nedeľa

Opíjali sa jej babka aj mama, ona si priniesla vodku do pôrodnice. Žena, ktorá prepila naozaj všetko

Alkoholizmus býva rodinným prekliatím. Na Slovensku nie je až také netypické, že v rodine je viacero pijanov a že sa to tiahne generácie.

Foto – Flickr.com/Fernando Mafra

„Moju babku poznalo celé mesto. Bola vynikajúca učiteľka matematiky. Učila na gymnáziu a doučovala aj súkromne. Zo štvorkára vedela za pár mesiacov urobiť slušného dvojkára, pripravovala na prijímačky, chodili sa k nej radiť aj vysokoškoláci z matfyzu. Už bola dávno po smrti, keď mi ľudia hovorili, ako sa jej zásluhou dostali na univerzitu. Veľmi dlho predtým, ako to bolo moderné, tvrdila, že nie sú deti, čo nemajú bunky na matematiku, len sa im správne nevysvetľuje. To, čo som roky nevedela, bolo, že v jej malom meste o nej kolovala aj iná legenda. O tom, ako sa spíjala do nemoty v staničnom bufete s robotníkmi, čo tam chodili na montáže, ako si v Jednote kupovala rum a predavačkám vykladala, že to na zákusky pre vnukov, pričom fľašu otvárala a do polovice vylogala už vo východe z predajne,“ rozpráva o svojej starej mame 52-ročná Viera, sama momentálne abstinujúca alkoholička.

Alkoholizmus je ich rodinným prekliatím. Na Slovensku nie je až také netypické, že v rodine je viacero pijanov a že sa to tiahne generácie. „Lekár v protialkoholickej liečebni mi však povedal, že to, že som to ‚zdedila po praslici‚, je niečo netypické,“ vysvetľuje Viera, podľa ktorej verejnosť stále podceňuje rozsah ženského alkoholizmu, hoci odborníci upozorňujú, že ženy sa v pití alkoholu mužom približujú. „Ženy to len vedia lepšie skrývať, lebo sa za to viac hanbia,“ zhŕňa svoje skúsenosti, „ale keď u nich tá choroba naplno prepukne, správajú sa rovnako odpudivo ako muži.“

Fľaša ako kamarátka

Vierina babka sa narodila v roku 1920, jedinú dcéru, Vierinu mamu, porodila za vojny v roku 1940. Kto bol otec, sa nevie, vydatá nikdy nebola a často spomínala, že za vojny sa mladým ženám diali zlé veci. Po vojne si urobila učiteľský kurz, vysokú školu popri zamestnaní.

„Najprv ju poslali na Kysuce. Viem, čo si myslíte, to je obvyklá skratka, že začala piť tam, lebo tam sa hodne pije, ale to nie je pravda. Pila už predtým a neprestala s tým do roku 1985, keď zomrela. Dlhé roky to držala na úrovni občasnej spoločenskej únavy, keď odišla do dôchodku, totálne sa spustila. Aspoň tak mi to rozprávala mama, ale tá v tom čase už bola druhýkrát na liečení a alkoholici majú problémy s pamäťou a aj cielene klamú,“ opisuje Viera.

Hovorí aj o sebe. Okolie, lekárov, posledných verných priateľov a hlavne samu seba klamala roky. Netrápilo ju, že ľudia ju pristihli pri lžiach na úrovni decka, že sa jej smiali do očí, ohovárali ju aj ju využívali, kradli jej peniaze, pripravili ju o byt aj lukratívne pozemky – dedičstvo po otcovi. „Stačila mi fľaša. Začínala som s fajnovým koňakom, lebo kým som si neprepila renomé, ksicht a mozog, veľmi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103885 z vás dostáva správy e-mailom