Denník N

Aké stíhačky nám ponúkajú Rusi, Američania a Švédi? Kto nemá šancu a kto asi vyhrá

Jednou z domén Willingu bolo dlhé roky zabezpečovanie servisu stíhačiek MiG-29, kde fungoval ako zástupca ruskej štátnej firmy RSK MiG. Foto - TASR
Jednou z domén Willingu bolo dlhé roky zabezpečovanie servisu stíhačiek MiG-29, kde fungoval ako zástupca ruskej štátnej firmy RSK MiG. Foto – TASR

Opravené 18. 10. 2017 – Slovenská armáda musí prezbrojiť svoje stíhacie letectvo. Na veľké rozhadzovanie však zatiaľ nemá. Víťaz preto nebude najlepší možný, ale cenovo najprijateľnejší.

Slovenská armáda lieta na zastaraných stíhačkách MiG-29 s pôvodom v Sovietskom zväze. Nielenže už zaostávajú za konkurentmi, ale ich prevádzka je veľmi drahá a letectvo má problémy udržať ich vo vzduchu v potrebnom počte. V roku 2019 zároveň vyprší platnosť zmluvy s ruskou stranou, vďaka ktorej sa darí udržiavať aspoň súčasný stav.

Potrebu zachovania stíhacieho letectva zároveň nikto dôležitý nespochybňuje, preto je najvyšší čas nájsť za dva roky náhradu. Aby sme stihli novú techniku získať, precvičiť na ňu pilotov a pozemný personál a logisticky ju zabezpečiť, potrebujeme na to približne práve tie dva roky, ktoré nám zostávajú.

Ministerstvo obrany má na stole tri konkrétne ponuky. Na kúpu 14 lietadiel má čosi vyše miliardy eur. Kým sa táto suma nezvýši – čo nie je celkom vylúčené –, nemáme na kúpu britsko-nemeckého Eurofighteru (Typhoon), francúzskeho Rafale, amerických F-18 a už vôbec nie hi-tech F-35. To všetko sú pre nás v súčasnosti nereálne drahé alternatívy. Preto kým nepadne politické rozhodnutie zaplatiť viac, nemá cenu o nich uvažovať. Minister obrany síce vo štvrtok povedal, že rokujeme aj s inými výrobcami, ale ako-tak cenovo dostupné sú za dnešného stavu tri typy, na ktoré sme už dostali ponuky. Tu je ich prehľad.

Outsider

Ruský MiG-35. Nulová šanca. Povedalo to už aj ministerstvo obrany. Len nie je jasné, prečo predtým vyzvalo výrobcu, ktorý je pod americkým sankčným zoznamom, aby mu poslal ponuku. Pokiaľ ide o migy, teraz sa hrá len o to, či tie staré budeme používať len do roku 2019 alebo ešte o čosi dlhšie.

Rusi by mali šancu dodať nám nové, len ak by sa premiérom stal Kotleba alebo podobná katastrofa. Keby niekto taký vyhral drvivo voľby a vládol sám, chcel by odísť z NATO a primknúť sa k nejakému Putinovi. Iné možnosti sú sci-fi a dnes nepredstaviteľné geopolitické salto mortale.

Vysvetlenie je jednoduché. Šanca, že Slovensko bude vo vojne, je, našťastie, malá. No ak sa rozhliadneme široko-ďaleko, jediný hypotetický protivník momentálne sedí v Kremli. A jeho pán už dnes nezakryte vedie informačnú vojnu proti celému Západu a aj skutočnú proti nášmu susedovi. Kupovať odtiaľ za takýchto okolností zbrane, je politicky nemožné a navyše hlúpe. Je to podobná fantazmagória, ako keby socialistické Československo nenakupovalo lietadlá v Sovietskom zväze, ale v Spojených štátoch.

Prvý prototyp MiG-35 na fotografii z roku 2007. Foto – Wikipedia

Toľko k politike. No čo za stroj je to ten MiG-35? Rusi lietadlá robiť vedia a toto nebude výnimkou. Neodmietneme ho teda preto, že je zlé. Hoci, pravdupovediac, takmer nikto presne nevie, aké je. Rusi ho predstavili len teraz v lete, s rozbehnutím výroby počítajú až od budúceho roka a prvá letka dosiahne čiastočné operačné schopnosti najskôr v roku 2020. Taký je plán. Lenže čo v ruskom zbrojárskom priemysle môže meškať o rok, to zvyčajne mešká tri alebo viac. Napokon, doterajší vývoj MiG-35 je toho dôkazom.

Aby to nebolo jednoduché, počas roka prebehla správa, že Rusi už MiG-35 dodávajú Egyptu. Lenže v značení ruskej techniky je trošku chaos a egyptské stroje sú iné než tie, ktoré budú používať Rusi. No a my dnes nevieme, ktorú verziu ponúkli nám. Pravdepodobne však tú exportnú a slabšiu.

Tak či onak, ak by sme v nejakej virtuálnej realite naozaj čakali na MiG-35, museli by sme ešte roky vydržať so zastaranými MiG-29, pretože aj Egypťania majú svojich 46 objednaných kusov dostávať až do konca roka 2020.

Táto novinka je v porovnaní s našimi stíhačkami o málo väčšia, ťažšia a má väčší dolet. Má novšie a úspornejšie motory ako predchodca, to znamená výrazne nižšie náklady na prevádzku. K tomu pridajme moderný radar, komplet inú elektroniku a bohatšiu výzbroj, ktorá zabezpečuje omnoho väčšiu univerzálnosť. To všetko spolu znamená, že MiG-29 pri svojom nástupcovi patrí do múzea. Presne tam ho Rusi chcú poslať a nahradiť ho týmto typom.

Najlepší, ale drahý

Americký F-16V. F-16 (rok narodenia 1974) je legenda medzi vojenskými lietadlami. Čosi ako Rolling Stones (rok narodenia 1962) v hudbe. Obaja aj po toľkých desaťročiach dokážu ponúknuť prvotriedny výkon. Mick Jagger vďaka šťastiu na gény, F-16 vďaka svojim konštruktérom.

Tí F-16 navrhli ako ľahkú stíhačku a urobili to tak dobre, že postupnými úpravami dosiahol pôvodný drak lietadla úplne novú kvalitu. Dnes ho Američania využívajú najmä na ničenie cieľov na zemi, ale bez problémov by stále zvládal aj svoju pôvodnú rolu. Výrobca do F-16 neustále pridával novú elektroniku, lepšie motory, zvyšoval objem palivových nádrží a dnes je to rovnako plnohodnotné lietadlo ako pred štyridsiatimi rokmi. Na tento typ už čiastočne prezbrojili svoje letectvo Poliaci.

Vizualizácia budúcej podoby F-16V. Zdroj – Lockheed Martin

Americké letectvo už síce nové kusy nekupuje, ale to len preto, že stavilo na nové lietadlá piatej generácie, na ktoré my nemáme ani vo sne.

Verzia, ktorú nám Američania ponúkajú, navyše nie je žiadny repas desaťročia používaných strojov. Je to zatiaľ sériovo nevyrábaná novinka určená pre zahraničných zákazníkov, ktorí si nemôžu dovoliť absolútnu špičku. Vyrábaná bude od roku 2019 v úplne novej továrni, pôvodná fabrika, kde vznikali F-16 doteraz, prejde na masovú výrobu F-35. Znamená to, že by sme si museli počkať. Pri tejto alternatíve by však nemal byť problém dostať dovtedy na prenájom staršie verzie.

Zvonka F-16V vyzerá ako to staré známe lietadlo, ale vnútornosti bude mať úplne nové. Radar použitý v F-16V preberá technológie z lietadiel 5. generácie F-22 a F-35. Tie vďaka technológii stealth nielenže protivníkovi sťažujú zachytenie na radaroch, ale ich elektronika funguje ako veľká križovatka na zber a výmenu informácií medzi spojeneckými jednotkami. F-16V „neviditeľné“ nikdy nebude, ale ostatné schopnosti bude mať v mnohom porovnateľné s hypermodernými strojmi, na ktoré vôbec, ale vôbec nemáme peniaze.

No ani táto F-16 nie je lacná zábava, hoci lacnejšia ako spomínaný Eurofighter či najnovšie F-18. Neoficiálne informácie hovoria, že Američania 14 kusov ponúkajú za cenu o približne štyristo miliónov vyššiu, ako máme na nákup vyčlenené – 1,14 miliardy eur. Na porovnanie, 19 kusov F-16V si už objednal Bahrajn. Spolu za 2,785 miliardy dolárov (pri dnešnom kurze viac ako 2,3 miliardy eur).

Stredná cesta

Švédsky JAS 39 C/D Gripen. Za túto voľbu hovorí cena, dostupnosť, politika, takmer všetko. Gripeny používajú okrem Švédov v Južnej Afrike, Thajsku, Maďarsku a čo je pre nás zďaleka najdôležitejšie, tak od roku 2005 k plnej spokojnosti aj v Česku.

S Čechmi pracujeme na projekte spoločné nebo a ten dáva najlepší zmysel, ak budeme mať rovnakú výzbroj. Odpadli by mnohé logistické problémy, naši technici by sa dokázali postarať o české stroje rovnako dobre ako českí o naše. Gripen je navyše preverená konštrukcia. Nikdy síce nemusel bojovať, ale je to naozaj dobré lietadlo, ktoré je v porovnaní s inými lacné a je im dôstojným náprotivkom.

Vyrába ho švédska firma Saab švédsko-britské konzorcium Saab/BAE Systems, švédske letectvo typ zaradilo do výzbroje v polovici 90. rokov. Vážnym imidžovým kazom je úplatkárska aféra BAE Systems z prvého desaťročia tohto storočia. V tom čase BAE Systems bola spolu so Saabom členom konzorcia, ktoré gripeny ponúkalo a BAE malo na starosti jeho predaj. Prevalilo sa vtedy, že firma má po celom svete asi 200 sprostredkovateľov, ktorí mali uplácať miestnych úradníkov, aby sa dostala k lukratívnym zákazkám. K uplácaniu došlo aj pri predaji Gripenov, najviac sa v tejto súvislosti spomína predaj Južnej Afrike. BAE sa v dôsledku škandálu s americkými a britskými úradmi dohodlo na vyplatení 450 miliónov dolárov ako kompenzácii. Po roku 2010 BAE Systems zo spoločnej firmy vystúpilo.

Gripen je napriek starému škandálu rozumná voľba za dobrú cenu. Je tu však jedno ale. Ponúkaná verzia C/D (C jednomiestna, D dvojmiestna) je v podstate výbehový model. Švédi už pripravujú zásadne modernizovanú verziu E/F, ktorá unesie viac výzbroje na väčšiu vzdialenosť a najmä, bude mať zásadne modernizovanú elektroniku, čo je v súčasnosti rozhodujúce. Bude to čosi ako švédska F-16V. Prví zákazníci takéto gripeny začnú dostávať približne v rovnakom čase, ako by sme my mohli dostať svoje menej moderné kusy.

Česi si gripeny prenajímajú od roku 2005, za lízing štrnástich strojov ročne platia 50 miliónov eur. Foto – army.cz

Na zatiaľ neznámom letisku, na ktorom by sa počas nejakého budúceho cvičenia naši piloti stretli s kolegami lietajúcimi na novinke o generáciu vyspelejšej, by si potom mohli pripadať približne ako šofér, ktorý chcel ušetriť a tak si kúpil Octaviu predchádzajúcej generácie v slušnej výbave, ale na križovatke vedľa neho zastane najnovší vytunovaný model s najlepšou výbavou.

Taký človek si bude môcť povedať, že, áno, nemám síce najnovšiu verziu, ktorá sama zabrzdí, ak predo mňa skočí chodec, a nemá ani iné hi-tech vychytávky a aj ten dízlový motor, s ktorým Volkswagen podvádzal celý svet, mi prekáža, ale ešte pár rokov to bude dobré auto. Šofér vedľa si však so spokojným úškrnom bude môcť povedať, že to jeho bude lepšie ešte dvakrát dlhšie.

No a dôležité je, že pri takýchto úvahách sa čas pri lietadlách nepočíta na roky, ale na desaťročia. Pretože sú drahé a my nemáme peniaze na to, aby sme nové stíhačky kupovali skôr ako o 30 či 40 rokov alebo ešte viac.

Samozrejme, staršie gripeny sa budú časom čiastočne modernizovať, aby sa priblížili svojimi schopnosťami novším, ale aj to bude stáť peniaze navyše.

Kto bude víťaz?

MiG-35 je mimo hry. Favoritom je Gripen C/D, pretože je to tá slávna stredná zlatá cesta, ktorú si vyberáme vtedy, keď nemáme na viac. O novšom modeli Gripena sa vôbec neuvažuje (aspoň nie verejne). No aj keby sa, jeho dodávky by trvali dlhšie a muselo by sa nájsť dočasné riešenie. Proti hovorí aj vyššia cena. Z toho istého dôvodu sú nízke šance Američanov. Jedine, že by prišli s neodolateľnou ponukou, ale takú zatiaľ nedali. Aj pri nich by sa na dodávky muselo čakať. Oni aj Švédi by nám však dočasne určite radi prenajali staršie verzie.

Čiže. Ak by armáda nebola limitovaná časom a peniazmi, Gripen C/D by si už dnes ani neškrtol. Kým však nimi limitovaná je, je to hlavný favorit. Hanbu v žiadnom prípade neurobí, ale nebude to stopercentné riešenie a Slovensko zaň bude musieť hľadať náhradu (alebo výrazne modernizovať) skôr, ako keby si dnes priplatilo. Určite však dlho potom, ako naši dvaja vodiči odvezú svoje beznádejne zastarané oktávie na šrotovisko.

Slovenské stíhačky

Teraz najčítanejšie