streda

Vedec sa vrátil po 16 rokoch z Viedne, eurofondy nezískal: Zvažujem odchod zo Slovenska

Problém nie sú len eurofondové projekty, ale aj menšie národné granty. Vedec Vladimír Leksa pôsobil 16 rokov vo Viedni, na Slovensku získal národný grant, peniaze však od júla meškajú.

Vedec Vladimír Leksa. Foto – archív V. L.

Vladimír Leksa (1972) pochádza zo Spišskej Novej Vsi, žije v Bratislave. V roku 1995 vyštudoval Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, odbor biochémia. Doktorát v oblasti imunológie získal na Medicínskej univerzite vo Viedni, za dizertačnú prácu získal cenu Rakúskej imunologickej spoločnosti. Od januára 2014 vedie laboratórium molekulárnej imunológie v Ústave molekulárnej biológie SAV v Bratislave. Dlhodobo sa venuje štúdiu molekulárnych mechanizmov zapriahnutých v bunkových imunitných odpovediach a nádorovej transformácii. Publikuje v prestížnych vedeckých časopisoch, ako sú Circulation Research, Journal of Immunology či Journal of Biological Chemistry. Jeden jeho objav bol patentovaný. Okrem vedeckých aktivít sa venuje aj písaniu. Doteraz mu vyšli tri knihy. 

Pôsobili ste dlho v zahraničí – kedy ste sa vrátili na Slovensko?

Šestnásť rokov som bol vo Viedni na medicínskej univerzite, kde som robil výskum v oblasti imunológie a nádorovej biológie. Dvakrát som získal rakúsky národný grant, čo nebolo v tamojšej konkurencii ľahké. Pred štyrmi rokmi som sa rozhodol, že sa vrátim.

Prečo?

Hlavne to boli rodinné dôvody, syn nastupoval do školy a chcel som s ním tráviť viac času. Dostal som ponuku zo Slovenskej akadémie vied, aby som vybudoval laboratórium. Okrem toho som začal prednášať na prírodovedeckej fakulte imunológiu. Bol som optimistický. Vedel som, že návrat nebude ľahký, aj ma pred ním mnohí vystríhali, ale nepredpokladal som, že to bude až také zlé. Za tri roky sa mi na laboratórium nepodarilo získať dostatočné peniaze.

Keď vás volali naspäť, sľubovali vám peniaze na laboratórium?

Povedali, že si ich budem musieť nájsť sám a získať granty na projekty.

Aké granty ste skúšali?

Požiadal som o grant VEGA, ktorý som získal, ale z neho nemôžem robiť kvalitný výskum.

Koľko ste získali?

Dostal som 5 000 eur na rok, čo je asi päť percent z toho, čo na výskum potrebujem. V Rakúsku som dostával z podobných národných projektov vyše 100-tisíc na rok. Žiadal som preto aj o prestížny European Research Council (ERC) grant, ktorý je veľmi ťažké získať. Na Slovensku ho získal zatiaľ len jeden človek. Nepodarilo sa mi to, ale posudková komisia mi odporučila podať ten návrh ako národný grant s tým, že by som ho mal určite dostať. Podal som si preto žiadosť na národný projekt z Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). Zo zahraničia mi prišli excelentné posudky.

Získali ste ho?

U nás zahraničné posudky nestačia a potrebujete aj domáce. Nikde vo svete to nie je zvykom. Tie som nedostal dobré, a tak som nezískal ani peniaze. Prvý rok som grant nedostal, vraj mám malú skupinu, druhý rok som ho tak isto nedostal, vraj je to príliš ambiciózne. Získal som ho až tento rok, peniaze na projekt som však ešte stále nedostal – mali prísť v júli, ale je september a peniaze neprišli, dokonca sme ani nepodpísali zmluvy. Také čosi by sa nemohlo stať v inom štáte EÚ. Keď o tom hovorím priateľom vo Viedni, nechcú mi to veriť. Je to obrovská hanba.

Koľko je to eur?

200-tisíc eur na štyri roky.

Pýtali ste sa ich, prečo meškajú?

Viackrát som sa im ozval a odpoveď bola, že z ministerstva im neodpovedajú. Minister bol vtedy na dovolenke.

foto N – Tomáš Benedikovič

Čo ste z toho grantu chceli zabezpečiť?

Z peňazí APVV a VEGA sa nemôžu nakupovať drahšie prístroje. Idú len na materiál, teda na základný chod výskumu. Minulý rok v lete som sa preto rozhodol, že skúsim získať eurofondy, išlo o peniaze z výzvy na dlhodobý a strategický výskum (výzva, ktorú teraz ministerstvo školstva zruší po škandále s prerozdelením peňazí, poznámka redakcie).

Koľko ste žiadali z eurofondov?

13 miliónov. Slovenská akadémia vied mala mať z toho 15 percent.

Na čo konkrétne mali byť eurofondy?

Chcel som ich na diagnostiku pri nádoroch. Ide o moderný prístup k diagnostike a terapii. Mal som spolupracovať s lekárskou fakultou v Martine a s firmou, ktorá v tejto oblasti ešte nemá aktivity, chceli by sme založiť startup na neinvazívnu diagnostiku. Diagnostika by sa tak nerobila z krvi, čo je pre pacientov často traumatizujúce, ale z moču, slín či sĺz. Chceli sme šesť rokov robiť projekt, vyvíjať diagnostické, ale aj terapeutické metódy. Vo svete je viac startupov a firiem, ktoré sa snažia vytvoriť aj takúto diagnostiku. Na príprave projektu sme pracovali takmer rok.

Ako vyzeralo hodnotenie vašej žiadosti?

Podali sme ju, prišli dobré posudky zo zahraničia, tak sme postúpili do ďalšieho kola. Potom prišlo množstvo byrokratických požiadaviek, ktoré sme museli postupne plniť. Je to obrovská byrokratická záťaž.

Mali ste spolupracovať len so slovenskými partnermi?

Chceli sme spolupracovať aj s Medicínskou univerzitou vo Viedni, aby sme mali čo najväčšie zázemie pacientov. Ale nakoniec od toho odstúpili.

Prečo odstúpili?

Bolo toho veľa. Aj oni si dávajú žiadosti o granty a eurofondy, ale povedali, že takú byrokraciu ešte nezažili – nezmyselné prieskumy trhu, výpisy majetku, prístrojov, výpisy z katastra, tucty čestných vyhlásení...

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Eurofondy v školstve

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103949 z vás dostáva správy e-mailom