Denník N

Štúdia antihrdinu zo Štúdia Hrdinov

Foto – Ladislav Babuščák
Foto – Ladislav Babuščák

Festival Divadelná Nitra cez víkend ponúka predstavenie Herec a stolár Majer hovorí o stave svojej domoviny, ktoré režírovala Kamila Polívková.

České divadlo sa na Slovensku tradične teší zvláštnemu kultu. V divadelnej brandži akoby Československo stále prežívalo. Aj mnohí naši herci či režiséri pôsobia na českých, moravských a sliezskych scénach. Príkladom, akých na Slovensku zostáva ako šafranu, je aj pražské Studio Hrdinů, otvorená scéna s náročnejším dramaturgickým zameraním a pozoruhodným okruhom spolupracovníkov. Zameriava sa na autorské a režijné projekty a spolupracuje s poprednými zahraničnými tvorcami a súbormi.

Medzi osobnosti súboru patrí Kamila Polívková (1975), dcéra známeho komika a živý dôkaz, že pomyselné jablko niekedy padá ďaleko od stromu. Pôvodne kostymérka sa venuje predovšetkým réžii. Úspechy dosiahla hlavne v tandeme s Dušanom D. Pařízkom, fenomenálnym režisérom najmä na nemeckých scénach. Ich spoločná Smiešna temnota (autor Wolfram Lotz), inscenovaná v Burgtheatri, získala významné ocenenia.

Herec a stolár Majer hovorí o stave svojej domoviny je debutová dráma prozaika Davida Zábranského (1977). Postdramatický text hojne čerpá z internetových fór, konšpiračných blogov a politických floskúl, akými sa česká scéna len tak hemží, podobne ako naša. Monodráma je politickým divadlom, ktoré borí mýty o národnej povahe i vlasti a reflektuje závažné otázky dneška. Oživením rozprávania sú početné odkazy na tvorcov inscenácie, takže sa autor Zábranský a režisérka Polívková stávajú témou nahnevaného mladého muža, ktorý účtuje aj s intelektuálmi a umelcami. Jeho chabá, ním samým značne preceňovaná revolta je vzburou proti rozumu. Pobavili by aj nespočetné alternatívne fakty, len keby im toľko spoluobčanov neverilo a nebralo ich smrteľne vážne.

S témou domoviny, domova súvisí aj odchádzanie, pričom úvahy o opustení vlasti by mohli v slovenskom kontexte, silno postihnutom masovou emigráciou, rezonovať ešte silnejšie ako v Česku. Antihrdina Majer nadobudne pocit, že sa ocitol v nesprávny čas na nesprávnom mieste, čo vystihuje syndróm doby. Text inscenácie predstavuje seriózny pokus spoznať a pochopiť pohľad druhej strany, pohľad ľudí, ktorí sa boja všetkého cudzieho, desia sa každej zmeny, a na ktorých propaganda účinne zaberá. Je to výzva, aby sme sa nenechali znechutiť nenávisťou a hnusom z internetu, z falošných správ ani propagandy, a nestratili vieru v dobro. Aby sme trpezlivo vyvracali klamstvá a manipulácie, aj keď sa to niekedy zdá ako nadľudská námaha. Slovné násilie často vyústi do fyzického.

Ľudskosť a tolerancia sú dnes v menšine. Nedeje sa to po prvý raz, na území kontaminovanom dejinami je to dlhá smutná tradícia. Koniec histórie už neplatí, okolnosti nás vrhli naspäť do dejín. Verím, že aj vytrhli z ľahostajnosti a konzumnej apatie. Ukázalo sa, že aj mladá generácia zápasí s podobnými veľkými výzvami ako naši rodičia a starí rodičia.

Slovensko nemá problém s migrantmi, ale s vlastnými emigrantmi. Za dvadsať rokov odišlo vyše dvestopäťdesiattisíc ľudí a ďalší pribúdajú. A to nielen tí najchudobnejší, strácame aj elity.

Majer stelesňuje múr, aký medzi Západom a Východom stále zostáva, najmä v ľudských hlavách. Z práce Štúdia Hrdinov cítiť obrovskú chuť robiť nové divadlo a klásť na javisku znepokojivé otázky.

Polívková svoj postoj výstižne formulovala v rozhovore pre Divadelní noviny: „…to je pro mě divadlo. Výbuch sopky, který nezastavíš. To v divadle hledám a takové divadlo chci dělat…“

Teraz najčítanejšie