Denník N

Brexit je veľmi dlhý a drahý rozvod

Kým dátum brexitu je stanovený fixne, vyjednanie novej zmluvy o voľnom obchode je zahalené hmlou.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

V Británii zatiaľ dôsledky brexitu necítiť. Britská ekonomika by mala v tomto roku rásť tempom 1,6 percenta, čo je pre veľkú vyspelú ekonomiku primerané. Ekonomika rastie najmä vďaka zahraničnému obchodu. Ten je živený rastom globálnej ekonomiky a poklesom kurzu libry oproti ostatným menám. Istým nepríjemným dôsledkom kurzovej zmeny je vyššia inflácia, ktorá znižuje reálnu kúpnu silu miezd. Ekonomika Británie zatiaľ beží dobre, pretože benefituje z členstva v EÚ. Tovary a služby môže do Únie vyvážať voľne bez cla, kvót a iných administratívnych prekážok. Otázkou je, čo sa stane 29. marca 2019, keď sa britské členstvo v Únii oficiálne skončí.

Vo všeobecnosti sa očakáva, že Británia podpíše so zvyškom Únie nejakú novú dohodu o voľnom obchode. Britská Konzervatívna strana a šéf separatistov Nigel Farage tvrdili voličom, že obchod bude bežať ako doteraz, no zároveň nebude treba prispievať do európskych fondov a rešpektovať rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. A bude možné obmedziť migráciu občanov do EÚ. Inak povedané: ponecháme si všetky výhody členstva, no nebudeme mať žiadne povinnosti.

Jedno britské príslovie však hovorí: „Nemôžeš koláč zjesť, aj ho mať.“ Na takúto dohodu nemôže Únia pri zdravom rozume pristúpiť. Stačí sa pozrieť, aké obchodné dohody si dokázali vyjednať s EÚ Nórsko a Švajčiarsko. Obe krajiny musia prispievať do európskeho rozpočtu, otvorili trh práce pre občanov Únie a rešpektujú európsku legislatívu. Voči Únii si plnia všetky povinnosti, no ako nečlenovia nemajú právo rozhodovať o európskych veciach. Napriek tomu to akceptujú, lebo európsky trh tovarov a služieb v objeme 6500 miliárd eur im za to stojí.

Ako dlho trvá dohodnúť podmienky

Kým dátum brexitu je stanovený fixne, vyjednanie novej zmluvy o voľnom obchode je zahalené hmlou ďalekej budúcnosti. Aj keby sa rokovania medzi Britániou a Úniou pohli raketovou rýchlosťou, uzavretie kompletnej dohody je sotva možné do roku 2019. Takúto dohodu bude musieť schváliť Európsky parlament, 27 zostávajúcich členov Únie a aj niektoré regionálne parlamenty (napríklad belgické Flámsko). Spolu ide o 36 parlamentov, z ktorých každý môže dohodu vetovať.

Je jasné, že to nie je záležitosť jedného alebo dvoch rokov. Keď Grónsko vystúpilo v roku 1985 z EÚ, trvalo mu tri roky, kým sa dohodlo s vtedajšou EÚ o ekonomických vzťahoch. Celá grónska ekonomika vtedy pozostávala len z rybárstva. Čím je ekonomika väčšia, tým dlhšie rokovania trvajú. Dohoda Únie s Kanadou sa napríklad pripravovala sedem rokov. Transatlantická dohoda USA a EÚ o voľnom obchode (TTIP) sa vyjednávala od roku 1990, aby nakoniec stroskotala.

Britská vláda po brexite voličom tvrdila, že sa bude viac orientovať na USA a svoje bývalé kolónie. Voličom možno povedať čokoľvek, ale zahraničný obchod má svoje vlastné pravidlá. Po prvé, obchod s mimoeurópskymi krajinami je pre Britániu omnoho menej významný ako obchod s Úniou. Napríklad britské exporty do Indie činia len sedem miliárd libier. To je len o niečo viac ako exporty do maličkého Dánska a polovica toho, čo do Belgicka. Výpadok exportov do Únie nie je možné ničím nahradiť. A môžu Briti významne zvýšiť export do svojich bývalých kolónií? Ťažko. Najprv by im to bývalí poddaní museli dovoliť. A prečo by India mala Británii len tak otvoriť svoj obrovský trh? Samotná Británia dnes už vo svete znamená omnoho menej ako kedysi.

Vo všeobecnosti platí, že veľký a silný ekonomický blok má v globálnom obchode úplne inú vyjednávaciu pozíciu ako jedna, hoci dôležitá krajina. Napríklad Austrália sa handrkovala s Južnou Kóreou 20 rokov, kým zoškrtala 99 percent ciel vo vzájomnom obchode. Európska únia dosiahla takúto redukciu ciel už po piatich rokoch. Európska únia vyjednala podobné zmluvy s 50 krajinami sveta, od Austrálie cez Kolumbiu až po Vietnam. Ekonomiku s 500 miliónmi spotrebiteľov nemožno ignorovať. Keď si Čína vyjednala dohodu so Švajčiarskom, Bern musel prehltnúť aj niektoré nerovnoprávne podmienky. Švajčiarsko muselo odstrániť svoje clá hneď, Čína to urobila v 15 etapách. Okrem toho Čína nepustila Švajčiarov na svoj trh automobilov a finančných služieb. Švajčiari sklonili hlavu, lebo trh s 1,2 miliardy spotrebiteľov za to stojí.

Veľa úskalí sa skrýva aj v takej zdanlivo jednoduchej veci, ako je členstvo Veľkej Británie vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Británia, samozrejme, zostane členom WTO aj po brexite. Británia však do WTO v roku 1995 nevstúpila ako samostatný štát, ale ako člen Únie. Členovia EÚ majú v rámci WTO vyrokované osobitné podmienky na vývoz svojich tovarov. Týka sa to najmä potravinárskych produktov. Keď Británia z Únie vystúpi, členom WTO síce zostane, ale so svojimi ostatnými členmi si bude musieť vyjednať nové podmienky obchodu. Niektorí členovia WTO nemusia poskytnúť Británii rovnaké podmienky ako zostávajúcim členom Únie. To isté platí pre prístup na obrovský trh verejného obstarávania v členských krajinách WTO. Británia si ho opäť bude musieť dohodnúť s každou krajinou osobitne.

Rukojemníci proti žolíkovi?

Karty v hre medzi Britániou a Úniou nie sú teda rozdané symetricky. EÚ má v ruke žolíka, ktorého je ťažké prebiť: svoj obrovský trh. Čo má v rukách britská vláda?

Veľa sa hovorí o právach 3,2 milióna občanov Únie žijúcich a pracujúcich v Británii. Britská vláda ich teoreticky môže využívať ako rukojemníkov. Ak si Británia nevyjedná dobrú obchodnú dohodu, niektorým občanom Únie môže byť v Británii sťažený prístup na trh práce. V praxi je to nepravdepodobné. Po prvé, Británia týchto ľudí v mnohých prípadoch nedokáže nahradiť vlastnou pracovnou silou. Po druhé, v krajinách EÚ žije a pracuje 1,2 milióna Britov. Britská vláda si preto dobre rozmyslí, ako bude postupovať na svojom území voči občanom EÚ.

Na skoré uzavretie dohody o voľnom obchode budú tlačiť multinacionálne firmy. Napríklad automobilky majú sieť dodávateľov a odberateľov po celej Európe. Zavádzanie ciel a kvót na obchod s EÚ by im poškodilo biznis.

Akútnym problémom sa môže stať hranica medzi Írskom a Severným Írskom. V súčasnosti je to v podstate len čiara na mape. Akékoľvek stavanie plotov, zavádzanie kontrol, ciel a kvót by írsku ekonomiku ťažko poškodili. Írsko bude preto tlačiť na skoré uzavretie dohody o voľnom obchode.

Z ekonomickej stránky bolo vypísanie referenda o brexite najväčšou hlúposťou, akú britskí politici spravili po roku 1945. Voličom je naozaj možné tvrdiť čokoľvek. Radový občan John Smith dobre reaguje na mýty o poľských inštalatéroch, ktorí mu berú prácu, i na vymyslené bruselské nariadenia o zakrivených banánoch. Nie každý John Smith vie, ako dlho sa formujú siete zahraničného obchodu a ako veľmi závisí jeho mzda a dôchodok od zapojenia Británie do globálnej ekonomiky.

Na Slovensku máme tendenciu vnímať ako najväčší problém korupciu. Vyspelá krajina, bývalá svetová mocnosť, nám dala lekciu: horšia ako korupcia môže byť neschopnosť a nezodpovednosť vládnucich vrstiev.

Teraz najčítanejšie