Nízkonákladovky stresujú svojich pilotov

Autor je novinár
© Bloomberg

Andreas Lubitz, ktorý údajne minulý týždeň nasmeroval let Germanwings do úbočia hory, mal v minulosti také problémy s depresiami, že pred rokmi musel na šesť mesiacov prerušiť svoj výcvik. Keď sa k nemu mohol vrátiť, musel prejsť sériou psychologických testov nevyhnutných na získanie pilotnej licencie. Ďalšie testy boli podmienkou pri prijímaní do Lufthansy, ktorá je majiteľom Germanwings. To bolo naposledy, čo ho jeho zamestnávateľ či úrady podrobili vyšetreniu.

Spätne by sa mohlo zdať, že ide o nedbanlivosť. Problém je však širší a týka sa toho, že letecký priemysel, obzvlášť nízkonákladové spoločnosti ako Germanwings, nemajú dostatočný záujem o psychický stav svojich pilotov.

Stres a vyčerpanosť

Komerčné lety sú pre pasažierov často stresujúce. To isté platí aj o posádkach. V uplynulých rokoch často museli obetovať svoje výhody a odpočinok, aj keď ich pracovné zaťaženie rástlo. Prirodzene, nielen piloti aeroliniek majú stresujúce povolanie. No sú výnimoční v zodpovednosti za mnohomiliónové lietadlá a stovky ľudí, ktorých prevážajú.
Pravdepodobne žiadna skupina pilotov nebola v uplynulých rokoch pod väčším stresom než tí, čo pracujú pre nízkonákladové spoločnosti. Ich obchodný model je jednoduchý: ponúkať lacné letenky za cenu nekompromisného sekania nákladov.

Veľká časť úspor ide na úkor posádok. Či už v podobe nižších benefitov alebo požiadavky, aby lietadlá dokázali opäť odštartovať v čo najkratšom čase po pristátí. Aj keď sa špeciálne fyzickým a psychologickým dôsledkom nízkonákladového lietania nevenovala žiadna štúdia, jedna z roku 2006 dospela k záveru, že u ich pilotov sú hlásené prípady vyčerpanosti. Tá môže ovplyvniť pracovný výkon a ako preukázalo množstvo výskumov, môže tiež vyvolať rad psychických porúch.

Kto by chcel za takýchto podmienok pracovať? Ktorýkoľvek pilot túžiaci po práci. Takých je veľa, pretože počas drahého výcviku sa veľmi zadlžia. Ako minulý rok napísal The Atlantic, „piloti sa bežne zadlžia do výšky 200-tisíc dolárov, aby dostali prácu, v ktorej spočiatku berú 22 914 dolárov ročne“.

Nízkorozpočtoví dopravcovia majú povesť tých, kto to využívajú. Bloomberg minulý mesiac informoval, že „ponúkajú najnižšie platy a najvoľnejšie pracovnoprávne prostredie pre pilotov“, čo vyvoláva nepríjemné otázky o dohľade nad bezpečnosťou.

Slabá kontrola

V ideálnom prípade by príslušné inštitúcie prerušili tieto preteky na dno nastavením bezpečnostných štandardov. Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo však dlho spochybňovala význam psychologických testov. Podľa nej sú len „zriedkavo prínosom“.

Výsledkom je, že si každá krajina určuje vlastné pravidlá, pričom majú sklon k laxnosti. Niektoré štáty, vrátane USA, nevyžadujú pre aktívnych pilotov žiadne psychologické vyšetrenia. Viac sa sústreďujú na pravidelné lekárske prehliadky. Federálneho letecký úrad Spojených štátov lekárom prikazuje popísať „všeobecný dojem o emočnom a mentálnom stave uchádzača“. Ak sa im niečo nezdá, môžu odporučiť psychologické vyšetrenie, ktoré – v prípade zlyhania – môže viesť k vážnym následkom. Pre pilotov trpiacich psychickou poruchou je to silná motivácia klamať a odrádza ich to od vyhľadania pomoci.

Lepší systém by pilotov nútil absolvovať prísnejšie a pravidelné psychologické testovania pod dohľadom psychológov, nie lekárov. Piloti by mali mať istotu, že v prípade problémov dostanú pomoc bez obáv zo straty zamestnania. Ako minulý piatok povedal jeden z nich pre The Atlantic: „Letecký lekársky systém by mal začať s premisou, že jeho úlohou nie je dostať ľudí z kokpitu, ale dostať ich tam bezpečne.“

Nevieme, či by to pomohlo odhaliť Lubitza. Aj keby nie, získané informácie by leteckým spoločnostiam a regulačným úradom pomohli omnoho lepšie chápať pilotov.