Denník N

Návrat k vládnej kríze a k jednému daňovému priznaniu

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Andrej Danko je a zostane outsiderom a Andrejovi Kiskovi aj verejnosti by prospela jeho účinná ľútosť.

Že vraj bol horúci august, dozvedel som sa v Bratislave, kam som sa nedávno vrátil z letného pobytu v slovenských horách. Bol tam slabý signál a na mobile som čítal len titulky, že Andrej Danko vypovedal koaličnú zmluvu, že namiesto stretnutí s koaličnými partnermi im vypisoval esemesky, že Robert Fico mu odvolal ministra školstva pre nejaký škandál s eurofondmi a že možno padne vláda.

Dole v dedine som sa nič nedozvedel, lebo miestnych vládna kríza nezaujímala, hoci Danko je ich krajan z Gemera, a tak som si domýšľal podstatu deja. Pomohol som si knihou, ktorú som práve čítal. Jej autorom je bývalý grécky minister financií Yanis Varoufakis a jej titul voľne preložený do slovenčiny by znel asi takto: Dospelí v miestnosti: Moja bitka s európskym establišmentom (Adults in the Room: My Battle With Europe’s Deep Establishment)

Kniha je podrobným záznamom o tom, ako európsky politický establišment vyštval Varoufakisa z gréckej vlády, lebo nechcel pristúpiť na tvrdé podmienky ďalšej pôžičky pre Grécko. V úvode knihy Varoufakis píše, ako sa tesne predtým, než sa stal ministrom, stretol s bývalým americkým ministrom financií Larrym Summersom, ktorý mu medzi štyrmi očami povedal, že existujú len dva druhy politikov: insideri a outsideri. Outsideri sú takí, ktorí hovoria, čo si myslia. Insideri práve preto outsiderov neznášajú. Tvoria proti nim obrannú hrádzu, uzavretý kruh, z ktorého von nič neprenikne. Vďaka tomu vzájomne zdieľajú informácie, ku ktorým outsiderov nepustia a využívajú ich ako zbraň proti nim.

Varoufakis patril k outsiderom a bitku s insidermi prehral, pomstil sa im aspoň napísaním tejto (mimochodom skvelej) knihy. Aj Andrej Danko patrí k outsiderom, hoci inak ho nemožno s Varoufakisom vôbec porovnávať, keďže by to bola urážka gréckeho exministra. Spoločné majú len to, že Danko občas naozaj hovorí to, čo si myslí.

A myslí si, že má nárok na väčší podiel moci, čo v jeho poňatí znamená mať väčší podiel na peniazoch. Lenže takáto otvorenosť je pre insiderov nielen urážkou, ale najmä porušením pravidiel. Robert Fico a Béla Bugár sú klasickí insideri, preto si tak dobre rozumejú (Summers Varoufakisovi prezradil ešte jednu vlastnosť insiderov: nikdy nejdú proti sebe.)

Danko by chcel byť tiež insiderom, lenže je to hysterický narcis, ktorý môže kedykoľvek ohroziť dohodu insiderov o mlčanlivosti a v záchvate hnevu povedať nebezpečnú pravdu. Preto ho medzi seba nikdy neprijmú.

Keby mali náhradníka, už dávno by ho z vlády vyštvali, lenže náhradník nie je, keďže všetci ostatní v slovenskej politike sú tiež outsideri. A tak som si domyslel, že vláda nepadne, prinajmenšom nie v auguste ani v najbližších mesiacoch. Iná vec je, že si neviem predstaviť, ako by vláda zložená z insiderov aj outsiderov mohla prežiť do konca volebného obdobia. A viem si predstaviť, ako sa Ficovi a Bugárovi cnie za jediným insiderom, s ktorým by mohli vládnuť, teda za Mikulášom Dzurindom.

Ak má čitateľ dojem, že moje sympatie sú na strane insiderov, jeho dojem je správny, sú to však sympatie z núdze, keďže súčasní slovenskí outsideri sediaci v parlamente sú ešte nebezpečnejší. Napriek tomu súhlasím s Varoufakisom, že vláda insiderov je dlhodobo neudržateľná. Sú pri moci už príliš dlho a stali sa rukojemníkmi svojich hriechov z minulosti.

Otrava kolektívneho vedomia

A potom som sa v horách z titulkov dozvedel ešte to, že prezident Andrej Kiska je rovnaký podvodník ako Ladislav Bašternák.

Aj Kiska je outsider – ten najlepší, aký sa v slovenskej politike doteraz vyskytol. Bolo len otázkou času, kedy začne insiderom poriadne liezť na nervy. Keby čítal Varoufakisovu knihu, bol by možno lepšie pripravený na ich podrazy.

To, čo ma vyrušilo dokonca aj vysoko v horách, nie je samotné Kiskovo daňové priznanie, ale dôsledky jeho zverejnenia. Insideri chceli uškodiť Kiskovi, lenže uškodili celej spoločnosti, ktorej kolektívne vedomie otrávili zahrnutím Kisku a Bašternáka do spoločnej kategórie daňových podvodníkov. Ničia tak posledné zvyšky verejnej zhody na tom, kto je verejný nepriateľ. A spoločnosť, ktorá stratí schopnosť rozoznávať dobro a zlo, zákonite podľahne zlu.

Množstvo jedu, ktorým zlomyseľní politici, hlúpi novinári či konšpirační fanatici na sociálnych sieťach napustili spoločnosť, už možno naozaj ochromilo schopnosť verejnosti chápať rozdiely. Ľudia v dedine mi hovorili, že Brusel je to isté, čo Moskva, teda že medzi Európskou úniou a bývalým komunistickým blokom niet rozdielu, povedali mi, že keď americký prezident Bush vydal rozkaz zaútočiť na Irak, je to to isté, ako keď Hitler napadol Poľsko, teda že demokratická Amerika je rovnaké zlo ako nacistické Nemecko. A dodali, že nie Kotleba je fašista, ale tí, ktorí ho za fašistu označujú. Pokúšal som sa racionálne argumentovať, ale zbytočne. Ich mozgy sú otrávené.

Fico napáchal útokom na Kisku oveľa väčšie škody v spoločnosti, než je jeho osobný politický zisk, a v konečnom dôsledku ním uškodí aj sám sebe. Aj insideri sú občas veľmi hlúpi.

No aj outsider Kiska mohol byť múdrejší a priznať si chybu, omyl či dokonca nemravnosť. Je to dobrý prezident, ale aj dobrí prezidenti sa dokážu dopustiť nepochopiteľných chýb a nemravností. A ľudia im ich dokážu odpustiť, len im musia ich prezidenti dať na to príležitosť.

Aj prezident Václav Havel sa raz dopustil nemravnosti, keď v roku 1997 predal svoj rodinný podiel v paláci Lucerna agentovi komunistickej rozviedky Václavovi Junkovi, ktorý vtedy ovládal veľkú firmu Chemapol. Tá o niekoľko rokov neskôr skrachovala, ale Václav Havel si tvrdohlavo odmietal priznať chybu či dokonca nemravný čin. Mnohým ľuďom tým veľmi sťažil možnosť, aby mu ho odpustili.

Rozumiem Kiskovi, že ho rozčuľuje podraz insiderov a že naň upozorňuje, ale robí to zbytočne. Všetci predsa vieme, že zverejnenie jeho daňového priznania je ich dielom, na to nepotrebujeme jeho výrok o mafiánskom štáte. To, čo teraz od neho potrebujeme, je účinná ľútosť – nie voči daniarom, ale voči verejnosti. Som si istý, že mu väčšina rada odpustí.

A ak chce poraziť insiderov a rozbiť ich uzavretý kruh, má dobrú príležitosť – opäť kandidovať.

Kiskov problém s daňami

Koaličná kríza

Teraz najčítanejšie