Populisti z AfD získali milión nevoličov, strana sa však začína rozpadať hneď po voľbách

Aktualizované 15.50 - Alternatíva pre Nemecko (AfD) je prvou extrémne pravicovou stranou v Nemecku, ktorej sa od skončenia druhej svetovej vojny podarilo dostať do Bundestagu. Vnútorné rozpory vrcholie odchodom jej šéfky Frauke Petryovej a jej manžela zo strany.

Frauke Petryová prekvapila, keď hneď po voľbách povedala, že sa nepripojí k parlamentnej frakcii. FOTO - TASR/AP

Zisk AfD sa podľa predvolebných prieskumov mal pohybovať na úrovni desiatich percent. Viac ako 12,5 percenta je jedným z najväčších prekvapení nemeckých volieb. Ako je možné, že sa táto strana stala treťou najsilnejšou stranou Nemecka a na koho úkor získala hlasy?

Protiislamská volebná tématika slávila úspech

predvolebnom manifeste sa zamerali predovšetkým na tému bezpečnosti, integrácie a boj proti islamu. „Vysoký počet moslimov predstavuje zvyšujúce ohrozenie nášho vnútorného mieru,“ píše sa v ňom.

Práve výberu predvolebných tém, okrem iných faktorov, pripisuje politológ Volker Kronenberg nečakaný volebný úspech AfD.

„AfD sa vo volebnom boji zameralo na obavy obyvateľov. SPD sa týmto témam vyhlo. To bol očividne nesprávny spôsob na mobilizáciu nevoličov,“ uviedol pre Die Welt.

Kronenberg narážal na fakt, že práve predchádzajúci nevoliči zohrali pri volebnom zisku AfD veľmi dôležitú úlohu, pretože viac ako 1,2 milióna minulých nevoličov volilo práve extrémnu pravicu.

Pokiaľ ide o ďalších voličov, približne milión voličov CDU dalo tentokrát prednosť AfD a asi pol milióna ľudí, ktorí predtým volili sociálnych demokratov, dali svoj hlas Alternatíve pre Nemecko.

Druhý najúspešnejší vo východnom Nemecku

V jednej spolkovej krajine (Meklenbursku - Prednom Pomoransku) dokonca AfD predbehlo aj Merkelovej CDU/CSU. V niektorých okrskoch na neďalekom ostrove Uznojem dokonca AfD získalo viac ako 40 percent hlasov.

V bývalej NDR zasa  táto extrémne pravicová strana skončila na druhom mieste so ziskom 21,5 percenta hlasov.

V severovýchodnom Nemecku sú na úspech protištátnej strany ideálne podmienky: vyššia nezamestnanosť, nižšie príjmy a nižšia dôvera vo vládu.

Jedna z hlavných postáv strany Frauke Petry neskrývala po zverejnení výsledkov radosť a na Twitteri napísala: „Neskutočné sa stalo skutočnosťou. Nemecko zažíva neprekonateľné politické zemetrasenie. Dajme sa do práce!“

Ďalšia významná osobnosť AfD Alexander Gauland na margo výsledkov povedal: „Pôjdeme po Angele Merkelovej a opäť získame našu krajinu a našich občanov."

Problémy v strane hneď po voľbách

Lídri strany sú však rozhádaní. Hneď po zverejnení výsledkov totiž umiernenejšia Petryová na tlačovej konferencii šokovala s tým, že nevstúpi do klubu strany v Bundestagu a následne z tlačovky predčasne odišla. Gauland nevylúčil, že strane hrozí rozdelenie. Aktuálna šéfka AfD Alice Weidelová dokonca vyzvala Petryovú, aby zo strany odišla. Na to reagovala Petryová v utorok oficiálnym oznámením o ukončení jej pôsobenia v strane. Otázku novinárov, či plánuje založiť novú vlastnú stranu, Petryová nechala nezodpovedanú.

Stranu opúšťa aj jej manžel a krajinský šéf AfD v Severnom Porýní-Vesfálsku Marcus Pretzell.

Napriek nečakanému volebnému úspechu je účasť AfD v nemeckej vláde vylúčená, keďže tak CDU, ako aj SPD, vylúčili spoluprácu s touto stranou.

Napriek tomu nepredpokladaný rezultát AfD znepokojil nielen asi tisícku protestujúcich Nemcov na Alexanderplatzi v Berlíne, ale aj tureckú obec žijúcu v Nemecku a predovšetkým tú židovskú. Tá uviedla, že „Nemecká spolková republika teraz čelí najväčšej hrozbe od svojho vzniku“.

AfD vznikla v apríli roku 2013 ako euroskeptická strana, predovšetkým v súvislosti s gréckym dlhom. Postupne zradikalizovala svoje postoje a kládla dôraz na antiimigrantskú rétoriku a boj proti islamu, ktorý podľa predstaviteľov tejto strany nie je kompatibilný s Nemeckom.

V nemeckých parlamentných voľbách v septembri 2013 sa síce do Bundestagu nedostala, ale zisk 4,7 percenta hlasov počas štyroch mesiacov existencie strany bol aj tak pre AfD viac ako sľubným začiatkom.

Postupné vyhrocovanie názorov strany vyústilo v roku 2015 do rezignácie prvého predsedu strany Bernda Luckeho, ktorý uviedol, že sa bojí toho, že sa strana stala príliš islamofóbna a xenofóbna.

„Určite mám svoj podiel na chybách, a jednou z najväčších bolo, že som si príliš neskoro uvedomil mieru, v akej sa členovia AfD urobiť z tejto strany populistickú protestnú stranu,“ uviedol Lucke dôvod svojej rezignácie.

Rok 2015 však bol zároveň rokom začiatku migračnej krízy, z čoho AfD získala nemalé politické body, keď na základe lokálnych volieb z toho roku má strana zastúpenie v 13 zo 16 parlamentov nemeckých spolkových krajín.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |