pondelok

Bojím sa pribúdajúceho času, povedal Jan Tříska v poslednom rozhovore

Známy český herec, ktorý žil v Amerike, zomrel na následky víkendového pádu z Karlovho mosta v Prahe. Mal 80 rokov.

Jan Tříska (4. 11. 1936 – 25. 9. 2017) na snímke z posledného filmu Po strništi bos. Foto – Bioscop

V sobotu o štvrtej popoludní 80-ročná herecká legenda spadla z Karlovho mosta v centre Prahy do Vltavy a napriek rýchlemu zásahu dvoch ľudí, ktorí za ním hneď skočili z výletnej lode, bol stav Jana Třísku vážny. V umelom spánku ho previezli do nemocnice, kde v pondelok ráno zomrel. Polícia vec vyšetruje, zatiaľ nie je jasné, či išlo o nehodu. Podľa jeho hereckého kolegu Jiřího Mádla chodieval na most v rámci rituálu pred nakrúcaním nového filmu. Stalo sa to dva dni pred prvou klapkou filmu Na streche.

Naposledy sa Jan Tříska objavil vo filme Po strništi bos režiséra Jana Svěráka. Pri jeho vzniku vznikol posledný rozhovor, v ktorom sa dozviete všetko podstatné o jeho živote i o jeho kariére. K redaktorke Lidových novin bol veľmi otvorený aj v otázkach starnutia.

„Ja sa bojím, viete? Bojím sa pribúdajúceho času (...) Práve sme o tom hovorili so Zdeňkom Svěrákom. Ale on sa zdá byť k tomu problému taký nonšalantný. Kým ja, nech robím, čo robím, tú nonšalanciu nedokážem dosiahnuť. Taký ľahký bezstarostný prístup. Také to: veľmi sa nestaráme. Ja sa jednoducho starám. Som starostlivý. Pedantný.“

Slovenské a české kiná stále hrajú film, v ktorom sa režisér Jan Svěrák vracia k svojej Obecnej škole z roku 1991, kde Jan Tříska stvárnil svoju najslávnejšiu filmovú úlohu. V porevolučných časoch to bol zvláštny moment. Do vlasti sa za rolou učiteľa Igora Hnízda vrátil z USA, kde žil posledných pätnásť rokov v emigrácii, a nezabudnuteľným výkonom prispel k nominácii českej snímky Obecná škola na cudzojazyčného Oscara.

Americký Čech

Mal fenomenálnu pamäť a prezývku český Marlon Brando. Narodil sa v Prahe v roku 1936, pôvodne chcel byť tanečníkom. Herectvo na DAMU vyštudoval v rokoch 1955–1959. Po škole nastúpil ako najmladší člen súboru do činohry Národného divadla.  V polovici 60. rokov sám odišiel z hlavnej scény a hral v menších divadlách. Štart vo filme mal už dávno za sebou.

„Na úplnom začiatku som mal šťastie a stretol Otomara Krejču. Veľmi veľa ma naučil. Vtedy sa s obľubou hovorilo: Herectvo je rehoľa. A hovorilo sa to polovážne a poloironicky. Ale ja som to bral to-tál-ne vážne. Dodnes považujem herectvo za rehoľnícku prácu. Je to spoveď o mojich zlých aj o mojich dobrých vlastnostiach, ale predovšetkým je to verejná služba. Je to rovnaké ako byť autobusárom: Pani, nastúpte si, ja vás doveziem o tri zastávky ďalej. Ja som sluha verejnosti, ktorá si zaplatila lístok do divadla alebo do kina,“ tvrdil.

Spolupracoval s režisérom Karolom Zemanom, objavil sa v známych filmoch Starci na chmelu, Radúz a Mahuliena, Na samote u lesa, aj normalizačnom seriáli Tridsať prípadov majora Zemana. Emigrovať sa rozhodol v roku 1977 a po Kanade zakotvil v Los Angeles. Po ťažkých začiatkoch mu pomohol krajan Miloš Forman, ktorý ho obsadil do snímky Ragtime, neskôr spolupracovali na filme Ľud verzus Larry Flint. Doma sa jeho meno režim snažil vymazať z pamäti, napríklad seriál F. L. Věk s Třískom sa v televízii nesmel vysielať.

Jan Tříska mal dvojité občianstvo. Žil a dane platil v Amerike, ktorá mu bola sympatická z niekoľkých dôvodov.

„Technicky som Američan, a pretože sa mi páčia tamojšie vzťahy medzi ľuďmi, aj ľudsky som Američan. V Amerike sa vždy s vami jedná z oka do oka (...) Keď tam máte 65, automaticky začnete dostávať dôchodok. Ale ľudia sa snažia pracovať stále, pretože vedia – alebo tušia – že keď prestanú, ochorejú, zlenivejú, jednoducho schátrajú,“ povedal pre Lidové noviny. „Keď sme utiekli z Československa, ja aj moja žena a naše dve malé deti, sme boli stateless people, ľudia bez občianskej príslušnosti. Nikam sme nepatrili, boli sme utečenci, emigranti. Preto mám teraz veľký súcit so všetkými Sýrčanmi a ostatnými.“

Herec, ktorý zaujme, aj keď nič nehovorí

„Honza je energický. Plne sa do vecí investuje. To, čo robí, robí naplno. Poriadne. On je herec s tým darom, že zaujme diváka, aj keď nič nehovorí a nehýbe sa. Z neho vyžaruje osobnosť, ako herca aj ako človeka si ho veľmi cením,“ povedal o Třískovi v jeho knižnej monografii Václav Havel.

Napriek tomu, že sa domov natrvalo nevrátil, Česko po revolúcii často navštevoval. Aj pracovne. Za výkon v inscenácii Kráľ Lear na Letných shakesperovských slávnostiach získal cenu Alfréda Radoka. Okrem slávnej Obecnej školy si zahral vo viacerých filmoch, napríklad Horem Pádem či Želary, ktoré tiež získali nomináciu na Oscara.

Žil v Los Angeles s manželkou Karlou Chaidmovou, ktorá vedie reštauráciu luxusného hotela. Spolu majú dve dcéry. Bol známy zdravým životným štýlom a vegetariánstvom.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103949 z vás dostáva správy e-mailom