Most chce zlučovať menšinové školy do vzdelávacích centier, jedno môže byť aj rusínske

Žiakov na Slovensku, ktorí sa učia v maďarskom jazyku, je stále menej. Aj preto ostávajú napríklad na základnej škole nevyužité miestnosti, s plným využitím môžu mať problém aj niektorí učitelia.

Školy by mohli takúto situáciu vyriešiť tak, že by vytvorili vzdelávacie centrum. Napríklad by zriadili škôlku, jazykovú školu, základnú umeleckú školu alebo strednú školu, navrhuje to koaličná strana Most-Híd.

Na projekte spolupracuje štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák aj podpredseda Mosta-Híd a splnomocnenec pre rómske komunity Ábel Ravasz.

Najmä pre menšinové školy

Ak by takéto vzdelávacie centrá vznikli, mohli by do nich chodiť žiaci od troch rokov až do ukončenia strednej školy. Zároveň by sa vytvoril celodenný vyučovací proces, ktorý deťom môže pomáhať sa rozvíjať.

Zatiaľ ide o návrh, teraz chcú jeho tvorcovia chodiť po Slovensku a svoj model predstavovať. Je podľa nich výhodný najmä pre maďarské, rómske alebo rusínske školy, no nebránia sa tomu, aby takéto centrá vznikali aj na školách, ktoré vyučujú po slovensky.

Na vytvorenie takýchto centier netreba podľa strany Most-Híd meniť zákon, preto o tomto zámere nerokovali ani s koaličnými partnermi Smerom a SNS. Podľa jeho predkladateľov stačí, aby bol dostatočný záujem škôl, žúp a obcí.

Niektoré školy už dnes ako centrá  fungujú. Napríklad v Poprade je škola, ktorá spája materskú, základnú a základnú umeleckú školu a k tomu aj školský klub detí. „Toto je budúcnosť slovenského školstva pri minimálnych nákladoch,“ hovorí Krajňák.

Chce diskutovať, aby sa tento projekt dostal aj do pripravovanej reformy Učiace sa Slovensko.

„Strana už presadila konkrétne kroky v tejto oblasti, vrátane záchrany malotriednych škôl, vytvorenia silnejšej finančnej podpory pre sociálne slabších žiakov, ako aj prípravu rámcových učebných plánov. Teraz ponúkame do odbornej diskusie ďalšiu možnosť: vytvorenie školských centier,“ povedal Ravasz.

Aspoň jedno centrum pre Rusínov

Krajňák si myslí, že by mohlo vzniknúť pár centier, kde sa bude vyučovať rómsky. „Ambíciou je, aby aspoň jedno centrum na východe vzniklo aj pre Rusínov,“ dodal.

Školy, ktoré by centrá chceli vytvoriť, by mohli podľa Mosta-Híd dostať peniaze od župy, ale dali by sa na ne získať peniaze aj z eurofondov, napríklad na prestavbu a vybavenie.

Vytvorenie centier by malo byť dobrovoľné, bude len na školách, či sa do projektu budú chcieť zapojiť. Ak však uvidia výsledky, je podľa Ravasza možné, že by mohlo ísť o celoplošnú zmenu.

Centrá by podľa nich mali byť aj ekonomické – budú mať jednotný manažment, využije sa prázdny priestor v budovách, zabezpečí sa aj plynulý prechod cez vzdelávací systém. „Centrá majú byť prínosom najmä pre deti, ktoré by chceli navštevovať školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín,“ tvrdí Most-Híd.

Strana nevidí problém v tom, že by žiaci prechádzali celým systémom v maďarčine, nemyslí si, že to bude nevýhoda na trhu práce. Podľa Ravasza je pre dieťa, ktorého materinským jazykom je maďarčina, oveľa ťažšie naučiť sa napríklad chémiu v slovenčine, ako doučiť sa potom slovenčinu.

Most-Híd pripravuje aj zmenu spôsobu výučby slovenčiny u detí, pre ktoré nie je slovenčina materinský jazyk.

Chceli by presadiť, aby sa ju učili ako cudzí jazyk, nie ako dnes, akoby to bol ich materský jazyk. To by podľa Mosta-Híd mohlo pomôcť aj rómskym deťom, ktoré majú často malú slovnú zásobu v slovenčine alebo po slovensky takmer nerozprávajú, a preto ich často pošlú do špeciálnych škôl.

K zavedeniu vzdelávacích centier urobil Most-Híd aj prieskum medzi materskými, základnými a strednými školami, ktoré vyučujú v maďarčine. „Výsledky jednoznačne ukazujú, že v súčasnosti vo viacerých lokalitách chýbajú špecifické zariadenia, a to najmä škôlky, stredné odborné školy, alebo základné umelecké školy. Vytvorením vzdelávacích centier chceme pomôcť a eliminovať tie nedostatky, na ktoré respondenti poukázali,“ hovorí Krajňák.