Český súd nevyhovel Somálčanke, ktorej škola zakázala nosiť hidžáb

Pražský odvolací mestský súd potvrdil v utorok rozhodnutie súdu nižšej inštancie v prípade somálskej azylantky Ayan Jamaal Ahmednuurovej, ktorá žalovala strednú zdravotnícku školu za diskrimináciu. Tej sa údajne dopustila tým, že jej zakázala chodiť na vyučovanie v hidžábe – šatke, ktorá zakrýva len vlasy, tvár je odhalená.

Somálčanka preto v prvý školský deň stiahla svoju prihlášku na štúdium. Škola sa bránila tým, že prihláška aj tak nebola platná, lebo mladá žena nedodala potrebné dokumenty, napríklad potvrdenie o povolení na pobyt na území Českej republiky, a až následne začala hovoriť o tom, že jej zakázali hidžáb. Prípad sa stal v roku 2013.

Prvý súd, obvodný, ešte na začiatku tohto roka žalobu azylantky a jej žiadosť o odškodné 60-tisíc korún zamietol, ona sa odvolala. Odvolací súd však tiež vyhlásil, že žalobkyňa sa vlastne nikdy formálne nestala študentkou, a preto sa nedá povedať, či bola diskriminovaná, alebo nie.

Podľa servera idnes.cz však sudca vyjadril názor, že škola má právo určiť si svoje podmienky a ak by povolila výnimku, išlo by o pozitívnu diskrimináciu. Otázkou však je, či má školský poriadok väčšiu váhu ako Listina základných ľudských práv a slobôd, ktorá garantuje náboženskú slobodu, na čo upozornila v roku 2014 ombudsmanka Anna Šabatová.

Celý život v šatke

Na tej istej škole študuje aj ďalšia moslimská žiačka, z Afganistanu, tá však súhlasila, že sa hidžábu vzdá. S tým čiastočne súhlasila aj Ahmednuurová, ktorá sa mala s riaditeľkou školy dohodnúť, že si ho bude skladať počas praxe.

Keď však prišla prvý deň do školy, zavolala si ju do riaditeľne a požiadala ju, aby si dala hidžáb dole, lebo porušuje školský poriadok, čo Somálčanka odmietla.  Po tom, ako tvrdí jej advokátka, jej dala podpísať dokument o ukončení štúdia.

Prípad v Česku vyvolal veľké emócie, na prvý aj druhý súd prišli hluční podporovatelia riaditeľky školy, medzi ktorými nechýbali ani populistickí politici či syn bývalého prezidenta Václav Klaus mladší. Utečenecká kríza a rozmach konšpirátorských webov spôsobili, že aj u našich susedov vzrástli protimoslimské nálady a nacionalistické vášne.

Ayan Jamaal Ahmednuurová má azyl od roku 2011. Z vlasti utiekla po tom, čo ju nútili, aby sa vydala za člena ozbrojených milícií. Je zároveň slobodná matka, čo je v Somálsku veľmi zraniteľná spoločenská pozícia.

„Celý život žila so šatkou na hlave, predpokladala, že v našej krajine, ktorá sama seba nazýva demokratickou a pluralitnou, bude konečne môcť žiť v súlade so svojím presvedčením a bude môcť študovať, čo jej odopreli,“ vyjadrila sa jej advokátka Radka Korbelová Dohnalová.

Tá po rozhodnutí mestského súdu zvažuje odvolanie na najvyšší súd.

Aj v iných krajinách

O tom, či patria moslimské pokrývky hlavy do škôl, či na pracoviská, alebo úrady, sa nevedú spory len v Česku. Vo viacerých európskych krajinách – ako Rakúsko, Belgicko, čiastočne Holandsko, Francúzsko – platí zákaz buriek a nikábov (nikáb – žena je zahalená tak, že jej vidieť len oči, burka – totálne zahalenie, len priezor na oči).

Hidžáb je tolerovaný viac, hoci napríklad vo Francúzsku je zakázaný na školách, ale povolený na univerzitách. V Británii zase nie sú žiadne zákazy, ale napríklad školy môžu mať vlastné pravidlá obliekania, ktoré hidžáb vylúčia.

Tento rok prijal Európsky súdny dvor rozhodnutie, že ak na pracovisku zamestnávateľ požaduje od zamestnancov, aby sa zdržali vyjadrovania svojej viery šatkami, jarmulkami, krížmi či inými symbolmi, nejde o diskrimináciu. Musí však byť splnená podmienka, že firma má interný predpis, ktorý jasne hovorí, že vyžaduje od zamestnancov neutralitu obliekaní.