Rasa je v Amerike stále problém, odkazuje nigérijská Amerikána

Najskôr zaujala svojou esejou Všetci by sme mali byť feministi, ktorú citovala speváčka Beyoncé aj módny dom Dior. V románe Amerikána opisuje Chimamanda Ngozi Adichieová skúsenosti zo života černochov v USA.

Bolo to asi len vekom, v ktorom mnohí túžili po živote v zahraničí. Jedni snívali o neznámej Austrálii, iní o čarovnom Novom Zélande, ďalší o veľkolepom Londýne. Videli sa v uliciach ďalekých miest s perspektívnou prácou a jasným cieľom.

Nikto z nich neutekal pred vojnou, hladom či chorobami. Zvažovali len únik pred ťaživou letargiou života a každodennou nespokojnosťou. Presviedčali sami seba, že skutočný život sa odohráva práve tam – niekde inde ako doma.

Túto túžbu nepredurčuje štát ani farba pleti, je spoločná pre Európanov aj Afričanov. To dokazuje román Amerikána (vyd. Host, 2017), ktorý je príbehom o mladých ľuďoch z Nigérie. Tí snívajú o živote v cudzine, najlepšie v Amerike. Pretože byť Američan znamená mať istotu – istotu vzdelania a dobrej práce.

Nigéria je totiž nefungujúci štát, v ktorom kolabuje školstvo – v prázdnych triedach nemá kto vyučovať a učitelia štrajkujú pre meškajúce výplaty.

„Nie sme ovce. Tento režim s nami zaobchádza ako s ovcami a my sa ako ovce začíname správať. Poriadny výskum som nemal možnosť robiť už roky, pretože každý deň organizujem štrajky a hovorím o tom, že sme nedostali plat a v učebniach chýba krieda,“ píše Chimamanda Ngozi Adichieová o učiteľovi vo svojej rodnej krajine a neskôr opisuje, ako sa pri moci striedajú generáli, ktorí rozdávajú autá s takou ľahkosťou, akoby išlo o žuvačky.

Amerika z Cosby Show

Nigéria je krajina protikladov – cesty plné výmoľov a mlák brázdia autá zahraničných značiek s tmavými sklami. Kým jedni sa učia pri petrolejovej lampe, iní nevedia, čo s peniazmi. Štát je prerastený korupciou a zdá sa, že k bohatstvu vedie len jedna cesta. Tí odvážnejší chcú preto z takejto spoločnosti uniknúť.

Román Amerikána vychádza v českom vydavateľstve Host s nezameniteľným obalom.

Svet sa hranicami Nigérie a hlavne ďaleko od Afriky vyvoláva u mladých posvätnú úctu. To evokuje scéna, keď sa jeden z partie kamarátov vráti z výletu zo Švajčiarska a niektorí mu hladkajú topánky, pretože chodil po snehu.

Cieľom nigérijskej mládeže však nie je Európa ani krátky výlet do hôr, ale život v Amerike. Predstavuje v ich očiach budúcnosť, ktorú v rodnej krajine nevidia. Na to odkazuje aj názov románu, ktorého hlavnými hrdinami je pár Ifemelu a Obinze. Tí prežívajú lásku v čase, keď sa z detstva prehupnú do dospelosti a popri zahraničnej literatúre spoznávajú vlastné telá.

A kým Obinze urputne sníva o Amerike ako o svojom novom domove, do USA vycestuje Ifemelu, ktorej sa to podarí akoby náhodou.

Na rozdiel od Obinzeho pozná Ameriku len zo seriálu Cosby Show, nevie, ako sa pripravujú hotdogy a vystrašene sleduje správy v televízii o vraždách a krádežiach, ktoré striedajú reklamy s riešeniami na všetko. Popri tom smúti za domovom, rodnou rečou a známymi kulisami doterajšieho života.

„Ten prvý rok bol pre Ifemelu rokom čakania. Cítila, že skutočnú Ameriku má hneď za rohom. (...) Jej život nadobudol elementárny ráz, zredukoval sa na podnecujúcu prostotu – bez rodičov, kamarátov a domova, bez známych orientačných bodov, ktoré z nej robili to, kým bola.“

Identita migrantov v cudzine je nosnou témou 500-stranového románu. Prisťahovalci totiž musia zápasiť o to, aby zapadli. Niektorí to skúšajú zmenou účesu, druhí prízvukom v novej reči, tretí preukazom sociálneho poistenia. Jedni zabúdajú, odkiaľ prišli, iným sa to napriek urputnej snahe nedarí.

Adichieová to vykresľuje pomocou skupiny kamarátov, ktorí sa z Nigérie rozpŕchli po svete a žili od Londýna po Philadelphiu. Niektorí sa ľahko prispôsobili novému prostrediu, iní trpeli a túžili po návrate. Jedni odišli kvôli lepšej budúcnosti pre svoje deti, druhí to urobili pre seba. Každý z nich to však aspoň skúsil, hoci nie vždy sa to skončilo happyendom.

Beyoncé, Dior aj švédske študentky

Román Amerikána je do veľkej miery autobiografický, keďže samotná autorka ako 19-ročná opustila Nigériu a odišla študovať do USA. Dnes je z nej známa obrankyňa ženských práv a feministka.

Keď pred piatimi rokmi vystúpila na konferencii TEDx so svojou esejou Všetci by sme mali byť feministi (We should all be feminists), zožala veľký úspech.

Časť z jej príspevku o rok neskôr použila americká speváčka Beyoncé vo svojej piesni Flawless.

Pred dvoma rokmi esej preložili do švédčiny a poslali všetkým 16-ročným študentkám s cieľom diskutovať o rovnosti pohlaví a feminizme. Vlani zas módny dom Dior obliekol svoje modelky do jednoduchých tričiek s nápisom – We should all be feminists.

Okrem boja za práva žien je Adichieová aj obrankyňou práv černochov a cítiť to z každej strany jej štvrtého románu.

Prostredníctvom postavy Ifemelu sa v ňom delí so svojimi skúsenosťami z prvých rokov v USA, keď pravdepodobne prežívala šok z rozdielnej kultúry a odlišných pravidiel správania sa.

„Teraz ste v Amerike – nečakajte, že budete mať na obed teplé jedlo. Tieto africké chute si musíte zakázať. Keď sa ocitnete na návšteve u nejakého len trochu bohatšieho Američana, ponúkne vám, že vás prevedie po dome. Pusťte z hlavy, že doma

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |