Denník N

Islamisti sa radujú, vidia v Barme novú príležitosť

Rohingovia utekajúci z Barmy. Archívna foto – TASR/AP
Rohingovia utekajúci z Barmy. Archívna foto – TASR/AP

Západ sa zatiaľ len prizerá, prenasledovanie Rohingov však môže spustiť lavínu, ktorá sa zastaví až v Európe.

Boli časy, keď bola Barma len vzdialenou exotickou krajinou, o ktorej ste vedeli z dobrodružnej literatúry. Alebo od Georgea Orwella, ktorý vo svojej románovej prvotine Barmské dni čerpal zo skúseností získaných v tejto krajine v službách britského impéria.

V každom prípade to bolo niečo, čo sa nás absolútne netýkalo a nemohlo nijako ovplyvniť naše životy. Dodnes žijeme s touto predstavou, aj keď je to už dávno omyl. V globalizovanom svete je k nám z Barmy skoro rovnako blízko ako zo Sýrie alebo zo Somálska. Aj tieto krajiny nám pripadali príliš vzdialené a nezaujímavé až dovtedy, kým sýrski a somálski utečenci nezaklopali na naše dvere.

Barmčania sa k nám síce masovo sťahovať nezačnú, zdanlivo zanedbateľný problém prenasledovaných moslimských Rohingov sa nás však týka viac, než si pripúšťame. Je typickým príkladom spúšťača, okrajového problému, ktorý môže mať globálne dôsledky, ak ho podceníme a neriešime včas. Plus to zanedlho môže byť ďalší dobrý príklad toho, ako sa extrémistom podarí získať vplyv a moc jednoducho tým, že sa budú vydávať za jediných ochrancov ľudí, na ktorých všetci ostatní a najmä tí mocní kašlú.

Počet Rohingov v Barme sa donedávna odhadoval asi na milión, ďalší milión ich môže žiť v iných, najmä moslimských krajinách. V Barme sú totiž rôzne intenzívne prenasledovaní od vyhlásenia nezávislosti v roku 1948. I preto je ich počet taký nejasný, v krajine Rohingov nikdy neuznali za etnickú menšinu a väčšinou im nepriznávajú (presnejšie im zrušili) občianstvo, takže žijú v právnom vákuu.

Rohingovia ako hromozvod

Rohingov barmskí nacionalisti a budhistickí fanatici označujú za ilegálnych prisťahovalcov zo susedného Bengálska, ktorého východnú časť dnes poznáme ako samostatný štát Bangladéš. Tradične ich tiež považujú za lokajov európskych kolonialistov a odporcov barmskej nezávislosti.

Rohingovia skutočne sú príbuzní Bengálčanov, skutočne sa ich predkovia do Barmy sťahovali najmä v čase, keď bola spolu s Indiou súčasťou jednej ríše a skutočne počas druhej svetovej vojny bojovali po boku Britov – na rozdiel od Barmčanov, ktorých veľká časť sa najmä spočiatku pridala na stranu Japoncov.

Korene Rohingov v Barme však siahajú historicky hlbšie a väčšinou v krajine žijú už dlho. Barmskí nacionalisti, čo zďaleka neznamená len vojenskú juntu, ktorá tam vládne od roku 1962 neformálne dodnes, navyše majú problémy aj s inými menšinami, ktoré sú im etnicky a nábožensky oveľa bližšie. Ide teda skôr o charakter štátu, než o historické spory. Rohingovia majú smolu, že sú výborným hromozvodom pre množstvo problémom, ktoré samostatná Barma (generálmi premenovaná na Myanmar) nezvláda.

Výsledkom je vypaľovanie dedín, masové vyháňanie, znásilňovanie a zabíjanie. To posledné s týka najmä mužov a chlapcov, ktorých je medzi utečencami nápadne málo. A svet sa väčšinou len prizerá, lomí rukami, vyjadruje zdesenie a zmôže sa iba na formálne a neefektívne protesty. Medzinárodní právnici sa sporia o to, či sa Rohingom deje len etnická čistka, alebo už aj genocída. Dúfajme, že to vyriešia, kým ešte bude na koho výsledné právne stanovisko aplikovať.

Západ má veľa dôvodov byť zdržanlivý. Logicky nikto nechce zasahovať vojensky napriek tomu, že diplomatické riešenia a žiadosti smerované barmskej vláde evidentne zlyhávajú. K váhaniu však prispievajú aj geopolitické a psychologické dôvody. Barma bola dlho blízkym spojencom a tak trochu vazalom Číny. Takzvaný demokratizačný proces je sčasti i dôsledkom snahy vojenskej junty spolupracovať so Západom, aby znížila svoju závislosť od Pekingu. Západ nechce na Barmu príliš tlačiť, aby tento trend nezvrátil.

Asi zbytočne, pod medzinárodným tlakom barmskí generáli opäť inštinktívne hľadajú pomoc u Ruska a najmä u Číny, ktorá má pre násilné akcie proti menšinám tradične veľké pochopenia a Barme už ako jediná veľmoc vyjadrila jasnú podporu. Rusko máva pre takéto veci pochopenie tiež (ak nejde o Rusov v zahraničí), musí však byť opatrnejšie s ohľadom na vlastné moslimské obyvateľstvo a na spojencov v islamskom svete.

Ďalším dôvodom zdržanlivosti je neochota priznať si, že svet bol pri oceňovaní demokratizácie Barmy príliš optimistický a i zo spomínaných geopolitických dôvodov namiesto reality videl to, čo vidieť chcel. A taktiež veľmi preceňoval osobnosť vodkyne tohto procesu Su Ťij.

Skutočnú moc v Barme stále držia v rukách generáli, po tejto stránke je trochu prehnané od Su Ťij očakávať, že problém Rohingov vyrieši. Minimálne však má v Barme veľkú autoritu, ktorú by mohla v prospech prenasledovaných moslimov využiť, ak by chcela. Lenže asi nechce, pravdepodobne nielen z obavy o vlastnú popularitu, ale aj preto, lebo jej demokratické presvedčenie je silne obmedzené barmským nacionalizmom.

Model známy aj zo Sýrie a z Bosny

Prípad Rohingov však patrí medzi tie, pri ktorých sa môže váhanie, vykrúcanie a ničnerobenie zvyšku sveta škaredo vypomstiť. Ničnerobenie sa pritom netýka len Západu, moslimské krajiny síce vyjadrujú pobúrenie nad osudom svojich súvercov, máloktorá im však doteraz poskytla účinnú pomoc a je napríklad ochotná prijať utečencov živoriacich a umierajúcich na barmsko-bangladéšskej hranici. Rohingom však treba rýchlo pomôcť nielen z humanitárnych dôvodov, ale aj preto, lebo ak to urobí niekto iný, bude ešte horšie.

Rohingovia posledné roky reagovali na svoju situáciu celkom mierumilovne, vzniklo síce nejaké ozbrojené hnutie na ich oslobodenie s nejasným zázemím, zatiaľ však nemá veľký vplyv ani silu, aby svojich súkmeňovcov aspoň trochu chránilo. Slúži skôr len ako zámienka na brutalitu barmskej armády.

To však neznamená, že sa Rohingovia nemôžu radikalizovať, ak ich frustrácia dosiahne vrchol a budú mať pocit, že im nič iné nezostáva. Je tiež isté, že im k tomu radikálni islamisti z celého sveta radi poskytnú pomocnú ruku.

Opakoval by sa scenár z Iraku, Sýrie, Líbye, Kaukazu a čiastočne aj z Bosny. Fanatickí islamisti by sa vydávali za tých, čo sú ako jediní ochotní a schopní pomôcť, v kontraste s neochotou a neschopnosťou najmä Západu niečo urobiť. Pôvodne umiernená menšina by sa tak rýchlo mohla stať ďalším oporným bodom a bojiskom náboženského fanatizmu.

A ani toto ešte zďaleka nie je ten najhorší scenár. Rohingov je naozaj málo, sú však príbuzní obyvateľov susedného Bangladéša a do tejto krajiny väčšinou utekajú. Bangladéš je 160-miliónový štát obývaný z viac ako 80 percent moslimami. Je to mimoriadne preľudnená, chudobná krajina, ktorú stíha jedna pohroma za druhou.

Má za sebou nepokojnú a krvavú históriu, len občianska vojna z roku 1971, pri ktorej sa osamostatnila od Pakistanu, si vyžiadala státisíce obetí. Leží väčšinou veľmi nízko nad morom v delte dvoch obrovských riek, enormne trpí na následky záplav, tajfúnov a klimatických zmien.

Je skoro zázrak, že tam ešte nedošlo k nejakému celospoločenskému výbuchu. A je to skvelý terén pre islamistov, aby sa pokúsili takýto výbuch vyvolať. Najmä ak sa im podarí s pomocou zúfalých Rohingov zachytiť v bangladéšskom pohraničí a úspešne apelovať na to, že sa moslimom opäť deje krivda.

Dnes sa príliš nezdá, že by mohli uspieť, v Bangladéši sú pre nich podmienky predsa len nepriaznivejšie než na Blízkom východe alebo v severnej Afrike. Úspech takzvaného Islamského štátu sa však pred rokmi ne­očakával nikde.

Stačili miestne krízy, dlhodobo neriešené problémy a zúfalá populácia, ktorá mala aspoň sčasti oprávnený pocit, že ju svet opustil. Tento model ostatne nepoznáme len z rozvojového sveta, v soft verzii ho extrémisti využívajú všade na svete. Rovnaké dôvody prispeli k úspechu Donalda Trumpa v Amerike aj Mariana Kotlebu na strednom Slovensku.

A ak by sa niečo podobné udialo v Bangladéši, mohlo by to okrem iných problémov spustiť utečeneckú vlnu, oproti ktorej bola tá posledná drobnou nepríjemnosťou. Naraz by sme zistili, že je Barma oveľa bližšie, než sme tušili. A hlavne že je už neskoro ľutovať, že sme na ňu kašlali vtedy, keď sa ešte dalo niečomu zabrániť.

Genocída Rohingov

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie