Máme úžasnú a pestrú hudobnú scénu, no nevieme ju dobre predať do zahraničia

Keď budete tento víkend pešo prechádzať bratislavským Starým Mestom, je veľmi pravdepodobné, že budete vidieť a počuť niekoľko koncertov. Nie je to náhoda, ani záver tradičného kultúrneho leta, nenarazíte na žiadne obvyklé mená striedajúce sa na open-air akciách. Od štvrtka do nedele sa totiž na niekoľkých miestach rozložil World Music Festival Bratislava.

Núkajúcu sa otázku, načo potrebuje hlavné mesto takúto akciu, majú organizátori zodpovedanú už odvlani. Toto je totiž už druhý ročník festivalu s medzinárodnou účasťou. A navyše okrem festivalu ide aj o konferenciu so zahraničnými hosťami, pretože si myslia, že zaujímavej worldmusicovej hudby je toľko, že si zaslúži pozornosť.

Worldmusic zo Slovenska

„Pre mňa to nie je pilotný ročník, festivaly robím od roku 2011. Neviem, či je nejaký podobný festival, ktorý by mal aj konferenciu, aj showcase aj galakoncert. Chceli sme, aby ľudia zvonku mali možnosť prísť a overiť si, ako to na Slovensku je,“ vysvetľuje riaditeľka akcie Jaroslava Vlčková.

„Worldmusic je pre mňa o slobode, o prekonávaní hraníc. Chcem, aby bolo vidieť pestrosť. Preto máme okrem koncertov aj program o menšinách či premiéru filmu Mareka Šulíka Ťažká duša. Pre zahraničných hostí je práve zaujímavé hľadať niečo autentické. Rómska hudba a úžasný tradičný folklór sú naše silné tromfy, ktoré si celkom neuvedomujeme a zatiaľ nevieme predať do sveta. Keby mali Česi fujaru, sú hviezdy, všetci by tam chodili.“

Za festivalom stojí malý tím nadšencov, ktorí robia veľa pre domácu hudobnú scénu. Aj vďaka nim nahrávky Jany Kirschner či Kataríny Málikovej bodovali v európskej worldmusicovej hitparáde, aj vďaka nim každoročne koncertuje niekoľko slovenských mien na festivale Colors of Ostrava a oni prihlasujú našich hudobníkov na prestížny Womax.

„Ročne sa tam hlási 1200 kapiel, to je vlastne celosvetové Expo. My sme tento rok prihlasovali desať a vybrali Bandu. Pre porovnanie: za posledné dva roky tam napríklad nevybrali žiadnu maďarskú kapelu,“ vraví Jarka Vlčková.

Aj tancovať sa musí

Hlavným diváckym ťahákom festivalu je tento rok sobotňajší galakoncert v ateliéri Babylon. Mená vám pravdepodobne nič nepovedia, ale organizátori sú presvedčení, že sú to hviezdy.

„Ťaháme sem špecialitky, nepozývame hocikoho. Nemáme žiadne veľké meno, ktoré by lákalo davy, niektorí ľudia mi hovoria: Pozvi Anoushku Shankar. Podľa mňa sú od nej lepší. Tento rok máme naozajstné hviezdy. Napríklad Francúz Renaud Garcia-Fons, to je boh. Môže si vyberať s kým, kde hrať, džez alebo klasiku. Teraz napríklad hrá na kontrabase melodické flamenco alebo šialené orientálne rytmy. Oratnitza je zase niečo iné, bulharské polyfónne spevy v spojení s nadupaným drumandbassom, aj tancovať sa musí. Poliaci Karolina Cicha a Bart Palyg sú absolútne špičkoví hudobníci, celý koncert si urobia sami, striedajú niekoľko nástrojov.“

Novinkou bol takzvaný open-call, možnosť uchádzať sa o účinkovanie na spôsob showcaseových festivalov. Prihlásiť sa mohol ktokoľvek, organizátori vybrali a dajú priestor na koncert tým najzaujímavejším.

„Chceli sme dať šancu kapelám, ktoré nie sú v Bratislave a nemajú príliš možnosť prezentovať sa pred zahraničnými odborníkmi. Čakali sme možno 10-12 kapiel, prihlásilo sa 35,“ hovorí Ľubica Zajacová Záborská. „Splnilo to účel – zmapovať to aktuálne, čo sa deje na Slovensku. Vznikne aj CD sampler, rovnako ako vlani. Inak bolo celkom vtipné sledovať, kto všetko sa cíti byť súčasťou worldmusic, ale prišlo aj prekvapivo dosť cezhraničných spoluprác a projektov. Je to veľmi rôznorodé a pestré. Boli sme piati porotcovia a dvaja víťazi vyšli úplne jasne – Ľubomír Gašpar Cimbal Projekt, inštrumentálny inteligentný etnodžez a KarpaTon, čo je veľmi zaujímavá mnohopočetná kapela okolo Michala Smetanku z Brutoviec.“

Okrem hudby sa na festivale bude aj veľa rozprávať a diskutovať. Konferencia nevznikla len ako sprievodný program, aby sa popri koncertoch aj cez deň niečo dialo. Je určená najmä pre odborníkov z hudobnej brandže a pre samotných muzikantov. Na zdieľanie informácií a získavanie osobných kontaktov.

„Konferencia má dva významy. Prezentovať to, čo na Slovensku máme – v takmer každom údolí inú hudbu, iný štýl hry. Sláčiky, cimbalovky aj fujaru. Druhá vec, zo zahraničia pozývame ľudí, ktorí majú čo odovzdať. Hovoria o tom, ako čo najlepšie spropagovať svoju hudbu, svoje nahrávky, aké sú možnosti dostať sa zahrať si von. Chceme, aby hudobníci, ktorí budú hrať na našom festivale, iba neprišli odohrať svoj koncert, ale aby zostali a vypočuli si, aké možnosti majú,“ dodáva Jarka Vlčková.