Denník N

Kandidát na bratislavského župana Uhler: Nie Ftáčnik, to skôr Frešo je kandidátom Smeru

Jozef Uhler. Foto – Marko Erd
Jozef Uhler. Foto – Marko Erd

Sľub verejnej dopravy zadarmo Pavla Freša je najdrahšia volebná kampaň v histórii, vraví Jozef Uhler, ktorý vyzval župana.

Bratislavský mestský poslanec a kandidát na župana Jozef Uhler bol v SDKÚ, potom v Sieti, odkiaľ ho vyhodili pre podporu zvláštnej výmeny vo vedení mestských podnikov Bratislavy. Rozpráva aj o tom, že:

  • plán na bezplatnú verejnú dopravu je nereálny;
  • ako bojovať s kolónami a ako dostať ľudí z áut;
  • ako by mala Bratislava postupovať, keď J&T a HB Reavis žiadajú úľavy pre svoje veľké projekty;
  • z čoho platí najdlhšiu kampaň zo všetkých kandidátov;
  • prečo sú voľby v Bratislavskom kraji lotériou.

 

Jeden z vašich protikandidátov Daniel Krajcer povedal, že už sa takmer nahlas šepká, že Smer má v Bratislavskom kraji svojho kandidáta a je ním Milan Ftáčnik. Počuli ste to?

Hovorilo sa to spočiatku, keď pán Ftáčnik v marci oznámil kandidatúru, ale pokiaľ ja viem, Smeru vyhovuje súčasný stav a to je pán Frešo. Všetci si dobre pamätáme, ako veľkoryso navrhol pána Mitríka na šéfa Najvyššieho kontrolného úradu a vyšiel v ústrety smerákom. Určite takýto krok zo strany vtedajšieho predsedu SDKÚ nebol zadarmo a smeráci s ním určite mali dobré skúsenosti. V zákulisí sa šepká, že on by mal byť tým kandidátom Smeru a nie pán Ftáčnik a práve preto to chce Smer urobiť veľmi prefíkane a staviť na iného kandidáta, ktorý Ftáčnikovi uberie hlasy, aby Frešo vyhral. Takéto informácie mám.

Takže to môžete byť aj vy.

Ja určite nie, od začiatku tvrdím, že podporu žiadnej strany nechcem a neprijmem. Od podpory Smeru by som sa okamžite dištancoval, nesúhlasím s jej hodnotami a nechcem mať s nimi nič spoločné. Verím, že nevyhrá žiaden z týchto starých kandidátov, ktorí mali už možnosť ukázať, čo urobili a neurobili, ale niekto s jasným plánom.

Ako môžu dopadnúť voľby?

V prípade jednokolovej voľby je to čistá lotéria. V Bratislavskom kraji príde možno 15 percent voličov, čo je asi 80-tisíc obyvateľov a dôležité je, ktorý z kandidátov dokáže zmobilizovať svojich voličov. Nemyslím si ani, že sa bude dať prieskumom veriť. Všetko sa vždy prekrúti a pri súčasných náladách to nedokážu zmerať.

Čo konkrétne chcete ako župan zmeniť?

Vybral som si dopravu, lebo sa jej dlho venujem na úrovni mesta. Je to kľúčová kompetencia župy a denne sa týka každého občana kraja. Sú to veci, ktoré sa dajú robiť postupne. Najväčší problém je, že sa každý deň z okolitého regiónu nahrnie do Bratislavy masa áut.

Ako by ste to chceli zmeniť?

Množstvo tých ľudí by ani nechceli jazdiť autom, ale nedostali lepšiu ponuku. Musia sa vedieť rýchlo dostať kyvadlovou dopravou k najbližšej železničnej stanici alebo konečnej električiek. Vyspelé mestá stavajú dopravu na koľajách. Viem si predstaviť, že človek z regiónu sadne ráno na bicykel, prejde pešo alebo autom k najbližšej železničnej stanici, veľmi rýchlo sa dovezie do mesta a do práce a školy sa dostane s MHD. Pritom jeho sused v aute bude ešte stále na obchvate stáť v zápche. To má byť budúcnosť Bratislavského kraja. U nás len tápeme, neprišlo k optimalizácii spojov, máme komplikované prestupy a všetko trvá dlho.

Keď teraz niekto ide najskôr autobusom k železnici, tak to nefunguje?

Súčasný župan veľmi drží súkromného autobusového prepravcu (červené autobusy Slovak Lines skupiny HB Reavis, pozn. red.) a vychádza mu v ústrety, že naďalej jazdí do centra a autobusy stoja v zápchach. Ľudia ich preto nechcú využívať. Prímestská doprava má fungovať tak, že namiesto do centra spraví niekoľko otočiek k najbližšej železničnej stanici a bude tak chodiť častejšie.

Vlaky bývajú preplnené, župa na ne nemá dosah.

Treba rokovať s vládou a vlakovými dopravcami, aby zahustili spoje a pekne to nadväzovalo. To znamená, že ak mi príde vlak z práce do Pezinka, tak ma tam bude čakať autobus, aj keď mal pred pár minútami odísť. Funguje to v Brne vďaka koordinácii na dispečingu. Keď sú preplnené vlaky, mali by pridať vagón alebo ďalšie vlaky. Ak budú mať dostatok cestujúcich, budú ochotní to spraviť.

Z pozície župy chcete stavať záchytné parkoviská. Kde a ako?

Záchytné parkoviska sú bratislavský evergreen a za posledné roky sa nič neurobilo. Majú byť starosťou župy, väčšinou by ich aj tak využívali ľudia z regiónu. Pomôžu v poslednej míli, aby sa dostali vlastným autom niekam, odkiaľ majú rýchlu koľajovú dopravu. Mali by byť v blízkosti železničných staníc alebo električiek, ale najmä za hranicami Bratislavy. Ak prídu do mesta, už je neskoro.

Chcete uprednostniť železničnú dopravu, ale stále nie je doriešené, čo bude s bratislavskou hlavnou stanicou alebo Filiálkou?

Dokončuje sa štúdia železničný uzol Bratislava. Z nej vyjde informácia, ako by sa železnice mali rozvíjať. Či sa oplatí vybudovať Filiálka, alebo rozdeliť úlohu Hlavnej stanice medzi iné. Počkám si na výsledok štúdie a podporím to, na čom sa zhodnú odborníci.

Za posledné roky nevzniklo veľa nových električkových tratí ani autobusových pruhov. Je bratislavská MHD atraktívna?

Za posledných sedem rokov sa kvalita výrazne posunula, máme množstvo nových vozidiel, rozširujú sa trolejbusové trate a momentálne sa pripravuje jedno z najdôležitejších trolejbusových prepojení Patrónky a Dlhých dielov, ktoré bude mať 4 kilometre a dnes odrezanú trať na Dlhých dieloch pripojí do mestských tratí. Máme novú električkovú trať do Petržalky, ktorá bude dávať úplný zmysel, až keď sa dotiahne po Janíkov dvor a vtedy dokážeme ľudom z celej Petržalky poskytnúť rýchlu dopravu do mesta. Týmto všetkým sa snažíme, aby ľudia mali pocit, že verejná doprava je dobrá.

Stačí to? Autobusy aj tak čakajú v kolónach, lebo chýbajú autobusové pruhy.

MHD sa nedá zatraktívniť len zvyšovaním kvality, ale aj jej rýchlosťou, napríklad buspruhmi. Tie sa robia ťažko, pretože okamžite vzniknú obrovské zápchy áut, ako pred pár rokmi na Moste SNP.

Autá predsa chcete obmedziť.

Lenže spôsobia niekoľkokilometrové zápchy a autobus sa nedostane k svojmu buspruhu a spomalí to aj verejnú dopravu. Preto je nevyhnutné počet áut eliminovať aj parkovacou politikou. Pôvodne bola vnímaná negatívne, dnes keď ľudia zistili, že je to skutočný problém a v Starom Meste už funguje, sami si ju pýtajú. Verím, že poslanci už nájdu politickú odvahu. Mesto schváli rámec a mestské časti sa môžu rozhodnúť, či sa pridajú a v akom rozsahu budú parkovanie regulovať. Ak bude menej áut na ceste, bude jednoduchšie značenie buspruhov.

Nové pravidlá pre parkovanie, v ktorých má byť parkovanie spoplatnené, sa roky odkladajú. Čo s tým bude?

Dnes je všetko pripravené a podľa mojich informácií na septembrovom, najneskôr októbrovom zastupiteľstve to pán primátor predloží na schválenie.

Už niekoľkýkrát.

Mnohí poslanci nehľadajú, ako to vecne vylepšiť, ale len populisticky kričia, že je to zlé. Parkovacia politika je pritom postavená na skúsenostiach z iných miest.

Podarí sa ju presadiť?

Obávam sa, že politický strach je silnejší. Ľudia zabudli, že aj reformy na Slovensku boli kedysi potrebné. Spočiatku vyzerali nepopulárne, s odstupom času však priniesli efekt.

Čoho sa teda poslanci boja?

Vykresľujú to ako ďalšiu obrovskú daň pre obyvateľov, pričom má ísť o páreurovú kartu, na základe ktorej sa človek stane rezidentom a bude môcť parkovať zvýhodnene, prvé dva roky dokonca zadarmo. Prinesie to zvýhodnenie rezidentom aj mestskej kase, lebo mnohí ľudia bez trvalého pobytu si ho prehlásia. Ich dane budeme môcť znovu investovať do dopravy.

Jozef Uhler (41)

Bývalý člen SDKÚ, neskôr Siete a dnes nezávislý bratislavský poslanec Jozef Uhler (41) je jedným z osemnástich kandidátov na bratislavského župana. Itečkár z Jaroviec je členom dozornej rady Dopravného podniku Bratislava a šéfom dopravnej komisie na magistráte. Roky bol mestským poslanom za SDKÚ, odkiaľ odišiel, keď tam už bol predsedom Pavol Frešo. Zo Siete ho dal vylúčiť priamo Radoslav Procházka ešte v roku 2015 po tom, ako Uhler hlasoval za spochybnené rozdelenie mestských podnikov.

J&T chce zaplatiť nové električkové trate. Je mesto v takej zlej situácii, že sa musí spoliehať na súkromníkov?

Mesto v prvom rade chce investovať do dobrého stavu súčasných tratí, ktoré sú plánované. Bolo by škoda nevyužiť investora, ktorý nám chce postaviť trať, ale nemôžeme to urobiť naslepo a sľúbiť mu všetko. Musí to byť výhodné pre investora aj pre mesto. Pre investora by to mala byť dopravná obslužnosť jeho objektov, mesto si však musí dať pozor, aby si investor nepostavil, čo chce. Celý čas naňho musí mať mesto páky.

Aké páky?

Podmienky musia byť vopred jasné, aby nedošlo k tomu, že sa zrazu z osemposchodovej budovy stane 40-poschodová. Sú investori, s ktorými mesto nemá dobré skúsenosti a toto by mohol byť ukážkový prípad, ako zaviažeme investora konečne niečo dodržať.

Ktorí to sú?

Nerád by som ich menoval, sú to takmer všetci. Skôr s kým malo mesto dobré skúsenosti. Bol to investor Eurovey, ktorý ľudí priviedol k Dunaju. Ak by aj pokračovanie Eurovea 2 bolo v podobnom štýle s električkou, tak si viem predstaviť spoluprácu s takýmto investorom. (Ľudia z J&T Euroveu nepostavili, iba kúpili, pokračovanie chcú teraz stavať oni, pozn. red.)

Bude mať mesto páky, aj keď developer dostane štatút významnej investície?

Ak sa zaviaže vo významnej investícii a nedodrží to, má 15-percentnú sankciu z investície. Pri 1,3 miliardy eur by to bola takmer 200-miliónová pokuta. Mala by to byť dostatočná páka, aby urobili všetko, čo sľúbia.

Ako ďaleko je pokračovanie električky do Petržalky?

Väčšinou trvá najdlhšie byrokratická časť. Stále v nej sme a ľudia majú pocit, že sa nič nedeje. Chyba sa stala v minulosti. Pri príprave stavebného povolenia pre prvú časť sa už dávno mala riešiť druhá časť, to však bývalý primátor (Milan Ftáčnik, pozn. red.) zanedbal. Dnes sme už mohli mať rozostavanú trať. Stále je však reálny termín dostavby v roku 2020.

2020? To by sa už malo začať, nie?

Ak sa nič vážne nestane, stavebné práce by sa mali rozbehnúť koncom budúceho roka.

Ste v dozornej rade Dopravného podniku Bratislava. Má J&T vplyv na nákup vozidiel? V minulosti boli s nimi problémy.

Všetci si pamätáme súťažnú podmienku piatich dverí pri dlhých autobusoch (Dopravný podnik zvýhodnil päťdverové trolejbusy, ktoré vyrábala firma SOR, kde má podiel J&T, pozn. red.). Dnes by to už neprešlo. Nemyslím si, že tam má vplyv. Dnes sa komisia už nebojí ani takéhoto silného uchádzača vylúčiť, ale v dvoch zo štyroch kategórií pri súťaži o autobusy napriek tomu vyhrali, najmä cenou a časom, za ktorý sú schopní vozidlá dodať. Ak ich nechceme a niektorý parameter nám nebude vyhovovať, v budúcnosti určite nie je problém uchádzača vylúčiť. Nové modely na prvý pohľad vyzerajú pekne a majú dobrú výbavu, až skúsenosti však ukážu, či majú dobrú karosériu a či nie sú poruchové. Teraz sme vysúťažili náhradné dielce na tri roky zadarmo, čo sa nikdy predtým nepodarilo.

Čo aktuálne robíte?

Som informatik, so spolužiakmi z vysokej školy som si pred dvadsiatimi rokmi založil firmu na počítačové siete a bezpečnosť. Firma funguje dodnes.

Šéfujete aj dopravnej komisii, čo tam máte na starosti?

Je to poradný orgán zastupiteľstva. Vychádza z nej množstvo dobrých nápadov, nie sme však tí, čo rozhodujú. Veľmi často naše nápady ignorujú, pretože odbornosť často nehrá rolu a všetci sa hrajú len na politiku. Schválili sme koncepciu MHD v Bratislave, ktorá hovorí o rozvíjaní trolejbusových a električkových tratí, ako majú vyzerať zastávky, aby ľudia nezmokli alebo nemali uprostred stĺpy. Napriek tomu sa koncepcia často nedostane k projektantom, ktorí jednoducho nevedia, čo mesto očakáva.

Čo sa vám podarilo zmeniť v doprave?

Linkovanie električiek. Kedysi jazdili odvšadiaľ všade, ale nebolo to dostatočne často. Potom som presadil dvojlinkové vedenie električiek, aby na každú radiálu jazdili dve električky. Znížil sa počet liniek a zvýšil sa počet spojov. Znamená to, že každé 4 minúty ide nejaké vozidlo a človek nemusí pozerať na hodinky. Príde na zastávku, nasadne do prvej električky a vie, kde môže prestúpiť. Je možné zoptimalizovať všetky linky aj v kraji tak, že človek síce možno bude prestupovať, ale bude to také rýchle, že ho to nebude trápiť.

V roku 2014 ste odišli z SDKÚ, prečo?

Kedysi som do SDKÚ vstúpil ako do progresívnej strany, ktorá sa ľuďom nebála povedať pravdu o reformách. Potom sa stalo, že vo vedení strany prišlo k niekoľkým výmenám na mieste podpredsedov, neskôr aj na mieste predsedu. Ten posledný je aj súčasným županom. Prestal využívať demokratické štruktúry strany zdola nahor a stranu úplne položil.

Ako?

Prestal dodržiavať stanovy a snažil sa vládnuť ako neobmedzený kráľ. V tom čase odišli tisíce ľudí, ja som aj napriek tomu zostal a snažil sa v nádejí, že predseda dostane rozum. Po voľbách v roku 2014 som však odišiel.

Aký ste mali vzťah s Pavlom Frešom?

Registrovali sme sa. Nedávno som zistil, že pán Frešo mi tyká aj napriek tomu, že sme si nikdy nepotykali, takže mu naďalej vykám, považujem to za slušné. O vtedajších vzťahoch sa ani veľmi nedá hovoriť, komunikovali sme minimálne. Teraz máme inú pozíciu. Aj napriek tomu, že som ho dvakrát po sebe volil a dokonca v roku 2009 som mu pomáhal robiť kampaň, sme dnes konkurenti, lebo som zistil, že nerobí to, čo by mal, a nemá po ôsmich rokoch čo ukázať.

Vtedy ste mu verili?

Veril som, že je to správny človek, aj keď som ho osobne nepoznal. Verili mu ľudia, ktorým som dôveroval.

S primátorom Bratislavy Ivom Nesrovnalom ste tiež boli v SDKÚ. S ním ste asi mali bližší vzťah.

Boli sme v jednom poslaneckom klube a komunikovali sme veľmi často. Mal som v minulom volebnom období pocit, že som vo väčšine tém bol jeho pravou rukou, pomáhal som mu v odborných veciach, spočiatku aj v jeho kandidatúre na primátora.

A dnes?

Vzťah máme korektný dodnes, aj keď sme v politike. Keď sa mi niečo nepáči, treba sa ozvať. Ak sa mi nepáči jeho konanie, poviem mu to osobne a ak to nezmení, poviem to verejne. Je to voči nemu férové, pretože máme kamarátsky vzťah.

Z SDKÚ ste prešli od Siete, odkiaľ vás vyhodili na podnet Radoslava Procházku. Prečo?

Dnes to už beriem skôr ako úsmevný príbeh. Uveril som Sieti, že to myslí vážne, pán Procházka sa hral na niečo, čím nebol. Boli na nás tlaky pri výmene mestských podnikov, a keď sme do nich nedosadili ľudí, ktorých oni chceli, tak dvoch mestských poslancov vyhodili. Neskôr celá verejnosť uvidela, čo zač je strana Sieť, takže dnes som hrdý, že som bol z takej strany vylúčený.

Primátora a časť mestského zastupiteľstva práve pred voľbou obviňovali, že majú dohodu na rozdelení si vedúcich postov v týchto podnikoch. Prečo ste za nových šéfov mestských podnikov hlasovali, keď tam bolo toľko pochybností? Aj Transparency International sa od toho dištancovala a nedokázali garantovať nezávislosť výberu.

Výber prvýkrát prebehol sčasti verejným spôsobom. Aj na základe toho komisia nejako rozhodla a vybrala kandidátov. Už vtedy som verejne hovoril, že napríklad kandidát, ktorý išiel do Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, nie je môj kandidát a nebol som s ním spokojný, čo som asi ako jediný z komisie pomenoval.

Prečo ste výmenu teda podporili?

V dozornej rade Dopravného podniku Bratislava vtedy boli len traja zamestnanci a bola nefunkčná, za tri mesiace utieklo veľa vecí, ktoré sa naprávali. Ak by sme to predĺžili o ďalšieho pol roka, dopadlo by to podstatne horšie. Nemohli sme to riskovať. Vtedy som si uvedomoval, že ak s niekým nebude zastupiteľstvo spokojné, tak ho odvolá. Bol to pragmatický dôvod. Situácia bez výmeny by bola horšia ako tá po výmene. Dnes nemôžem povedať, že by som s podnikmi bol extra spokojný, očakával by som od Dopravného podniku (DPB), Odvozu a likvidácie odpadu (OLO) a od Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) väčšiu dynamiku.

Objavila sa nahrávka, kde Nesrovnalov človek dohadzuje posty výmenou za podporu kandidátov, potom sa objavili mená ľudí, ktorí sa naozaj napokon stali šéfmi podnikov. A mestskí poslanci potom hlasovali o výmene všetkých šéfov naraz a jasne to smerovalo k politickej dohode a nie k transparentnému výberu.

Z troch podnikov boli zverejnené len dve mená, tí ľudia boli favoriti od začiatku, preto nebol problém, aby ich niekto napísal a vložil do schránky. Bol tam však aj podnik – OLO, kde boli dvaja silní kandidáti a tie mená sa nikde neobjavili. Samozrejme, bola to aj akási politická dohoda, čo som aj namietal, že jeden z tých ľudí sa mi nepáčil a nepáči sa mi dodnes. Mám pocit, že zo všetkých podnikov je BVS najmenej dynamická a spí (jej šéfom je Zsolt Lukáč, pozn. red.). Myslím, že práve na ňom bola akási zákulisná dohoda a ja som zaňho pri tajnom hlasovaní v komisii nehlasoval, ale tá dohoda určite existovala.

Čí je to človek?

Neviem, tých informácií už bolo toľko, že sa to nedá jasne zistiť.

Teraz pred voľbami ste boli v estónskom Tallinne zisťovať, ako funguje doprava zadarmo. Môže fungovať v Bratislavskom kraji?

V skutočnosti nefunguje ani v Tallinne. Jediné, čo sa stalo, je to, že tí, ktorí predtým jazdili verejnou dopravou, ňou jazdia aj dnes zadarmo. Vodiči jazdia autami stále, pretože sa nezvýšila kvalita verejnej dopravy a nie sú ochotní prestúpiť. Zápchy sú tam naďalej a sú horšie ako v Bratislave. Z áut do verejnej dopravy prestúpilo len 1,2 percenta ľudí. Je to strašne málo na to, aby mesto doplácalo také obrovské peniaze z rozpočtu. Nemyslím si, že doprava zadarmo dostane ľudí do verejnej dopravy, ale kvalita a čas cestovania áno. Ľudia sú ochotní prispieť, ak sa z bodu A dostanú do bodu B rýchlejšie vrátane času na parkovanie.

Zrušia to v Tallinne?

Aj oni majú teraz voľby a keďže vo  veľkej skupine je to populárne, nechcú si pohnevať voličov. Musí prejsť ešte veľa rokov, kým to niekto dokáže na plné ústa povedať, že to nesplnilo očakávania a aby do dopravy investovali, musia ju spoplatniť. Majú redšiu sieť verejnej dopravy, spoje im nadväzujú veľmi ťažko a pravidelné intervaly na autobusoch ani veľmi nepoznajú, čo je u nás už samozrejmosť. Tallinn sa popálil a dnes sa politici boja povedať, že to nie je to, čo očakávali. Podobné sa stalo v meste Hasselt v Belgicku, ktoré s bezplatnou dopravou vydržalo 16 rokov, až niekto povedal, že to nefunguje a dopravu musia znova spoplatniť. Mesto to nedokázalo utiahnuť a všetky služby zlyhávali, lebo všetky peniaze namiesto investícii dávali do bezplatnej dopravy. Ak by to bol taký zázrak, už dávno by bola doprava zadarmo v mnohých mestách.

Župan Pavol Frešo chce cez dopravu prilákať nových ľudí, aby si prehlásili pobyt a cez dane navyše potom vykryť stratené tržby. Vychádza to?

Vieme, že bezplatnou dopravou by MHD vypadlo takmer 45 miliónov eur každý rok, prímestkým autobusom Slovak Lines 8 miliónov ročne a pri železniciach je to asi 15 miliónov, čo je 68 miliónov ročne. Ak mesto so župou dostávajú na jedného obyvateľa s trvalým pobytom 430 eur, potrebujeme asi 158-tisíc nových ľudí, aby zaplatili výpadok. To ešte nepočítame, že by sme potrebovali viac vozidiel a šoférov. Pán Frešo hovorí, že stačí 60-tisíc ľudí, ale to sú veľmi pokrútené čísla. Odhad neprihlásených obyvateľov v kraji je asi 250-tisíc, z toho 50-tisíc študentov, ktorí si ho nemôžu prihlásiť pre internáty. Obrovská masa sú ľudia, ktorí prichádzajú za prácou a chcú mať trvalý pobyt tam, kde je rodina. Zvyšok vydelíme dvoma, lebo polovica využíva verejnú dopravu, druhá autá a mienia to robiť naďalej. Zrazu sme hlboko pod číslom potenciálne 100-tisíc ľudí na zmenu pobytu, čo zďaleka nestačí. Peniaze župy by museli ísť do bezplatnej dopravy a budú chýbať v zeleni, školách, domovoch sociálnych služieb alebo nebudeme opravovať cesty. Je to obrovský hazard s rozpočtom a najdrahšia volebná kampaň v histórii Slovenska.

Máte najdlhšiu kampaň zo všetkých kandidátov. Odkiaľ na ňu máte peniaze?

Začal som rok a pol pred voľbami, lebo som bol pomerne neznámy kandidát a chcel som dať ľuďom dostatok času, aby vedeli, koho budú voliť, ak si ma vyberú, a idem do toho s jasným plánom. Už v januári som začal využívať transparentný účet a som presvedčený, že mám najjasnejšie financovanie.

V čom?

Platím priamo produkčným spoločnostiam a nezahmlievam to agentúrou, ako pán Ftáčnik, ktorý platí obrovské sumky agentúre a nevieme, koľko z toho na čo išlo. Sú tam jasne viditeľné príjmy od ľudí, ktorých poznám dlhé roky. Sú to bývalí kolegovia, majitelia firiem, kde som kedysi pracoval, kamaráti z detstva, spolužiaci, rodina, známi. Na mojom účte dokonca môžete nájsť aj platby za tankovanie, čo určite žiaden kandidát nemá, aby bolo jasné, že som nezávislý a nikomu nič nedlhujem. A keď už som pri pánu Ftáčnikovi, ďalší kandidát pán Kusý začal používať transparentný účet až po upozornení ostatných, pritom to už zákon dávno vyžadoval. Pritom pán Kusý už v máji mal obrovskú kampaň, ktorej financovanie nie je jasné a ľudia sa ho nemajú šancu do volieb dozvedieť. Nehovoriac o pánu Frešovi, ktorý oblepil autobusy, vytlačil množstvo novín a na účte bol v mínuse za poplatok na vedenie účtu. Zaplatil som mu ho, aby nezostal v hanbe. Ani vedenie účtu nie je zadarmo.

Ako to funguje s vašimi sponzormi? Posielajú peniaze len tak, alebo ste za nimi prišli, že zháňate peniaze na kampaň?

Sú to blízki, s ktorými sa pravidelne stretávam a témou našich debát je aj moja kampaň. Máme dobré vzťahy, mnohým som pomohol v minulosti, tak sa pýtajú, ako by mohli pomôcť. Keďže kampaň naozaj stojí veľa peňazí, skromne sa ich pýtam, či by mi vedeli pomôcť aj finančne. Niektorí majú sami finančné ťažkosti a povedali nie, v niektorých prípadoch to bolo veľmi jednoduché.

Kto sú vaši voliči?

Nechcem ich nejako špecifikovať, to čo chcem dosiahnuť, je určené pre všetkých. Voličmi by mali byť všetci rozumne zmýšľajúci ľudia, ktorí si povedia, že tu máme osem rokov župana a nie je vidieť žiadne výsledky. On sám nie je schopný sa ničím pochváliť a vymyslel teraz len jedno ľúbivé heslo doprava zadarmo, pretože nemá čo povedať. Ľudia by mali cítiť, že je potrebná pragmatická zmena na župana, ktorý vie, čo chce a vie postupne odškrtávať veci, ktoré sa podaria.

Koľko miniete na celú kampaň?

Ešte by nejaké peniaze mali prísť, budem ich potrebovať na vytlačenie možno posledných novín v októbri a bilbordy.

A keď neprídu?

Ešte viem zrušiť nejaké veci, ale myslím, že určite prídu. 80 percent všetkého je už zaplatené a niečo málo je predo mnou.

Kto vám robí kampaň?

Je to spriatelená agentúra Komplot Advertising, ktorí mi radia najmä v oblasti facebookovej inzercie.

Bratislava stále bojuje s hazardom. Zakázala ho a majú sa rušiť herne, no prokuratúra chce napadnúť toto všeobecne záväzné nariadenie na súde, lebo prvé hlasovanie o petícii neprešlo. Vy a ďalší traja poslanci ste na zastupiteľstve vtedy pri tom prvom hlasovaní chýbali. Prečo?

Mám trochu ťažkosti s krčnou chrbticou. V ten deň som bol presvedčený, že takúto jasnú vec určite všetci odhlasujú. Bol som práve na zákroku v nemocnici, potom som išiel domov, lebo mi odporučili ležať. Dlhé sedenie neprospieva krčnej chrbtici. Z domu som sledoval, čo sa deje a ani vo sne by mi nenapadlo, že hlasovanie dopadne tak, že neprejde o jeden hlas. Povedal som si, že pri opakovanom hlasovaní tam určite pôjdem, aj keby ma chrbát bolel. Druhýkrát to jasne prešlo. Môj názor na hazard bol od začiatku jasný, že hazard je pliaga, ktorú treba eliminovať. Samotný zákaz je zlý, lebo nedovoľuje oddeliť nebezpečný od pokojného hazardu ako kasína v hoteloch, kde nechodia bežní ľudia a tí čo idú minúť výplatu. Nebezpečné sú herne, ktoré rastú ako huby po daždi a tie treba zakázať všetky. Kasína som chcel zachovať, ale zákon je zlý, preto som radšej hlasoval za úplný zákaz, aby sa páni na hradnom kopci spamätali a zákon upravili.

V prieskume agentúry AKO zo septembra ste skončili na siedmom mieste so 4,4 percenta hlasmi. Čakali ste lepší výsledok?

Bol to prvý väčší prieskum. Na pohľad to môže vyzerať málo, ja sa však teším. Začínal som prakticky z nuly a okrem Jaroviec, kde bývam, ma v podstate nikto nepoznal. V týchto voľbách súťažím s ťažkými politickými váhami, ktoré každý pozná, každý z nich má za sebou stranícku či inú podporu. Za veľký úspech považujem, že hlavnou témou kampane nie sú farby straníckych tričiek, povaha kandidátov, ale doprava. Je to kľúčový problém kraja, ktorý akútne potrebuje riešenia, nie sľuby a reči politikov, ktorí tomu nerozumejú. Mám najlepší program pre dopravu, mám konkrétne riešenia pre konkrétne problémy, viem nielen to, čo treba urobiť, ale viem aj ako.

Oplatí sa vám ešte kandidovať, ak pri takej dlhej kampani nemáte v prieskume viac percent?

Samozrejme, opakujem, začínal som z nuly a myslím, že mám na čom stavať. Do volieb zostáva mesiac a pol a ja som rozhodnutý zabojovať. Zabojovať o to, aby doprava bola prioritou volieb, aby debata neskĺzla k hlúpostiam, aby nás nikto nepresviedčal o tom, že dôležitá je stranícka podpora a vzájomné vzťahy kandidátov. O výsledku volieb sa rozhoduje v posledných dňoch kampane. A pri voľbách s nízkou účasťou, ako sú aj župné, sa často stáva, že vyhrať môže aj kandidát, s ktorým nikto nepočítal.

Ak prieskumu nedôverujete, spravíte si vlastný?

Toto bol zatiaľ len prvý prieskum, ku ktorému sa dokonca žiadny objednávateľ nepriznal. Vlastný prieskum robiť neplánujem, počkám si na ďalšie, ktoré médiá zverejnia.

Ak chcete, aby Frešo už nebol županom, prípadne Ftáčnik, nezvažujete aj o spojení síl s inými kandidátmi?

Je mesiac a pol do volieb a odmietam špekulovať.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Župné voľby 2017

Slovensko

Teraz najčítanejšie