Denník N

Legenda robotiky Ružena Bajcsy: Obávam sa, že šíreniu klamstiev nezabránime, pomôže len kritické myslenie

Profesorka z Berkeley Ružena Bajcsy má 84 a stále miluje matematiku aj výskum. FOTO N - Vladimír Šimíček
Profesorka z Berkeley Ružena Bajcsy má 84 a stále miluje matematiku aj výskum. FOTO N – Vladimír Šimíček

Nacisti jej na Slovensku vyvraždili rodinu, ukrývala sa v sirotinci a pred komunistami utiekla na Stanford do Kalifornie, kde sa stala uznávanou kapacitou v robotike. Je považovaná za jednu z najdôležitejších žien vo svete vedy. Profesorka elektronického inžinierstva na univerzite v Berkeley Ružena Bajcsy (84).   

Univerzita v Berkeley v Kalifornii je považovaná za jednu z najlepších univerzít na svete. Napríklad podľa Academic Ranking of World Universities (2017) je piata najlepšia. A jednou z jej najslávnejších profesoriek je bratislavská rodáčka Ružena Bajcsy. Má 84 a stále robí vedu.

Ružena Bajcsy (84)

  • Narodila sa do židovskej rodiny v roku 1933 v Bratislave,
  • uznávaná kapacita v oblasti robotiky a počítačovej vedy,
  • v roku 2002 ju Discover zaradil medzi 50 najdôležitejších žien vedy,
  • je profesorkou elektrotechnického inžinierstva na univerzite Berkeley. 

Venuje sa robotom a vychováva nové generácie študentov, ktorí svoju profesiu zasväcujú umelej inteligencii. Keď vo štvrtok na univerzite v Berkeley slovenský prezident Andrej Kiska s podpredsedom vlády Petrom Pellegrinim podpisovali memorandum o spolupráci Berkeley so Žilinskou univerzitou, bola pri tom. Sama považuje Berkeley za najlepšiu verejnú univerzitu na svete. A to, že teraz štyria slovenskí študenti ročne dostanú príležitosť vyskúšať si dva semestre, je podľa nej skvelá správa.

Napriek jej desivým spomienkam na život na Slovensku prebehlo stretnutie so slovenskou delegáciou veľmi emotívne. Od prezidenta Andreja Kisku si vypýtala objatie.

Ružena ako Fénix

„Narodila som sa v roku 1933 do židovskej rodiny, keď zvolili Hitlera, do rodiny Felixa Kučeru, ktorého zavraždili nacisti,“ predstavila sa na začiatok.

Narodila sa do rodiny stavebného inžiniera. Ešte pred tým, ako Slovenský štát začal posielať židov do koncentračných táborov, jej mamu Margaritu zavraždila slúžka. Polícia však v atmosfére silného antisemitizmu obvinila jej otca, ktorý strávil niekoľko mesiacov vo väzení.

“Môj otec bol tiež inžinier ako ja, veľmi som ho obdivovala,” povedala Bajcsy neskôr počas rozhovoru pre Denník N. Po prepustení z väzenia, znovu na slobode, si našiel druhú ženu Kláru. „Otec mal ako stavebný inžinier chvíľu výnimku, ktorá ho chránila pred transportmi do koncentračných táborov,“ hovorí. Tá však netrvala večne.

Napriek tomu, že všetci postupne prestúpili na katolícku vieru, nacistom sa jej rodičia nevyhli. 21. novembra 1944 si po nich prišli. “Rodičov poslali na smrť, keď som mala 11 rokov. Niekto nás prezradil, že sme židia. Nejakí slovenskí fašisti,“ hovorí Bajcsy, dnes už s americkým občianstvom a mnohými cenami. Mala šťastie, že bola s mladšou sestrou v inej izbe, ktorú nacisti neprehľadali.

O mesiac na to jej rodičov popravili a pochovali v hromadnom hrobe v Kremničke. 

Život po holokauste s matematikou

“Zachránili nás Slováci v Červenom kríži. Skončili sme s mojou malou sestrou v sirotinci. Sestra žila neskôr u tety v Budapešti,  a ja som v prostredí katolíckej charity strávila svoje tínedžerské roky. Tú neskôr vystriedala náhradná rodina. Sú dobré a zlé veci. Život nie je jedna rovná čiara, mám na Slovensko aj dobré spomienky. Bolo to však veľmi ťažké,” hovorí.

Po holokauste a páde fašizmu prišla ďalšia diktatúra. “Počas socializmu bolo všetko riadené. Zvyknem hovoriť, že počas tohto obdobia sa človek cítil veľmi bezpečne uprostred noci v Bratislave či Prahe, no nebol v bezpečí doma. Nemohli ste nič povedať proti vláde, pretože deti by sa mohli preriecť v škole a tajná polícia ŠtB by mohla prísť a vziať ťa na výsluch. Ako dospelá som o sebe žartovala, že som súčasťou troch minorít: žena-vedkyňa, židovka a Slovenka v Československu.”

Ružena Bajcsy vždy milovala matematiku, vynikala v nej už na gymnáziu. “Bola som veľmi dobrá v matematike, a dodnes ju veľmi milujem. Chcela som ju študovať. Lenže za komunizmu, keď ste chceli študovať matematiku, tak jediné zamestnanie, ktoré ste s ňou mohli mať spojené, bolo učiť na univerzite. A jednou z podmienok bolo aj memorovať marxizmus-leninizmus, čo som odmietla. Vybrala som si preto elektrotechnické inžinierstvo, ktoré malo najbližšie k matematike,” hovorí Bajcsy o svojich akademických rokoch v Bratislave, kde vyštudovala Slovenskú technickú univerzitu.

Dodnes si pamätá mená profesorov, ktorí ju učili – Kulhánek, Ilkovič. Nezabudne spomenúť, že rovnakú alma mater mal aj Kiska.  

Začiatky umelej inteligencie

Zmena k dobrému prišla počas dubčekovských rokov. „Otvorilo sa okno do zahraničia. Dostala som príležitosť ísť sa na Stanford. Pozval ma profesor John McCarthy, ktorý to aj zaplatil.” Práve on vymyslel pojem umelá inteligencia (artificial intelligence) a stál pri jej počiatkoch. A Ružena Bajcsy bola pri tom.  

“Bol logik, a dovtedy sa celá myšlienka o počítačoch a umelej inteligencii riešila u kybernetikov. Možno u nás sa to ešte stále tak volá – kybernetika. Ale v podstate išlo o matematické pokračovanie elektrotechnického inžinierstva, ktorému som sa venovala. John veril, že použitím logickej matematiky dokáže pracovať na vytváraní umelej inteligencie. Vymyslel programovací jazyk Lisp.”

Ružena Bajcsy. Foto – Vladimír Šimíček

Začiatky na univerzite neboli pre Bajcsyovú ľahké. „Bolo to veľmi náročné. Moja angličtina nebola veľmi dobrá. Vedela som síce veľa z matematiky, no nie z takej, akú som potrebovala pre počítačovú vedu. Tak som sa znovu prihlásila na univerzitu.”

V Amerike mala byť len rok, keď sa však dozvedela o sovietskej okupácii Československa, už sa nevrátila. V roku 1972 štúdium absolvovala pod dohľadom McCartyho s prácou o počítačovej identifikácii texturovaného vizuálneho obrazu. 

„Bolo to veľmi vzrušujúce, no aj naivné obdobie. Ľudia si mysleli, že roboty prídu už najbližší rok. Snívali sme, že umelá inteligencia za nás všetko vyrieši. Lenže v tom čase nám chýbala sila dnešných počítačov,” spomína na pionierske roky s angličtinou na nerozoznanie od amerických kolegov.

“Žila som dlho v Amerike, 50 rokov, a používala len angličtinu. Stále rozumiem slovenčine, ale nerozprávala by som tak, aby som na to bola hrdá,” smeje sa 84-ročná vedkyňa, ktorá aj vo vysokom veku pracuje na výskume.

Veda je môj život

“Ako žena-vedkyňa som to nemala ťažké. V tomto je Amerika úžasná krajina, skvelo ma prijali ako imigrantku a rýchlo som sa zapojila do spoločnosti.”

Nadšenie pre vedu ju dodnes neopustilo. „Som vedkyňou celý život,“ hovorí a nadšene pokračuje, „dnešná doba je taká vzrušujúca. Počítače sú superrýchle. Stále sa venujem výskumu. Viem, ako môžete rozpohybovať roboty, učím robotiku. Používam kinematické modely, aby som napríklad mohla predpovedať, ako sa pohybovať pri dennodennej činnosti. Som už predsa len staršia, mám slabšie svaly aj kĺby. Snažím sa napríklad, aby roboty pomáhali starším ľuďom k pohyblivosti.”  

Strach zo zneužitia umelej inteligencie, ako nedávno varoval Elon Musk z Tesly, že môže byť dôvodom pre tretiu svetovú vojnu, nezdieľa. “Každá technológia môže byť zneužitá, a rovnako môže byť užitočná pre ľudstvo. Mojou prácou je, aby som naučila študentov, ako ju využívať. ”

Jednému však ani najmodernejšia technológia podľa Bajcsyovej nedokáže zabrániť. A to šíreniu klamstiev a konšpirácií. Keď sa pýtam, či si vie predstaviť nejaký vylepšený algoritmus vo vyhľadávačoch a zodpovednejšiu politiku sociálnych sietí v boji proti šíreniu extrémizmu a fejkových správ, stáva sa z nej skeptik.   

“Vzdelanie, vzdelanie, vzdelanie. Musíte učiť študentov, aby sa naučili kriticky myslieť. Nikde nemôžete veriť všetkému, čo čítate. Nie som si istá, či budeme vedieť vytvoriť niečo, nejaký algoritmus, ktorý by dokázal zastaviť šírenie nenávisti a klamlivých manipulácií. Obávam sa, že nie,” skončí náš rozhovor pesimisticky.     

 

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash