Karolína Farská: Chceme len, aby sa tak ako ku Kiskovi správali úrady ku všetkým

Karolína Farská (18) študuje na gymnáziu v Dubnici, tento rok maturuje. Spolu s Dávidom Strakom založili na Facebooku pred pol rokom udalosť Veľký protikorupčný pochod, z ktorej vznikli tisícové demonštrácie proti Robertovi Kaliňákovi, Tiborovi Gašparovi a Dušanovi Kováčikovi. Žiadajú vyšetrenie káuz Bašternák a Gorila. Tretí pochod bude v pondelok o 17:00 na Hviezdoslavovom námestí.

Od prvého protikorupčného pochodu uplynulo päť mesiacov. Čo ste sa za ten čas naučili o Slovensku?

Že aj keď veľa ľudí hovorí, že na Slovensku sa nedá nič zmeniť, tak to nie je pravda. Veľa ľudí odchádza do zahraničia a považuje to za najlepšiu možnosť, ale my sme ukázali, že veci sa dajú meniť, ale treba preto niečo urobiť, niekedy aj dosť veľa práce. To, že sa nič nedá, bola fráza, ktorá zľudovela a neplatí.

Ako sa dajú veci meniť?

Myslím, že sme primali ľudí, aby boli aktívni, aby im to všetko nebolo jedno. Má zmysel ukázať svoj názor a o niečo sa snažiť. Prvý pochod možno pomohol aj k zrušeniu amnestií. Stretlo sa to s filmom a viacerými aktivitami a zrazu bola korupcia témou dňa. Mám pocit, že ľudia sú odhodlanejší niečo robiť. Nálada v spoločnosti je, že ľudia už nebudú tak ticho, že je viac než žiaduce bojovať za to, aby to tu bolo lepšie.

Ako sa zmenil váš osobný život?

Úplne sa otočil. Viac si uvedomujem, aké je dôležité oddeliť súkromný život od verejného. Napríklad na Pohode mi bolo občas ľúto mojich blízkych, že aj keď som už večer chcela byť s nimi, stále za mnou niekto chodil. Nechcem, aby to vyznelo, že sa sťažujem, len to bolo pre mňa nové. Stále sa chcel so mnou niekto rozprávať, fotografovať. Rada sa s každým porozprávam. Na druhej strane, Grape som si užila, tam boli mladší ľudia a nikto za mnou nechodil.

Ako zvládate hejty na Facebooku?

To mi nikdy až tak neprekážalo. Je mi to úplne jedno a nevidím v tom žiadny zmysel, keď niekto len tak hejtuje a píše urážky. Napríklad mi niekto napísal, že on je robotnícka trieda, ktorá zarába na to, aby som ja mohla študovať a robiť skúšky. Často sa ma ľudia snažia poučiť alebo píšu, že sa za mňa hanbia. Konštruktívna kritika je niečo iné, vtedy sa snažím reagovať.

Spoznávajú vás ľudia aj v Dubnici?

Až tak nie. Ale napríklad v Lidli za mnou prišiel človek, pozdravil ma a ukázal mi svoju fotku pred Bonaparte. To bolo všetko a odišiel.

Je to príjemné byť vo verejnom živote?

Má to asi dve strany. Som vďačná, keď ma niekam zavolajú rozprávať moje názory, že môžem byť aj príkladom pre iných, realizovať sa, ale určite to má aj negatíva, napríklad zaspamovaná schránka na Facebooku práve od tých hejtov. Teraz mi tiež prišiel list z generálnej prokuratúry, že moje trestné oznámenie týkajúce sa korupcie v jednej mestskej časti v Bratislave odstupujú na nejaký iný orgán. Ja som pritom žiadne trestné oznámenie nepodala. Niekto asi zneužil moje meno.

Čo ste za ten čas zistili o slovenskej politike?

Asi ma ani nič tak neprekvapilo, ale ešte viac si teraz uvedomujem, aká strašne zlá vec je populizmus. Napríklad, keď počúvam vyhlásenia členov vlády o nás, o našich aktivitách. Je to nebezpečné aj preto, že chcú, aby ľudia zostali pasívni. To je jedna z ich najväčších zbraní. Je to taká ťažká vlna, ktorá ide oproti.

V lete boli organizátori pochodu na titulkách Plus 1 deň potom, čo Dávid Straka nevedel podrobnosti o kauze Gorila a redaktorke povedal, že sa mu ťažko argumentuje, keď to nemá z vlastnej hlavy. Ako ste to vnímali?

Bolo to úplne nekorektné, predtým sme takú skúsenosť so žiadnym novinárom nemali. V tom čase jedno konšpiračné médium zverejnilo Dávidovo číslo, aby mu ľudia volali a pýtali sa ho, či má peniaze od Sorosa a podobne. Volalo mu vtedy naozaj veľa ľudí, bolo to dosť zlé. Nevedel si to číslo len tak zrušiť, lebo bolo kontaktné aj pri veľa veciach, ktoré sme vybavovali. Práve vtedy mu zavolala aj novinárka z Plus 1 deň a on spanikáril. Na druhej strane, my nie sme ľudia, ktorí by mali podrobne vysvetľovať, o čom sú jednotlivé kauzy. My len chceme, aby tu boli orgány, ktoré ich poriadne vyšetria a ak to nerobia, aby to dôveryhodne vysvetlili verejnosti. Ona celý článok ešte aj prekrútila. Zrazu sme nevedeli, ako reagovať proti takémuto útoku, vôbec sme to nečakali a prvýkrát sme sa museli cez niečo také dostať. Nevedeli sme, prečo sa to deje, čo teraz, keď nám ľudia prestanú veriť a podobne. No poučili sme sa z toho.

Ako?

Určite už má Dávid lepšie doštudované kauzy a aj my všetci ostatní.

Ak žiadate vyšetrenie káuz Bašternák alebo Gorila, čo všetko o nich musíte vedieť?

Keď sme celý pochod tvorili a vymýšľali, vôbec sme sa necítili ako odborníci na jednotlivé kauzy, ani dnes nimi nie sme. Celé by som to prirovnala k pokazenému autu. Viete, že je pokazené, lebo sa s ním neviete pohnúť, ale neviete ho opraviť, neviete, čo konkrétne je pokazené. Chcete, aby vám to povedali a opravili v servise. Vidíme, že v systéme sú veľké diery, že sa kauzy nevyšetrujú, že je korupcia. Od štátu chceme, aby to spravodlivo vyšetril.

Ako je možné, že dvaja neznámi študenti určia čas a miesto a prídu tam tisíce ľudí?

Lebo to nie je o nás, veď nás nikto nepoznal. Ľudia tam prišli kvôli politikom, ktorí ich nahnevali. Keby tu bolo všetko v poriadku, ľudia neprídu. Uvideli, že sa deje niečo, o čom premýšľali, načo nadávali, a rozhodli sa to podporiť. Najväčší spúšťač je stav korupcie v krajine.

Snažili ste sa nejako hlbšie ponoriť do sveta konšpiračných médií?

Ani nie, akurát som zistila, že ich je oveľa viac, ako som si myslela. A aj ľudí, ktorí ich sledujú. Prečítala som len pár článkov o sebe a prišlo mi to ako strata času. Nedokážem to pochopiť. Je to asi globálny trend a neviem, ako to odstrániť, aj keď som nad tým premýšľala. Ľudí treba vzdelávať, edukovať, ale je to asi beh na dlhé trate. Je to hrozné, koľko mladých si myslí, že svet ovládajú ilumináti alebo jaštery.

Prečo bude tretí pochod?

Lebo vláda nesplnila požiadavky, ktoré sme jej dali. Chceme ukázať, že po lete nespíme a že sme na to nezabudli. Pochody ukazujú, že boj proti korupcii spája viacerých ľudí, ktorí sú aj rozdielni, majú rozdielne názory. Oficiálne nás podporila Slovenská komora učiteľov a iniciatívy vedcov Veda chce žiť a Žijeme vedu. Ďalších hostí zverejníme asi až na pochode.

Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik už povedal, že nebude vo funkcii do konca svojho volebného obdobia v roku 2021, policajný prezident zase povedal, že ak sa zmenia pravidlá výberu policajného prezidenta, on sa už neprihlási do výberového konania. Ako to vnímate?

Neberiem to ako nejaké prísľuby. Možno je to náznak posunu, ale nedá sa z toho deklarovať nič. Neviem, či to znamená, že naozaj Kováčik odstúpi alebo že Gašpar skončí. Myslím si ale, že pomaly môžeme pozorovať posun minimálne v ich vyjadreniach.

Stále zbierate aj podpisy pod petíciu. Už dlhší čas máte 70-tisíc. Je ťažké vyzbierať 100-tisíc?

Je to dosť vysoké číslo na to, že sme v lete stihli ísť ešte aj na dovolenky a byť trochu s rodinou. Získali sme to za štyri mesiace, väčšinou sa takéto petície zbierajú rok. V lete sa to ani fyzicky veľmi neoplatilo. Ľudia v lete nie sú až tak v meste, šlo to pomaly. Dúfame, že veľa ľudí donesie podpisy aj na pochod. Hárky nám chodia aj poštou. Niekto pošle aj jeden podpis, niekto si dá námahu a vyzbiera celý hárok.

Pred niekoľkými dňami prišli médiám informácie o tom, ako daňová kontrola našla chyby v účtovníctve firmy prezidenta Andreja Kisku a on musel doplatiť dane, aj pokuty. Ako to vnímate?

V tomto prípade vidíme, že štát konal alebo koná aj vo veciach prezidenta tak, ako v prípade iných občanov. Našiel chybu, vyriešil ju, zaplatila sa pokuta. Štát postupoval tak, ako má, a to je vlastne to, čo chceme aj v ostatných kauzách, pri všetkých ľuďoch.

Tento rok maturujete, už viete z čoho?

Stále sa rozhodujem, či zo štyroch alebo piatich predmetov. Pôjdem zo slovenčiny, angličtiny, z dejepisu a náuky o spoločnosti a možno ešte z geografie alebo ekonómie. Podľa toho, akú školu si vyberiem. To stále neviem.

Podľa čoho sa rozhodnete?

Pred pochodmi som veľmi chcela ísť do zahraničia, do Škótska alebo Anglicka, teraz premýšľam nad Prahou. Chcela by som študovať medzinárodné alebo ekonomické vzťahy. Ešte konkrétne neviem, odborov je veľmi veľa, čoskoro sa budem musieť rozhodnúť.

Chceli by ste zostať vo verejnom živote, prípadne sa angažovať v politike?

Vôbec neviem. Niektorí ľudia to odo mňa ako keby očakávajú. Predtým som nad tým nerozmýšľala, teraz, keď sa ma na to ľudia pýtajú, rozmýšľam, čo si o tom vôbec myslím, ale aj tak chcem najprv študovať na nejakej dobrej škole. Som rada, keď môžem chodiť prednášať a rozprávať náš príbeh, aj teraz ma zavolali na jednu univerzitu do Švédska.

Ako sa to stalo?

Bola som dva týždne v Londýne na pobyte cez Erasmus. Spoznala som tam jedného Švéda, ktorý študuje niečo politologické. Teraz mi napísal, že hovoril profesorom o našom pochode, o tom, čo robím, a tak ma pozvali.

V zahraničí je bežné, že ľudia uvažujú o tom, že pôjdu do politiky, už na vysokej škole a dávajú si napríklad pozor aj na veci, ktoré by mohli byť neskôr použité proti nim. Premýšľate takto o tom?

Už teraz ma pochod trochu obmedzuje, napríklad, že som málo s rodinou alebo som si musela zvyknúť na vyššie pracovné tempo. Ale ak ide o morálne návyky, tak to vôbec, z tohto hľadiska mi príde robiť pochod prirodzené. Niekedy mám chvíľky, keď si hovorím, aký by bol môj život pohodlnejší, keby som s tým nezačala, ale som rada, že to robíme, je to správna vec. A chcem ľudí vyzvať, aby prišli na pochod.