Denník N

Denník Štefana Hríba: NATO a Harley Davidson

NATO sa zmenilo presne opačne, než jeho odporcovia predpokladali. Zoslablo.

Reakcia českých harleyákov, zberateľov amerických výrobkov a ďalších prozápadných aktivistov na prejazd konvoja NATO bola prekvapujúca. Títo aktívni ľudia dokázali mediálne prehlušiť absurdný plán, v ktorom mal konvoj spojencov pocítiť, že je v spojeneckom Česku nevítaný.

Nechcem teraz špekulovať, ako by rovnaký plán dopadol u nás. Za dôležitú považujem inú otázku: Aký je to svet, v ktorom sa tešíme, že elementárna pravda porazila úplný nezmysel, a to len s vypätím všetkých síl a tvorivosti?

NATO je značka, ku ktorej sme sa pred dvadsiatimi rokmi upínali ako k záchrane pred našou cestou smerom k Bielorusku.

Vtedy sme ešte vedeli, že ide o spojenecký zväzok slobodných krajín, ktoré si vzájomne zaručujú bezpečnosť a pomoc v ťažkých časoch. Vtedy sme ešte vedeli, že militaristický obraz NATO je propagandistická lož z Moskvy. A vedeli sme vtedy ešte aj to, že kľúčový článok zmluvy o NATO, podľa ktorého je útok na jednu členskú krajinu považovaný za útok na všetkých ostatných, je nielen prejavom geopolitického pragmatizmu, ale aj vzájomnej solidarity a ochoty pomáhať.

Čo z toho ostalo dnes? Rastúce bizarné povedomie, že NATO je čosi vojenské, útočné a agresívne. A k tomu úspešne šírený pocit, že je to päsť amerických záujmov.

Prečo sa to stalo? Zmenilo sa NATO alebo my?

Paradoxne, zmenilo sa aj NATO. Ale presne opačne, než by jeho dnešný kritik očakával. NATO za posledných dvadsať rokov zoslablo, vojensky aj politicky, má menej zdrojov a najmä – stalo sa menej ostražitým. Všetko hrubé chyby plynúce z presvedčenia, že po páde komunizmu nastal bezstarostný koniec dejín. Po 11. septembri 2001 sa západné demokracie predsa len prebrali a po ruskej čižme na Ukrajine už hádam ostanú bdelé. Ale stále potrebujú reštart.

To podstatné, čo tu vytvorilo obraz NATO ako čohosi agresívneho a nepriateľského, sa však zrodilo u nás doma. Tak dlho sme sa učili klaňať momentálnej výhodnosti, tak dlho sme uctievali etiku vulgárneho pragmatizmu, a tak prehnane sme uverili kultúrnym vojnám, až sme napokon zabudli, kto sme.

My sme NATO, ale natoľko infantilne, že bez kultových motoriek to už nechápeme.

Teraz najčítanejšie