Nemeckí voliči ukázali prstom aj na nás

Takže radikálna pravica sa po prvý raz od Hitlerovej éry dostala do nemeckého parlamentu. Dá sa dokonca napísať, že vyše 20 percent Nemcov volilo nacistov a komunistov (teda AfD a Die Linke). Alebo sa dá napísať, že drvivá väčšina Nemcov – takmer štyri pätiny – volila demokratické strany, ktoré trvajú na dodržiavaní ľudských práv a na zjednotenej Európe.

O výsledku nemeckých volieb sa však dá napísať aj to, že nie sú len zrkadlom nemeckej spoločnosti, ale odhaľujú priepasť medzi západom a východom Európy, o ktorej sme si v roku 1989 mysleli, že bude postupne miznúť. Lenže teraz sa zdá, že sa skôr prehlbuje.

V bývalom východnom Nemecku, kde vládol komunistický režim, získala AfD 21 percent a predbehla sociálnych demokratov (SPD). Podstatne vyššie zisky než celonárodný priemer dosiahla na východe krajiny aj postkomunistická Die Linke. Našťastie, obyvatelia bývalej NDR tvoria iba pätinu celého Nemecka a pomer obyvateľov celej východnej Európy k západnej je podobný. Našťastie. Pretože ak by bol tento pomer vyrovnaný, bola by to pre Európu katastrofa.

AfD a Die Linke boli najsilnejšie v bývalom východnom Nemecku (zdroj: Financial Times)

Stačí sa pozrieť na Slovensko. Takmer všetky naše politické strany sú rovnako xenofóbne ako AfD. Táto strana, ktorej prienik do nemeckého parlamentu vyvoláva v Európe zdesenie, by u nás patrila k hlavnému prúdu. Podobné je to v Česku, Poľsku aj Maďarsku.

Čo sa stalo s východnou Európou, že sa míľovými krokmi mentálne vzďaľuje od jej západnej časti reprezentovanej práve Nemeckom? Jedným vysvetlením je, že nič – len sme sa prestali pretvarovať. Druhým je absolútny nedostatok zmyslu pre zodpovednosť politickej triedy. Nikto zo slovenských politikov si jednoducho nevie predstaviť, že by sa ocitol na mieste Angely Merkelovej a na jeho bedrách by ležal osud Európy (o svete nehovoriac). Správajú sa ako deti, ktoré robia doma od rána neporiadok s istotou, že mama ho večer uprace.

Tak či onak, na premýšľanie o tom, čo sa u nás pokazilo, začína byť trochu neskoro. Angela Merkelová môže byť zárukou našej európskej budúcnosti ešte nejaký čas, ale nedeľné voľby v Nemecku nám pripomenuli, že jej éra sa jedného dňa skončí.

Ak budeme mať šťastie, máme štyri roky na to, aby sme sa začali tváriť, že sme lepší, než sme – a keď sa nám to podarí, časom sa možno lepšími aj naozaj staneme. A slovenskí politici majú tieto roky na to, aby pochopili, že mama jedného dňa z bytu odíde a nechá ich brodiť sa neporiadkom, ktorý budú musieť upratať sami. Začať by mohli hneď, lebo vyčistiť ten Augiášov chliev v hlavách voličov a v celom štáte potrvá dlho.