Denník N

Víťazím nad svojím telefónom

Ilustrácia - Vizár
Ilustrácia – Vizár

Je prakticky jedno, či ste závislí od nejakej látky alebo od dotykového telefónu a všetkých aplikácií, ktoré tam máte, dostanete sa z toho len vlastným úsilím. Ale výsledok stojí za to.

Hovorí sa, že dnešní tínedžeri sú od svojich smartfónov závislí a preto sú neochotní pracovať, šoférovať, chodiť von či dokonca mať sex. Lenže nie sú to len „dnešné deti“. Vo veku 45 rokov som liečiacim sa závislákom aj ja. Už sú to štyri mesiace, čo som si odinštaloval aplikácie sociálnych sietí, tri mesiace, odkedy som dal niečo na Facebook a dva mesiace, odkedy som vypol všetky notifikácie. Predtým, ako som začal s detoxikačným programom, som kontroloval smartfón asi päťkrát za hodinu. To je asi o polovicu menej, ako to robí priemerný mladý, ale trikrát častejšie ako väčšina ľudí z mojej generácie. Teraz som to znížil na jedenkrát za hodinu.

Nemusím byť skoro nikde

Myslím si, že som sa na to namotal pre svoju prácu. Keď som chcel v minulosti napísať nejaký príbeh, musel som používať nohy. Aby som ho dostal do redakcie, musel som ho odfaxovať alebo ho nadiktovať do telefónu. S pomocou emailu, internetu, vyhľadávačov, sociálnych sietí a mobilnej komunikácie sa to stávalo stále jednoduchšie. Prostredníctvom siete priateľov na Facebooku som mohol sledovať vývoj v niekoľkých krajinách. Na Ukrajine sa politici stali takými závislými od Facebooku, že sa stalo takmer nezmyselné ešte sa ich na niečo pýtať. V USA sa väčšina politickej debaty na najvyššej úrovni odohráva na Twitteri, k čomu nemalou mierou prispel aj jeho hlavný používateľ, prezident Trump. Povedal som si, že udržiavať účet na každej sociálnej sieti je pre moju prácu nevyhnutné. Lenže to je absurdné: pre novinára je väčšina postov a videí zbytočná.

Oddal som sa príjemnému oparu závislosti od smartfónu a je len ťažké povedať, ako sa líši od závislosti na omamných látkach. „Komfort zabíja, diskomfort vytvára,“ napísal Jean Cocteau vo svojej osobnej spovedi o boji so závislosťou od opiátov. A tak som ako niekto, kto sa snaží zbaviť látkovej závislosti, začal experimentovať s diskomfortom. Tak som prišiel o aplikácie Facebooku a Twitteru, ktoré mi z času, ktorý som strávil s obrazovkou, ukrajovali najviac, čo som zistil zo štatistiky využitia batérie. Najprv som pocítil takú akútnu depriváciu, že som si musel zapnúť Facebook i Twitter cez vyhľadávač. Bolo to nepraktickejšie a telefón som používal o čosi menej, ale z Facebooku som nebol schopný kompletne odísť niekoľko ďalších týždňov. Strach z toho, že niečo zmeškám, mi pokazil niekoľko rán. A tak som sa na niekoľko dní vrátil k starým zvykom, no nakoniec som sa prinútil prestať s tým.

Ako napísal Cocteau, „nie som detoxikovaný človek hrdý na svoju snahu. Hanbím sa za to, že som bol vyhnaný z tohto nadprirodzeného sveta po tom, čo zdravie pripomínalo zlý film“.

Aj po tom, čo Cocteau nechal ópium, stále mu zostávali alkohol a kokaín. Ja som stále kontroloval a čítal Twitter, hoci som sa postupne prestal hádať s inými používateľmi – to žralo čas a občas to bolo emocionálne vyčerpávajúce. Teraz používam Twitter 30 minút denne, čo na prácu úplne stačí.

Venujme sa blízkym

Svojich telefónov sa dnes dotýkame viac ako 2500-krát denne. To je asi stokrát viac, než sa dotýkame svojich partnerov. Dôvod, prečo tak robíme, je, že telefón si vyžaduje našu pozornosť tým, že nám neustále posiela notifikácie. Urobí tak vždy, keď sa chce s nami niekto spojiť, vždy, keď sa v nejakej aplikácii niečo zmení, vždy, keď sa nejaká entita umelej inteligencie rozhodne, že potrebujeme informáciu. Notifikácie majú len ťažko skrývaný komerčný účel. Keď sa už raz začneme hrať s telefónom, pravdepodobne si budeme otvárať viac aplikácií, vídať viac reklám a kupovať viac vecí.

Je relatívne ľahké znovu získať kontrolu: išiel som do nastavení svojho telefónu a zrušil som posielanie notifikácií z každej zo 112 aplikácií.

Dnes si prezerám len súkromný a pracovný mailový účet a dve četovacie aplikácie len vtedy, keď to chcem ja, a nie vtedy, keď to chce môj telefón. To znamená, že moji priatelia musia na odpoveď čakať dlhšie ako v minulosti. Ani si to nevšimli, alebo ma na to aspoň neupozornili. Preceňujeme potrebu komunikovať okamžite. Naše deti možno nie, pretože sú vo svojej závislosti ponorené hlbšie ako my, ale dospelí sa s neskoršou odpoveďou vyrovnajú ľahko.

Liečiaci sa závisláci vedia, že je nemožné zostať úplne čistý: aj keď neužívate svoju najobľúbenejšiu látku, chýba vám. Na konci svojej eseje Cocteau napísal, že „mladí“ jedného dňa objavia „režim, ktorý ľuďom dovolí ponechať si úžitok z makovíc“ bez toho, že by sa stali závislí. To je pri drogách nemožné, ale pri smartfónoch možno nie.

Po tom, ako som znovu získal kontrolu nad svojím digitálnym životom, som takmer pripravený na ďalšie kroky. Mojím ďalším cieľom je, že chcem byť schopný čítať elektronické knihy bez toho, že by som priebežne chodil na internet, otváral aplikácie a kontroloval čet. Očakávam, že budem čítať rýchlejšie, čo je ďalší spôsob boja proti strachu z toho, že nebudem pripojený. Nútený experiment počas dvojtýždňovej dovolenky na juhu Francúzska bez vysokorýchlostného internetu priniesol nádejné výsledky.

Keď som stál v kaplnke, ktorú Cocteau navrhol v kopcoch nad Frejusom, cítil som sa zdravšie, ľahšie sa mi dýchalo, bol som takmer schopný znovu pocítiť, aké je to rozplynúť sa v spoločnosti mojich blízkych, milovanej manželky a detí. Oni, samozrejme, vedú svoje vlastné bitky so závislosťou od elektronických hračiek. Možnože naše životy budú o niečo viac podobné životu v dobách pred iPhonom. Ak sa mohol svojho zvyku zbaviť Cocteau, mohli by sme sa ho zbaviť aj my.

© Bloomberg

Teraz najčítanejšie