Denník N

Policajti využili pojem „mentalita romica“, aby odôvodnili, že Rómom sa nedá veriť

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Etnológovia, psychológovia a iní experti sa zhodujú, že je hanebné, ak štát uverí konštatovaniu, že všetci Rómovia majú rovnakú mentalitu. Nevedia pochopiť, ako podľa toho mohli neuveriť svedkom razie v Moldave nad Bodvou.

„Mentalita romica“, teda takzvaná rómska mentalita.

Oficiálny znalecký posudok takýmto označením spochybnil Rómov, svedkov policajnej razie v Moldave nad Bodvou, a prispel k tomu, že im – obyvateľom osady – ich výpovede vyšetrovateľ policajnej inšpekcie neuveril. Aj preto sú dnes šiesti z nich obvinení z krivého obvinenia.

V znaleckom posudku sa používa aj ďalší výraz – „rómska etnoplastická stigmatizácia“ –, ktorý ani odborníci nevedia presne vysvetliť. Oba pojmy hovoria tak jasne, akoby všetci Rómovia sveta mali spoločné negatívne vlastnosti.

Čo sú to za pojmy a je naozaj možné nimi operovať v oficiálnom policajnom vyšetrovaní?

Ako zo satirickej poviedky o vžitom rasizme

Zovšeobecňovanie negatívnych rómskych vlastností využívali aj vzdelanci už v období prvej Československej republiky. Priekopník slovenskej sociológie Anton Štefánek v čase ČSR šíril, že „cigáni patria k posledným zvyškom primitívov na Slovensku, ktorí svojou početnosťou a nekultivovaným spôsobom sú stále ešte pravou pliagou štátu i obyvateľstva“. „Cigán je slabý robotník, lenivý, nestály a nedisciplinovaný. Vylúčení sú zo spoločnosti aj pre nečistotu a zápach,“ hlásal vtedy renomovaný odborník.

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd) hovorí, že podobné stereotypy sa šíria dodnes a takéto zjednodušené názory sa niektorí ľudia (v tomto prípade oficiálny znalec) snažia ospravedlňovať použitím latinizmov. Ravasz však varuje, že „ak použijem latinský výraz, neznamená to, že výrok je automaticky pravdivý alebo pravdivejší. Vždy je potrebné kriticky hľadieť na obsah výroku,“ varuje.

„Tieto výrazy nie sú v odborných kruhoch v žiadnom prípade bežné a v žiadnom prípade ich používanie nepovažujem za správne,“ hovorí tiež Ravasz. „V satirickej poviedke o vžitom rasizme by som ich použitie zrejme toleroval,“ dodal s tým, že ich použitie poukazuje na to, ako hlboko sú stereotypy v našej spoločnosti zakorenené.

Advokát Ján Bartánus hovorí, že výrazy ako mentalita romica či rómska etnoplastická stigmatizácia je možné považovať prinajmenšom za xenofóbne. V posudkoch sú tieto výrazy spájané s vlastnosťami ako nedostatok sebadisciplíny, nedodržiavanie záväzkov voči ľuďom, agresivita, asociálnosť či neschopnosť prispôsobiť sa sociálnym normám.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, pod ktorej rezort spadá agenda ľudských práv a zároveň aj znalci, reagovala zdržanlivejšie. „Použitie týchto termínov sa javí byť nevhodné. Ale túto otázku by si mali zodpovedať predovšetkým odborníci z danej oblasti – znalci,“ dodala.

Rómsky splnomocnenec ÁBEL RAVASZ (30). Šéfoval think-tanku Mosta-Híd a zakladal rómsku organizáciu Purt. Foto N – Vladimír Šimíček

Ako môže vychádzať mentalita z farby pokožky?

Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) vysvetľuje, že termín takzvaná rómska mentalita vychádza z presvedčenia, že Rómovia majú z povahy farby svojej pokožky a prináležania k menšine nejakú spoločnú mentalitu. V prípade posudkov z Moldavy išlo o to, že teda klamú alebo majú nedostatok sebadisciplíny, ale aj ďalšie.

„Takéto presvedčenie, že niekto má určité vlastnosti vrodené, je v sociálnych vedách desiatky rokov prekonaný,“ hovorí Lajčáková s tým, že už jednoducho neplatí, že „ľudia sú dobrí alebo zlí, čestní alebo nečestní, pretože sa narodia rómskym alebo slovenským rodičom“. Naopak, používanie takéhoto pojmu a prístupu je podľa nej diskriminačné a posilňuje predsudky, nerovnosť a v tomto prípade aj bráni spravodlivosti.

„Ústava zaručuje, že prináležanie k etnickej skupine alebo národnostnej menšine nemôže byť nikomu na ujmu. Zjavne v tomto prípade je toto právo porušené,“ vraví Lajčáková.

Pridáva sa aj profesorka psychológie Jana Plichtová z Fakulty ekonomických a sociálnych vied UK. Upozorňuje, že posudok sa opiera o diagnózu kolektívnej mentality a odvodzuje z nej psychické vlastnosti konkrétneho jednotlivca. Dopúšťa sa tak logickej chyby a porušuje vedeckú zásadu nestrannosti.

„Dopredu, bez empirického preskúmania, konštatuje nízku dôveryhodnosť svedka a prisudzuje mu vlastnosti kolektívnej mentality. Inými slovami, prisudzuje mu negatívne stereotypné vlastnosti, pripisované celej rómskej komunite bez rozdielu,“ vyčíta posudku profesorka a považuje takýto záver za logicky chybný, a to vzhľadom na veľké interindividuálne rozdiely a tiež na špecifický situačný kontext, v ktorej na jednej strane stála polícia a na druhej strane ľudia, ktorí sa bránia a vzdorujú represiám a násiliu.

Pripisujú im asociálnosť

„Posudzovať  psychické vlastnosti konkrétnych svedkov len na základe ich etnickej príslušnosti je v rozpore so zákazom diskriminácie,“ vraví Plichtová. Ak tieto základné zásady znalci nerešpektujú, tak sa podľa nej dopúšťajú diskriminácie, čím vážne ohrozujú nestranné posúdenie vyšetrovaného prípadu. Tým len utvrdzujú príslušníkov diskriminovaných a stigmatizovaných komunít, ako aj všeobecnú verejnosť, že spravodlivosť nie je pre všetkých, že obmedzenia pri výkone svojej represívnej moci policajti dodržiavať nemusia.

Osada a zanedbané bytovky v Moldave nad Bodvou. Foto N – Tomáš Benedikovič

V posudku sa napríklad píše, že „osobnosť menovaného – z aspektu transkultúrneho prístupu – ‚mentalita romica‘ s prejavmi dyslektickosti, nonkonformity, nezdržanlivosti, asociality, nadmerného vplyvu emociálnych faktorov na osobnosť i motiváciu správania…“

Psychológ, bývalý riaditeľ Centra pedagogického-psychologického poradenstva a prevencie v Banskej Bystrici, Stanislav Fila hovorí, že osobnosti s prejavmi dyslektickosti, nonkonformity, nezdržanlivosti, asociality, nadmerného vplyvu emociálnych faktorov na osobnosť i motiváciu správania sa „môžu vyskytnúť v každej rase, etniku, národnosti, farby kože alebo vierovyznania“. Hoci nie je súdny znalec, hovorí, že ako bývalý riaditeľ poradne by psychologický nález obsahujúci tieto odborné pojmy v takejto súvislosti nikdy nepodpísal. Hovorí, že od roku 1970, teda od začiatku svojej praxe, sa s pojmami ako „mentalita romica“, či „rómska etnoplastická stigmatizácia“ nestretol.

Pojmy existujú, ale sú spochybnené

Tieto pojmy reálne existujú aj v staršej odbornej literatúre. Takúto terminológiu používal aj profesor Pavel Hlubocký, ktorý sa zaoberal vzťahom psychiatrie s Rómami a začiatkom 90. rokov minulého storočia mu vyšla na túto tému aj kniha. Nie je sám, kto túto terminológiu použil.

Aj Plichtová priznáva, že s uvedenými pojmami sa možno v odbornej literatúre stretnúť, čo však neznamená, že sú aj všeobecne akceptované. „Naopak, sú kritizované a vážne výhrady voči nim sa opierajú o početné empirické dôkazy,“ dodala profesorka.

Vysvetľuje, že pojem kolektívnej mentality nadmerne generalizuje. Príliš veľkú váhu prisudzuje vrodeným, alebo získaným psychickým vlastnostiam, čím sa podceňujú možnosti osobného vývinu ako aj vplyv externých faktorov. Ľudské správanie je totiž flexibilné. Pre všetkých ľudí platí, že ich rozhodovanie a konanie sa mení, a že berú do úvahy charakteristiky konkrétnych aktérov, situačný kontext a tak ďalej. Nie je pochýb o tom, že životné stratégie a sociálne praktiky ľudí sa odvíjajú a menia v závislosti od spoločenských  podmienok, od neformálnych a formálnych pravidiel.

Bývalá vládna splnomocnenkyňa pre rómske komunity z rokoch 2001 až 2007 Klára Orgovánová priznáva, že komunikovať s osadovými komunitami je naozaj veľmi ťažké a len málokomu sa podarí vniknúť do ich sveta. „To však nikoho neoprávňuje robiť povrchné a odborne tápajúce vyjadrenia, ktorými môžeme zásadne ovplyvniť život nejakého človeka,“ hovorí Orgovánová súčasná riaditeľka Rómskeho inštitútu a vyštudovaná psychologička.

Keď politici hovoria o inceste

Orgovánová pripomína, že to nie je po prvý raz, čo sa vo vzťahu k Rómom použili prežité pojmy. Naopak, opakuje sa to. Tak to bolo napríklad aj v prípade zaraďovania deti do špeciálnych škôl, keď dôvodili aj tým, že medzi Rómami dochádza k incestu. Na to sa odvolával aj minister vnútra Robert Kaliňák.

„Tento argument ministertva školstva podložený výskumom veľmi starého dáta vyvolal naozaj pobúrenie až hanbu a prípad rieši komisárka v Bruseli,“ pripomenula Orgovánová.

Podobným prípadom je škola v Rokycanoch, kde psychológovia testovali deti na objednávku školy, ktorá potrebovala, aby deti a diagnostické nálezy boli všetky rovnaké a používali zastaralú terminológiu v hodnotení intelektu. Orgovánová si myslí, že odborníci z oblasti psychiatrie či psychológie sú v tejto téme zväčša opatrní, ale inštitúty, ktoré potrebujú argumentovať a ospravedlňovať svoje postupy, ich často zneužívajú.

Bude to hanba v Štrasburgu, vraví ombudsmanka

O raziu v Moldave sa od roku 2013 zaujíma aj úrad verejného ochrancu práv. Začala s tým ombudsmanka Jana Dubovcová a po nej pokračuje aj jej nasledovníčka Mária Patakyová, ktorá opakuje, že verejný ochranca práv zistil, že zásah v Moldave sa vôbec nemal uskutočniť, lebo naň nebol dôvod. „Situácia, v ktorej štát nepreskúmava opodstatnenosť policajného zásahu a zodpovednosť za jeho priebeh, ale vyšetruje obete zásahu, z ktorých sa stávajú páchatelia, je z hľadiska ochrany základných práv a slobôd v demokratickom a právnom štáte veľmi ťažko akceptovateľná,“ povedala Patakyová.

Rovnako sú veľmi ťažko akceptovateľné aj akékoľvek kroky voči obetiam ďalšími štátnymi zložkami, vrátane psychologického posudzovania obetí zásahu a ich pravdovravnosti. „Navyše, ak je súčasťou výstupu takéhoto posudzovania termín ‚mentalita romica‘ a ‚rómska etnoplastická stigmatizácia‘, pripisujúci jednotlivcom stereotypné zovšeobecňujúce črty etnickej alebo národnostnej skupiny, tak to potom pripomína postupy, ktoré sa uplatňovali v 30. rokoch 20. storočia,“ konštatovala Patakyová.

Ombudsmanka sa obáva, že ak poškodení využijú všetky opravné prostriedky na Slovensku a obrátia sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, v takomto prípadnom konaní by Slovensko s veľkou pravdepodobnosťou neobhájilo svoje konanie.

Teraz najčítanejšie