Denník N

Sulík si myslí, že s rómskou pôrodnosťou niečo nie je v poriadku, Nicholsonovú jeho statusy nezaujímajú

Richard Sulík a Lucia Ďuriš Nicholsonová. Foto - Denník N, TASR
Richard Sulík a Lucia Ďuriš Nicholsonová. Foto – Denník N, TASR

Aktualizované utorok 11:05 – Neviem, čo tam on rieši, mňa sa to netýka, reaguje Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) na Sulíkov status o bezplatnej dobrovoľnej sterilizácii viacdetných matiek.

„Predpokladám, že každý súdny človek mi dá za pravdu, že niečo nie je v poriadku, ak zo 4550 obyvateľov Veľkej Lomnice je 2150 Rómov, teda menej než polovica a z 85 narodených detí za tento rok je 76 rómskych,“ píše na svojom Facebooku predseda strany SaS Richard Sulík.

Komentoval tak pripravované návrhy, ktoré SaS označuje za rómsku reformu a ktoré majú zahŕňať aj bezplatné dobrovoľné sterilizácie matiek so štyrmi a viac deťmi.

„Tento návrh má platiť pre všetky ženy a nie len pre Rómky, a preto nemôže byť o diskriminácii ani reči,“ bráni sa Sulík v statuse.

Čo navrhuje SaS v jednom z bodov reformy?

  • bezplatná dobrovoľná sterilizácia pre ženy nad 35 rokov so štyrmi a viac deťmi,
  • bezplatná antikoncepcia vo forme vnútromaternicového telieska pre ženy po dvoch deťoch bez obmedzenia veku.

Podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), ktorá na návrhu spolupracovala, Sulíkov status komentovať nechce.

Mňa nezaujíma, čo tam napísal pán Sulík. Viem, čo presadzujem a viem, prečo to presadzujem. A pokiaľ tam pán Sulík napísal čokoľvek, neviem, čo tam on rieši a ani to nechcem vedieť. Mňa sa to netýka. Ja som napísala rómsku reformu, ktorú v krátkom čase predstavíme,“ hovorí Nicholsonová.

Nicholsonová: Ženy z osád reagujú pozitívne

Dobrovoľné a bezplatné sterilizácie pre viacdetné ženy by podľa Nicholsonovej boli pre niektoré ženy prínosom. Hovorí, že sa tejto téme venovala ešte pred vstupom do politiky. „Už vtedy som tvrdila, že ženy toľko detí nemajú pre nejakú kalkuláciu v hlave, ale preto, že tá žena si nevie pomôcť, pretože nie je ničím chránená pred nechceným počatím a jednoducho ten muž sa nepýta,“ hovorí Nicholsonová. Hormonálnu antikoncepciu alebo sterilizáciu si zasa finančne nemôžu dovoliť.

„Myslím si, že ani jednej matke nepadne dobre, keď vidí, do akej biedy rodí svoje dieťa a nie je schopná sa oň postarať. Ale nevie si pomôcť,“  hovorí Nicholsonová.

„So ženami z osád som sa bavila veľmi otvorene a ich reakcie sú úplne pozitívne. Všetky do jednej sú úplne pozitívne. Majú prakticky len dve podmienky. Aby o tom nevedel muž a aby to bolo zadarmo, lebo peniaze na to jednoducho nemajú,“ vysvetľuje svoj návrh Nicholsonová.

Diskutovala o ňom aj s mimovládnymi organizáciami a učiteľkami z Dobšinej, ktoré dlhodobo pracujú s mnohodetnými matkami aj s veľmi mladými matkami.

Bude sa zákon o sterilizáciách týkať najmä rómskych žien? „Viem presne, kam sa ma snažíte dotlačiť, že toto je nejaké opatrenie proti rómskym ženám, ale to je úplná hlúposť, to je pre ne a prišla som na to už veľmi veľmi dávno,“ hovorí Nicholsonová.

O zavedení bezplatných sterilizácií pre ženy bez ohľadu na vek alebo počet detí v SaS neuvažujú. „Nemyslím si, že dievča, ktoré je z osady, má dve deti a osemnásť rokov, je schopné rozhodnúť o takomto zákroku. Musí to byť zrelá žena, ktorá sa vie po troch alebo štyroch deťoch rozhodnúť. Musí tam byť navyše informovaný súhlas a ona si musí byť vedomá dôsledkov. Neexistuje, aby sme to dali bez obmedzenia veku,“ hovorí Nicholsonová.

Richard Sulík a Lucia Nicholsonová v roku 2014. Foto – Denník N

Splnomocnencovi sa Sulíkov status nepáči

„Ak sa chce pán Sulík vyjadrovať k oblasti integrácie Rómov, tak by mohol začať tým, že nebude ospravedlňovať predsudky takýmito vyjadreniami. V zásade si nemyslím, že koncentrovať sa na to, koľko Rómov sa narodí a aká je to katastrofa a kríza, je úplne vhodné,“ reagoval na Sulíkov status splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd).

Zaoberať sa treba podľa neho životnými podmienkami Rómov a spolu s nimi sa bude prirodzene znižovať aj počet detí v rodinách. „Ak si niekto v roku 2017 myslí, že sterilizácia rómskych žien je cestou dopredu, tak asi zablúdil v tejto tematike,“ hovorí Ravasz. „Máme tu oveľa podstatnejšie podnety, napríklad povinnú školskú dochádzku, segregáciu, snahu, aby rómske deti nechodili do špeciálnych škôl, tvorenie pracovných miest, vytvorenie nových obývacích priestorov priamo v osadách, sterilizácia môže prísť na nejakom 57. mieste a ani tam ešte nemusí prísť.“

Ravasz hovorí, že nerád počuje o ďalšej reforme, lebo ich už bolo priveľa a aj tak z nich nič nemáme. „Máme stratégiu pre integráciu Rómov od roku 2014. Je to mravčia práca, nerobia sa z toho dobre tlačovky, ale presne tou prácou vieme zabezbečiť lepšie podmienky pre Rómov,“ hovorí splnomocnenec.

Opozičný kandidát na prešovského župana so sterilizáciami nesúhlasí

Richard Sulík si pre svoj príklad vybral Veľkú Lomnicu v Prešovskom kraji, kde je spolu s Košickým krajom najväčší podiel rómskej populácie v krajine.

Spojenectvo opozičných strán vrátane SaS či OĽaNO navrhuje na prešovského župana podpredsedu KDH Milana Majerského. Ten hovorí, že s navrhovanými dobrovoľnými sterilizáciami určite nesúhlasí.

„Žiadna sterilizácia žien po treťom, štvrtom alebo aj po desiatom dieťati nie je rozumným riešením rómskej otázky,“ hovorí Majerský. Proti sterilizácii je z vnútorného presvedčenia. „To však neznamená, že tu teraz budeme niečo prikazovať alebo zakazovať.“

„Najlepšia terapia nielen na Rómov je práca. Ak budú mať systematickú a pravidelnú prácu, zmenia sa ich sociálne podmienky, začnú žiť iným spôsobom. Vidím to aj vo vlastnom okolí. Keď ich sociálna životná úroveň stúpa, automaticky majú rómske rodiny menej detí,“ tvrdí Majerský, ktorý je dnes primátorom Levoče.

Krajným riešením pre deti žijúce v sociálne vylúčených komunitách sú podľa Majerského internátne školy. „Stretávam sa s deťmi z internátnej školy, sú čisté, umyté, vedia čítať, písať, majú sociálne návyky,“ hovorí Majerský.

Sterilizácie viacdetných žien podľa neho nie sú témou predvolebnej župnej kampane.

Antikoncepcia nie je riešenie

V súčasnosti na Slovensku zdravotné poisťovne ženám ani sčasti nepreplácajú hormonálnu antikoncepciu.

Tá by však podľa Nicholsonovej ženám v sociálne vylúčenom prostredí ani nepomohla.

„Vôbec si neviem predstaviť, že v podmienkach, v akých tie ženy žijú, pri ich vzdelaní, množstve detí, prístupe k vode, plynu alebo elektrine, popri tom, čo má tá žena zvládnuť, by si každý deň dokázala dať tú hormonálnu tabletku,“ hovorí.

SaS na druhý deň po Sulíkovom statuse zverejnila stanovisko k vyjadreniam svojho predsedu. „Hrozbou pre spoločnosť nie je počet narodených rómskych detí, ale počet detí, ktoré sa narodia do obrovskej chudoby, kde nemajú prístup ani k správnej výžive, ani k hygiene a ani k vzdelaniu,“ píše sa v stanovisku SaS.

SaS ďalej tvrdí, že ochrana rómskych žien pred neželanými tehotenstvami nie je kľúčovým prvkom ich pripravovanej rómskej reformy. „Vymysleli sme spôsob, ako zabezpečiť povinné materské školy od troch rokov dieťaťa, ako dobudovať komunitné centrá. Reforma zahŕňa aj zmenu budovania sociálnych podnikov a za úplne najdôležitejšiu považujem komplexnú reformu dávok v hmotnej núdzi,“ hovorí Nicholsonová.

Slovensko

Teraz najčítanejšie