade trestného stíhania vo veci krátenia dane u Kiskovcov polícia trestné stíhanie odložila, pretože firma peniaze hneď po nálezoch daňovej kontroly uhradila a zároveň sa odvolala na účinnú ľútosť. Zákon dnes hovorí, že trestnosť činu pri krátení dane a poistného zaniká, ak sa živnostník odvolá na účinnú ľútosť a krátenú daň doplatí.

Na účinnú ľútosť sa vraj odvoláva aj Bašternák. Denník Plus 1 deň nedávno informoval, že na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) podnikateľ vypovedal, že vec ľutuje a je ochotný dva milióny eur uhradiť. Nie je však jasné, či to v jeho prípade je možné. U Bašternáka totiž nejde o krátenie dane, ale o fiktívnu vratku DPH, ktorá mu bola aj vyplatená.

Zákon vtedy presne neurčil, či sa prípad týka aj vratiek, prax súdov však hovorila, že nie. O tom, či bude Bašternákovo stíhanie zastavené, rozhodnú na Úrade špeciálnej prokuratúry. Tam sa zatiaľ k tomuto prípadu nechcú vyjadrovať a tvrdia tiež, že žiadnu takú žiadosť od vyšetrovateľa nedostali. Podľa neoficiálnych informácií sú prokurátori proti zastaveniu stíhania Bašternáka a ich právny názor je taký, že na tento prípad sa účinná ľútosť nevzťahuje.