štvrtok

Civilizované spôsoby u nás nemajú zatiaľ miesto. Namiesto výskumu vyhrážky, klamstvá a vyšetrovanie

Slovensko ešte nesplodilo držiteľa Nobelovej ceny, ale zato máme rodáka, ktorý zmietol zo stola 11 projektov a pritom ich sám získal päť v objeme 15 miliónov.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je vedec

Na štvrtok 21. septembra pripadá 24. Svetový deň Alzheimerovej choroby a na Slovensku si ho pripomíname neslávnym príspevkom z eurofondovej dielne ministerstva školstva.

Na úvod jeden malý, ale silný príbeh z Banskej Bystrice. Dcéra s matkou sa prechádzajú v obchodnom centre, keď matka znenazdajky vyriekne vetu, ktorá sa dcére naveky zaryje do srdca ako bolestivý šíp. „A vy ste kto, vás nepoznám, čo tu pri mne robíte?“

Bol to len začiatok neopísateľného utrpenia, keď nadpozemsky krásny citový vzťah rodiča a dieťaťa neúprosne černel do fyzicky krutého konca, bez najmenšej iskierky nádeje v čo i len nenápadné spomalenie času.

Boj o dôstojný život

Slová dokážu len náznakom, ak vôbec, opísať hĺbku tragédie a zákernosť Alzheimerovej choroby, a blízki v momente diagnózy netušia, čo znamená plazivý zánik milovaného človeka. Alzheimer takmer doslova požiera mozog, čo sa prejaví najprv na strate pamäti, neskôr na strate osobnosti, až nakoniec vyhasne aj plamienok života.

Človek je bezmocný v boji s konečnosťou vlastného bytia, ale nie je bezmocný v boji o dôstojné udržanie života. Nie je to boj márny, v biomedicínskom výskume siahame po hviezdach, dnes dokážeme diagnostikovať a liečiť to, čo sme včera len oplakávali. Dlhý zoznam úspechov vedeckého výskumu sa podpísal na našej dlhovekosti, v mnohých ohľadoch výrazne zlepšil kvalitu života a doprial mnohým dôstojného dožitia.

Neznáme príčiny vzniku

Alzheimer je však výnimka, je to jedno z najkomplikovanejších a najtajomnejších ochorení, aké postihujú človeka. Napriek storočiu výskumu dodnes ani náznakom nepoznáme príčiny vzniku, a pokiaľ nepočítame len malé percento geneticky podmienených prípadov, máme v rukách len niekoľko hypotéz, pričom ani jedna z nich sa zatiaľ nepotvrdila.

Neverte sporadickým mediálnym zábleskom, dodnes neexistuje schválený liek, ktorý by skutočne dokázal aspoň spomaliť neúprosne postupujúcu degeneráciu mozgového tkaniva. V klinických skúškach zlyhali stovky liekov, a aby toho nebolo málo, zrejme existuje viacero typov alzheimerov. Aj preto je jeho diagnostika často nejednoznačná. Navyše, existuje aj viacero iných demencií, ktoré sa na alzheimera podobajú, alebo sú s ním kombinované.

Jednou z viacerých relevantných, i keď nie prevládajúcich hypotéz je, že ide o metabolickú poruchu. V zložitej spleti chemických reakcií neustále prebiehajúcich v mozgu je možno chronická porucha, ktorá spúšťa kaskádu patologických procesov.

Iná hypotéza je založená na predpoklade, že jeden alebo viacero dosiaľ neidentifikovaných toxínov produkovaných neznámym mikroorganizmom dlhodobo prebývajúcim priamo v mozgu, alebo inde v tele, je pomalým spúšťačom tohto ochorenia.

Malé molekuly

Spoločným menovateľom obidvoch hypotéz sú takzvané malé molekuly, ktorých identita je neznáma, a rovnako neznáma je ich úloha pri vzniku Alzheimerovej choroby.

Malé molekuly nás môžu dostať nielen na stopu mechanizmu vzniku alzheimera, ale môžu byť aj užitočné pre jeho diagnostiku, podobne ako cukor, rovnako malá molekula, prezradí svojou zvýšenou hladinou v krvi cukrovku.

Molekúl, ktoré prichádzajú do úvahy, sú však desaťtisíce, a zistenie ich počtu, identity a zastúpenia v mozgu alebo aj v iných orgánoch či telesných tekutinách je značne komplikované. Dodnes je to nevyriešený problém a chýbajúce detailné poznanie molekulového zloženia je nielen jednou z prekážok pochopenia, čo sa pri alzheimerovi v mozgu presne deje, ale značne to komplikuje aj jeho rýchlu a spoľahlivú diagnostiku.

Technológie vyvíjané 20 rokov

Tisíce, ak nie desaťtisíce výskumných centier a firiem po celom svete vynakladajú nemalé úsilie a prostriedky na hľadanie liečby a zmiernenie utrpenia. Čo i len malé spomalenie ochorenia by trpiacim a ich rodinám dodalo aspoň štipku nádeje, že ich nepostihne taký krutý osud ako milióny iných, ktorí už nie sú medzi nami.

Vďaka technológiám, ktoré vyvíjame 20 rokov a úspešne dodávame do tisícok laboratórií po celom svete, sme sa dostali veľkou okľukou k výskumu Alzheimerovej choroby. V prvom rade by sme potrebovali experimentálne zmapovať malé molekuly v mozgu, a to do hĺbky čo najnižších koncentrácií, ktoré môžu byť kľúčové pri rozkódovaní metabolických procesov v mozgu.

Následne by sme porovnali hladiny takto zistených molekúl medzi chorými a ľuďmi v porovnateľnom veku, ktorí zjavne netrpia Alzheimerovou chorobou. Ak sa nájdu molekuly, ktoré aj v raných fázach Alzheimerovej choroby spoľahlivo odlíšia tieto dva stavy a nesúvisia s inými patológiami, máme vyhraté.

Je to zatiaľ len nádej skombinovaná s optimizmom, pretože dobre vieme, že nás čaká prekonávanie ťažkých prekážok. Plán je to však robustný a spolu s našimi akademickými partnermi do detailov premyslený.

Sme si vedomí, že náš príspevok môže byť len malým kamienkom do zložitej mozaiky pochopenia Alzheimerovej choroby. Možno zlyháme, rovnako ako stovky iných, rovnako snaživých vedcov pred nami, odhodlaných a odborne podkutých, ale šľachetných a v najlepšom úmysle konajúcich.

Eurofondy sme nedostali

Európski daňoví poplatníci dali slovenským výskumníkom a novátorom k dispozícii veľkoryso dve miliardy eur sprostredkovane cez Európsku komisiu a ministerstvo školstva. Aj pre nás, aj pre našu krajinu tým vznikla neopakovateľná príležitosť využiť tieto prostriedky na zmapovanie molekúl v mozgu a následne prispieť malým dielom k výskumu Alzheimerovej choroby.

No domáci úradníci majú úplne iné preferencie. S naším výskumom Alzheimerovej choroby sme obišli naprázdno, nemá ani zmysel spomínať ich lživé a vymyslené argumenty. A vôbec nie sme v našom osude sami, tých, čo robia skutočný výskum a nedostali eurofondy, bolo podstatne viac.

Žiaľ, naša krajina klesla až tak hlboko, že stovky miliónov určených na humánne výskumné ciele rozdelilo ministerstvo školstva medzi upratovacie firmy, PR agentúry, advokátov, obchodníkov so zbraňami, výskumné centrá riadené z petržalských panelákov, nedohľadateľné schránky nemajúce zamestnancov a podobné ctihodné spoločnosti.

„Skutok sa nestal“

Nemalé množstvo publikovaných prepojení javí zreteľné črty toho, čo zákon definuje ako organizovaná skupina. Napriek policajnému vyšetrovaniu už dnes vieme, že to aj tak skončí zistením „skutok sa nestal“, civilizované spôsoby v tejto krajine zatiaľ nemajú jednoducho miesto.

Zaručene neexistuje v dejinách ľudstva ani v dejinách vedy – od čias najstarších gréckych mysliteľov až po súčasnosť – tak dobre zdokumentovaný a taký vypuklý prípad zneužitia takého obrovského objemu peňazí určených na vznešené výskumné ciele.

Slovensko ešte nesplodilo držiteľa Nobelovej ceny, ale zato máme rodáka, ktorý zmietol zo stola 11 projektov a pritom ich sám získal päť v objeme 15 miliónov. Asi neexistuje vo vesmíre prípad väčšej podlosti vo výskumnej oblasti.

Žiadne klamstvá, žiadne vyhrážky, žiadni noví a starí ministri, nič z toho už nezmyje tú špinu, ktorou okydali Slovensko. Je to hanba, s ktorou by sme sa mali najprv porátať doma a nie sa s ňou vláčiť od dverí k dverám po Bruseli.

Slovenský velikán Milan Rastislav Štefánik, zanietený a významný vedec, sa musí v hrobe obracať z toho, čo tu s vedou a výskumom vyvádzajú jeho politickí pseudonasledovníci. Tí tu zanechávajú po sebe len spálenú zem, z eurofondov sú nevyčerpané stovky miliónov, no vedci štefánikovského strihu nedostávajú na svoje výskumy ani cent.

Vedci sa nesmú vzdávať, nesmú sa nechať vytláčať na okraj spoločnosti a už vôbec nie von z tejto krajiny, Slovensko patrí aj nám.

Eurofondy v školstve

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103885 z vás dostáva správy e-mailom