SNS presadí národné nákladné lode aj na Váhu, klientom by mohla byť Babišova firma
Plán Andreja Danka na štátneho lodného dopravcu súvisí s obrovským projektom splavnenia Váhu pre väčšie lode, ktorý práve teraz riešia na ministerstve dopravy.
Strana Andreja Danka môže po národnom leteckom prepravcovi v tomto volebnom období vytvoriť aj národného vodného dopravcu. Štátny tajomník ministerstva dopravy za SNS Peter Ďurček potvrdil, že na projekte začínajú pracovať.
Ďurček ako najskorší možný termín spustenia národného lodného dopravcu predpokladá rok 2020.
Konkrétny záväzok vybudovať národného vodného dopravcu by sa mal dostať do priorít, ktoré si jednotlivé koaličné strany uplatňujú po letnej koaličnej kríze. Vo vládnom programe sa o národnom vodnom dopravcovi píše len všeobecne.
Dunaj aj Váh
Ďurček sa k projektu bližšie vyjadrovať nechce. Podľa informácií Denníka N by nemalo ísť o osobného, ale výhradne o nákladného lodného dopravcu a počíta sa s tým, že by išlo o firmu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu. Mala by nakúpiť či prenajať si vlastné lode.
„Podobne ako pri leteckom dopravcovi, najskôr chceme zabezpečiť obstaranie a vypracovanie štúdie v roku 2018. Na tento účel požadujeme v rozpočte 30-tisíc eur,“ hovorí Ďurček. V SNS zatiaľ nevedia, koľko by mal projekt stáť. „Výška investície bude závisieť od riešenia vybratého na základe štúdie.“
Kam by lode národného dopravcu premávali a čo by vozili? Vo vládnom programe sa píše o rozvoji a modernizácii dunajských prístavov a zlepšení splavnosti Dunaja. „Aj tieto opatrenia môžu napomôcť príprave podmienok pre zriadenie národného vodného dopravcu.“
V skutočnosti by mohlo ísť o oveľa väčší projekt ako len úpravy na Dunaji. Vznik národného vodného dopravcu má úzko súvisieť s projektom splavnenia Váhu pre veľké riečne lode a rieka by mala byť po ňom splavná od ústia do Dunaja až po Hlohovec.
Na ministerstve dopravy tento projekt, o ktorom sa hovorí už desaťročia, v tomto volebnom období oprášili a úradníci pracujú na novej štúdii realizovateľnosti. Má byť hotová do konca tohto roka. V budúcom roku by mali vypracovať rozsiahlejšiu analýzu. Tá má ukázať, čo by na splavnenie našej najdlhšej rieky bolo treba urobiť a čo by to vlastne stálo.
Nové vodné diela
Splavnenie Váhu pre veľké riečne nákladné lode má viac podmienok. Hlavnými by malo byť vybudovanie dvoch vodných diel a prebudovanie ďalšieho.
Postaviť by mali vodné diela Kolárovo a Sereď – Hlohovec a prestavať vodné dielo Selice. Koryto rieky, ktoré je miestami plytké, by museli navyše výrazne upraviť. Váh je momentálne po Hlohovec splavný len pre malé lode. V Hlohovci by bolo treba vybudovať koncový prístav.
Takéto stavby sú finančne náročné a išlo by o desiatky, ale možno skôr stovky miliónov eur. Na ministerstve dúfajú, že sa im veľkú časť peňazí podarí získať z eurofondov.
Dokonca dúfajú aj v to, že sa v budúcnosti podarí uskutočniť megastavbu, o ktorej sníva český prezident Miloš Zeman – spojenie Dunaja, Odry a Labe kanálmi pre nákladné lode, čím by národný lodný dopravca získal nové možnosti na podnikanie.
Radosť by mohol mať Babiš
A kto by služby štátnej plavebnej spoločnosti využíval? Medzi Komárnom a Hlohovcom je momentálne len jeden veľký podnik, ktorý prepravuje svoje produkty po vode a ktorý by mohol byť aj perspektívnym klientom štátnej firmy. Ide o chemickú fabriku, ktorú vlastní Agrofert Andreja Babiša – Duslo Šaľa.
Ako prišiel Babiš k 60 miliónom od Fica
Duslo, ktoré ročne vyrába okolo milióna ton minerálnych hnojív a ďalších chemických produktov, už teraz zhruba 200-tisíc ton ročne vozí vlakmi do bratislavského prístavu, kde ich prekladajú na nákladné lode.
Riaditeľ Dusla Petr Bláha vraví, že firma tento a minulý rok niekoľkokrát odpovedala na tému využívania lodnej dopravy konzultantom, ktorí ich oslovili v mene ministerstva hospodárstva alebo dopravy. „Pokiaľ by bola dobrá ekonomika a táto preprava by bola efektívnejšia a lacnejšia oproti súčasným tarifám, určite by sme o to mali záujem,“ hovorí riadteľ Dusla. Pripomína však, že zatiaľ nemá informáciu o tom, aké objemy by im Váh splavnený pre väčšie lode umožnil prepravovať.
Skúšali voziť, nešlo to
Duslo sa podľa Bláhu pokúšalo pred zhruba 15 rokmi rozbehnúť zo Šale lodnú prepravu ich výrobkov, vyžadovalo to však, aby na priehrade v Hornej Kráľovej, ktorá je nad Šaľou, spustili „väčšiu vlnu“. Až s pomocou nej mohla loď opustiť provizórny prístav a aj tak často uviazla v plavebnej komore vodného diela v Seliciach. Aj tak išlo len o lode s kapacitou 500 ton a tovar z nich v Bratislave prekladali na lode s dvojnásobnou kapacitou.
V Šali navyše nie je momentálne žiaden prístav a Duslo je od Váhu zhruba tri kilometre, takže by hnojivá do prístavu museli aj tak zrejme voziť nákladnými autami.
Po prípadnom spustení vodnej cesty na Váhu aj s dopravcom by sa mohli ozvať aj ďalší možní klienti. Riečne lode prepravujú napríklad uhlie, rudy či drevo a cesta trvá niekoľkonásobne dlhšie ako kamiónmi či vlakom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
