Slovinsko – malý národ veľkých športových úspechov

Nemáme členskú základňu, nemôžeme sa porovnávať s veľkými krajinami. Takto sa môže ospravedlniť slovenská hokejová reprezentácia za prehru s Ruskom alebo česká futbalová po porážke so Španielskom.

Viac obyvateľov znamená väčšiu šancu na úspech. Prehrať s väčším a silnejším nie je žiadna hanba. V posledných rokoch však jedna malá, dvojmiliónová krajina, ukazuje, ako vyťažiť z malej členskej základne maximum.

Slovincov poznáme predovšetkým ako neobľúbeného futbalového súpera a zabudnúť nemôžeme ani na potupnú hokejovú prehru na olympiáde v Soči. Kolektívne športy v Slovinsku dominujú, zdá sa, akoby Slovinci vedeli hrať všetko.

V nedeľu sa Slovinci stali po prvýkrát majstrami Európy v basketbale. Turnajom prešli bez prehry, vyhrali deväť zápasov po sebe, Španielov porazili o dvadsať bodov. Vo finále zdolali aj Srbov.

Zlato je vôbec prvou medailou pre slovinský basketbal na vrcholnom podujatí, o mladom Lukovi Dončičovi sa hovorí ako o budúcej hviezde NBA.

Pre Slovinsko však basketbalové zlato nie je zďaleka jediným úspechom z halových športov, v januári získali hádzanári na majstrovstvách sveta prvú medailu v histórii – bronz.

Slovinci sa postupne naučili hrať aj volejbal, v ktorom boli ešte pred pár rokmi pre Slovensko prijateľným súperom. V roku 2015 vyhrali Európsku ligu a na majstrovstvách Európy skončili senzačne strieborní. O rok si prvý raz zahrajú na majstrovstvách sveta.

Slovinci získali v priebehu troch rokov zlato, striebro a bronz na vrcholných podujatiach v troch najpopulárnejších kolektívnych halových športoch. Stačí im na to niečo vyše dvoch miliónov obyvateľov.

Hokejový zázrak

Možno ešte fascinujúcejšie je však to, čo v posledných rokoch Slovinci dosiahli v ľadovom hokeji. Slovinsko sa na veľkom podujatí po prvý raz predstavilo v roku 2002, keď sa Slováci tešili zo svojho najväčšieho úspechu – titulu majstrov sveta.

Odvtedy Slovinci pravidelne pendlujú medzi elitou a nižšou divíziou, no vo februári sa už po druhý raz po sebe predstavia na olympiáde. Podľa údajov z oficiálnej stránky IIHF majú 136 seniorských hráčov. Slovensko ich má viac ako 2300.

Ak ste teda slovinským hokejistom, máte celkom slušnú šancu byť aj reprezentantom. Napriek tomu Slovinci postúpili na Hry do Soči, na ktorých porazili Slovensko 3:1 a Rakúsko 4:0, a postúpili medzi osem najlepších.

„Znamená to pre nás nesmierne veľa. Každý jeden z chlapcov vám povie, akou je cťou reprezentovať Slovinsko a byť súčasťou tohto úspechu,“ hovoril počas olympiády pre Los Angeles Times Anže Kopitar, hokejista, ktorý do Slovinska už dvakrát priniesol Stanleyho pohár.

Na hrách v Pjongčangu si Slovinci zopakujú skupinový súboj so Slovenskom. Vzhľadom na fakt, že oba tímy budú bez hráčov z NHL, by rovnaký výsledok snáď ani nebol takým prekvapením. Slovincom bude chýbať len spomenutý Kopitar, Slovákom oveľa viac hráčov.

Juhoslovanská tradícia

Okrem kolektívnych športov sú Slovinci aj výnimoční skokani na lyžiach, lyžiari či biatlonisti. Na hrách v Soči získali osem medailí, z toho dve zlaté. Ide im to aj v letných športoch, slovinskí cyklisti tento rok vyhrali etapu na všetkých troch Grand Tour.

Pri iba dvoch miliónoch obyvateľov sa priam núka myšlienka, či Slovinci nie sú aj najlepší športovci na svete. Podľa športového novinára z denníka Ekipa Jureho Bohoriča majú slovinské športové úspechy pôvod v juhoslovanskej tradícii a dobrej situácii krajiny, ktorá z bývalej Juhoslávie najlepšie zvládla pád komunizmu a prechod na otvorenú ekonomiku.

„Úspechy vo futbale a basketbale majú veľa spoločné s bývalou Juhosláviou. Slovinsko bolo vždy najrozvinutejšou krajinou v Juhoslávii, takže aj Srbi, Chorváti a Bosniaci tam prichádzali za prácou,“ uviedol Bohorič pre Denník N.

„Preto má napríklad bývalý futbalista Zlatko Zahovič srbské korene, podobne ako dnes basketbalisti Goran Dragič alebo Luka Dončič. Futbalisti Samir Handanovič a Josip Iličič majú zase korene v Bosne. Povedal by som teda, že za úspechmi nášho športu je kombinácia južanského talentu a slovinskej pracovitosti,“ myslí si Bohorič.