Denník N

Konšpiráciám pomáhajú aj všadeprítomné horoskopy a homeopatiká

Foto - Pixbay
Foto – Pixbay

Po páde lietadla Germanwings sa okamžite objavili nové konšpiračné teórie. Niektorí ľudia im podliehajú ľahšie.

Autor je doktorand v ústave experimentálnej psychológie SAV

V poslednom čase badať v niektorých médiách zvýšený záujem o tému konšpirácií a pseudovedeckých presvedčení. Mnohé z článkov sa zameriavajú na sklony ľudí k rôznym skresleniam v uvažovaní.

Jedným z najčastejšie spomínaných skreslení je takzvané konfirmačné skreslenie, ktoré vedie k tomu, že ľudia majú tendenciu vyhľadávať skôr tvrdenia a argumenty v prospech svojich doterajších presvedčení a ignorovať alebo zľahčovať tie, ktoré ich presvedčeniam protirečia alebo ich vyvracajú.

Sklon k tomuto skresleniu vidno napríklad aj pri vyhľadávaní informácií na internete. Ak si zadáme do vyhľadávača slová očkovanie a autizmus, vo výsledkoch sa nám na prvých miestach zobrazia hlavne stránky vyvracajúce ich spojitosť.

Napriek tomu sa na internete znovu a znovu stretávame s tvrdením, že očkovanie spôsobuje autizmus.
Túto „tvrdohlavosť“ možno vysvetliť aj tým, že títo ľudia venujú pozornosť zdrojom, ktoré potvrdzujú ich presvedčenia a druhej strane nedôverujú.

Nenamáhať sa

Výskumník Alessandro Bessi a jeho kolektív nedávno pomocou šírenia parodických konšpirácií po sociálnych sieťach zistili, že zástancovia konšpiračných teórií sa v porovnaní s osobami sledujúcimi vedecké správy skutočne venujú takmer exkluzívne práve konšpiračným obsahom.

Ľudia sledujúci prevažne vedecké správy sa do väčšej miery zaoberali aj konšpiračnými teóriami a skôr ich komentovali, kým zástancovia konšpiračných teórií ich najmä lajkovali a šírili ďalej.

Takýchto skreslení existuje celý rad. Mnohé z nich majú pôvod v sklone ľudskej mysle nevynakladať prílišnú námahu, pokiaľ to nie je nutné.

Namiesto toho sa ľudia uchýlia k takzvaným heuristikám, ktoré predstavujú akési skratky, ktoré im umožňujú dospieť k relatívne uspokojivým záverom aj bez vynaloženia prílišnej mentálnej námahy.

Vedci predpokladajú, že tieto skratky sa vyvinuli u ľudí ešte v dávnej minulosti ľudského rodu a umožňovali človeku rýchlejšie sa rozhodnúť v rôznych kritických situáciách.

V súčasnosti sa ľudia rozhodujú o oveľa zložitejších problematikách, než pred státisícmi rokov a sklon k skresleniam je dávno známy aj ľuďom, ktorí by ich radi využili (alebo skôr zneužili) vo svoj prospech.

Kritické myslenie nie je všeliek

Niektorí výskumníci tvrdia, že v školách by sa malo dávať omnoho viac priestoru výuke kritického myslenia, aby sa skreslenia odstránili. Výsledky naznačujú, že ľudia často uplatňujú kritické myslenie len v niektorých oblastiach a v iných už nie.

Toto sa týka dokonca aj vedcov, čo je profesia, ktorá je takpovediac definovaná cibrením kritického prístupu. Výuku kritického myslenia preto zatiaľ nemožno považovať za všeliek na iracionalitu.

Vo vysvetľovaní ľudskej iracionality za pomoci skreslení je istý nedostatok. Skresleniam podlieha prakticky celá populácia. Skoro v každých novinách alebo časopise možno nájsť nejaký horoskop a v lekárňach sa bežne predávajú neúčinné homeopatiká.

Väčšinou možno takéto presvedčenia zvaliť na neinformovanosť o danej problematike a povrchné uvažovanie. Vzhľadom na to, že väčšina populácie ani nemá čas podrobne sa venovať každej kontroverznej téme a dospieť k racionálnemu záveru, tak len ťažko očakávať opak.

Určitá časť ľudí bude naďalej šíriť rôzne chabo podporené konšpirácie alebo pseudovedecké vysvetlenia a tým prispievať k tomu, aby sa okrajové nepodložené teórie dostávali do mainstreamu.

Výskum Mariusa Raaba a kol. ukázal, že u ľudí na pozmenenie záverov o problematike stačilo len zaradenie nepodložených a nezmyselných tvrdení do súboru informácií.

Čím sa teda líšia aktívni šíritelia nepodložených nezmyslov od bežného človeka? Bolo by jednoduché tvrdiť, že takí ľudia sú len menej inteligentní a preto ľahšie podľahnú manipulácii.

Medzi inteligenciou a schopnosťou racionálne uvažovať sa našla len malá spojitosť. Inteligencia síce predstavuje potenciál na rozvinutie kritického myslenia, no tento potenciál môže zostať nevyužitý.

Konšpiračne uvažujúci ľudia sú skôr priemerne alebo viac inteligentní. To možno vysvetliť tým, že často extrémne zložité (ale nesúrodé) konšpiračné teórie môžu vyžadovať značnú mentálnu kapacitu.

Kvázináboženstvo

Jeden z reálnejších rozdielov môže súvisieť s povahou skupín, ktoré sa vytvárajú okolo konšpiračných vysvetlení. Podľa Bradleyho Franksa a kol. sa stávame svedkami zrodu istého kvázináboženského systému postaveného okolo konšpiračných teórií.

Jednou z funkcií náboženstva je vytváranie (skôr zdanlivých) vysvetlení rôznych neočakávaných udalostí a tým znižovanie úzkosti, ktorú takéto udalosti vyvolajú. To by možno vysvetľovalo aj častý sklon k autoritárstvu u niektorých zástancov konšpiračných teórií, keďže silný vodca alebo štát poskytujú pocit bezpečia (hoci nebezpečenstvo je často len domnelé).

Konšpiračné teórie predstavujú rámec, ktorý dokáže vysvetľovať úzkosť vyvolávajúce svetové udalosti v rámci „sedliackeho rozumu“ a neurčitý pocit úzkosti nasmerovať proti určitému cieľu (či už sú to židia, ilumináti alebo niekto iný).

Druhou dôležitou funkciou náboženstva je vytváranie súdržnosti na základe presvedčenia. Sociálne médiá umožňujú šírenie a rozvíjanie nepodložených presvedčení u ľudí, ktorí by sa inak nikdy nestretli. Na rozdiel od tradičných náboženstiev takýmto komunitám chýba štruktúra alebo hierarchia.

Zaplatení oponenti

Keith Stanovich prišiel k podobnému záveru o iracionálnych presvedčeniach, ktoré nazýva kontaminovaným mindwareom. Ide o metaforu na základe softvéru u počítačov, mindware zodpovedá softvéru ľudskej mysle.

Podľa nich mnohé klamlivé presvedčenia skresľujú realitu v neprospech racionálnejších vysvetlení a priamo obsahujú prvky, ktoré zabraňujú ich ohrozeniu „konkurenciou“ a nabádajú k ich šíreniu (v tomto pohľade presvedčenia spolu zápasia a šíria sa podobne ako gény v prírode).

Príkladom môže byť presvedčenie, že oponenti sú zaplatení, a preto nedôveryhodní a dané presvedčenie treba šíriť, aby sa „ľudia prebudili“ a podobne.

Takéto presvedčenia vopred bránia dialógu a stavajú jednotlivca do preňho exkluzívnej úlohy, nie nepodobnej tej, ktorú mohli mať členovia mystických spolkov v minulosti, keď ich účelom bolo často tiež „prebudenie“ k „pravde“.

Možno povedať aj niečo o osobnostiach ľudí, ktorí aktívne šíria rôzne nepodložené tvrdenia, keďže bez adekvátneho podhubia by sa presvedčenia neuchytili a nerozvinuli. Mnohé výskumy (vrátane nášho zatiaľ nepublikovaného) potvrdzujú, že zástancovia konšpirácií sú paranoidnejší, než priemer populácie.

Anekdotický príklad pochádza aj z praxe kolegu, ktorého všetci pacienti s paranoidnou schizofréniou sú zároveň aj čitateľmi rozličných konšpiračných a pseudovedeckých stránok. Samotná viera v takéto presvedčenia určite ešte neznamená výskyt duševného ochorenia. Jeden výskum napríklad tvrdí, že samotné konšpiračné teórie môžu byť len vyjadrením vlastných osobných hodnôt (hoci tou hodnotou môže byť autoritárstvo).

Konšpirátori konšpirujú

Zaujímavejšie zistenie o osobnosti zástancov konšpiračných teórii poskytol výskum Douglasovej a Suttona, ktorý sa zameral na ochotu týchto ľudí podieľať sa na možných konšpiráciách.

Zistilo sa, že zástancovia konpiračných teórií sú ochotnejší podieľať sa na konšpiráciách než bežní ľudia. Možno na mnohých zástancov konšpiračných teórií platí tradičné „podľa seba, súdim teba“.

Zástancovia konšpirácií zároveň vykazovali sklony viac manipulovať inými, podvádzať ich a obchádzať morálne normy pre vlastný záujem.

Zistenie je určite nelichotivé pre zástancov takýchto teórií, no dokáže vysvetliť, prečo sa niekto uchýli k tomuto druhu presvedčení a nie inému, ktoré by tiež mohlo znižovať úzkosť.

Na záver by som tiež rád zdôraznil, že ma za článok neplatila žiadna zo skupín, ktoré by momentálne mali ovládať svet a ani žiadna korporácia.

V minulosti už bol istý výskum Wooda a Douglasovej chybne alebo klamlivo interpretovaný zástancami týchto teórií. Keď sa autori ozvali proti dezinterpretácii ich výsledkov, prejavilo sa skreslenie a zástancami konšpiračných teórií boli podozrievaní zo zmeny názoru na základe finančnej odmeny.

Komentáre

Teraz najčítanejšie