Denník N

Piráti smerujú do českého parlamentu, pýtali sme sa, o čo im ide

Líder českých pirátov Ivan Bartoš. Foto – Česká pirátska strana
Líder českých pirátov Ivan Bartoš. Foto – Česká pirátska strana

O mesiac si nový parlament zvolia aj naši západní susedia. Okrem víťazstva hnutia ANO Andreja Babiša sa očakáva úspech Českej pirátskej strany.

Pirátske hnutie v Európe nie je novinkou. Prvé vzniklo vo Švédsku pred 11 rokmi. A jeho prvým veľkým úspechom boli minuloročné voľby na Islande, kde piráti získali štrnásť a pol percenta a desať parlamentných kresiel.

Na ich úspech sa teraz odvolávajú aj pirátske hnutia v ďalších krajinách. V Nemecku im to však v nedeľných voľbách nevyšlo – nezískali ani jedno percento. Naopak, našliapnuté na úspech majú v českých októbrových voľbách.

Protestní evolucionári

V prieskumoch sa tam pirátska strana pohybuje okolo piatich percent. Ak by pri tom ostali aj na ostro vo voľbách, dostali by sa historicky prvý raz do dolnej komory českého parlamentu.

Na komunálnej politike sa piráti už podieľajú. Majú starostu v známom kúpeľnom meste Mariánske Lázně a podieľajú sa aj na vedení Brna či Prahy. Do hornej komory parlamentu sa už dostali aj traja senátori a jedna senátorka, ktorí sú podporovaní pirátmi.

Ich základnou značkou je imidž protestnej modernej strany. „Dôvodom, prečo ľudia začali premýšľať o pirátoch, je ten, že sú strašne nahnevaní,“ hovorí Denníku N líder juhomoravskej kandidátky pirátov Radek Holomčík. „Pirátske strany všeobecne vo svete vznikajú, pretože súčasný establišment nereflektuje realitu 21. storočia.“

„Nie sme však deštruktívni,“ dodáva vedúca zahraničného odboru pirátov Markéta Gregorová. Vravia o sebe, že sú evolucionári, nie revolucionári.

So zaradením medzi protestné strany súhlasí aj brniansky politológ Miloš Gregor.

„Profilujú sa ako protestná strana, pretože jadro ich rétoriky tvorí kritika aktuálnych politických elít,“ povedal. Strana podľa neho priťahuje tiež voličov, ktorí by inak volili zelených. „Prieskumy dokážu vytvoriť špirálu podpory: len čo sa v niektorom z prieskumov ukáže, že strana má reálnu šancu dostať sa do Poslaneckej snemovne, začnú sa k nej prikláňať noví voliči.“

Politickí piráti

  • Pirate Party Internationals so sídlom v Bruseli združuje 42 pirátskych strán z celého sveta.
  • Prvá pirátska strana na svete bola založená v roku 2006 vo Švédsku.
  • Okrem Islandu má pirátska strana poslancov aj v niekoľkých nemeckých štátnych parlamentoch. 

Zeleným, na rozdiel od pirátov, prieskumy veľa percent nedávajú.

Pusťte nás na nich!

Najdôležitejším bodom v ich programe je transparentnosť. Ide aj o reakciu na to, že v českom parlamente zastavili zriadenie českej obdoby nášho Centrálneho registra zmlúv, v ktorom sa zverejňujú všetky zmluvy uzatvorené štátom. Príkladom problémov s ich registrom je firma ČEZ, ktorá je najväčším domácim dodávateľom elektriny a zverejňovanie zmlúv sa jej týkať nemalo.

Do volieb, ktoré sa odohrajú predposledný októbrový víkend, 20. a 21. októbra, idú piráti s heslom: „Pusťte nás na nich! Pobijeme sa za vás!“

Ak by s nimi chcel ísť niekto do vlády – dali si tri podmienky. „Nepodporíme vládu, v ktorej by boli komunisti a Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru. Ani takú, kde by malo väčšinu hnutie ANO Andreja Babiša,“ vysvetľuje Radek Holomčík. „Rovnako nebudeme ani v takej vláde, kde by mal sedieť človek, ktorý má nejakú preukázateľnú korupčnú minulosť,“ dopĺňa kolegu Markéta Gregorová, „musí to však byť preukázané, pretože ctíme prezumpciu neviny.“

Sebavedomie im nechýba. V prípade koaličného rokovania by prejavili záujem o školstvo, zdravotníctvo, kultúru, vnútro a spravodlivosť. Pre každý rezort majú vlastnú prioritu. Do školstva chcú napríklad investovať 5 percent z HDP každý rok, či zvýšiť plat učiteľov o 20 percent. V zdravotníctve je najväčšou požiadavkou legalizácia marihuany.

„Ak splníme naše priority, naštveme tým veľmi veľa ľudí. Okrem legalizácie máme reformu autorského zákona či reformu poľnohospodárskeho programu, ktorý zabráni mnohým v čerpaní dotácií. Rovnako kvôli nášmu e-governmentu stratí veľa úradníkov prácu. Nebojíme sa reakcií, lebo to potrebujeme,“ hovorí Holomčík. Poľnohospodárska reforma je namierená na veľkých poberateľov dotácií, medzi ktorými je Andrej Babiš najväčší v Európe.

Ľudovci ma sklamali, preto piráti

Rodák z Brna s arménskym pôvodom Hrachya Gyulzadyan dlhodobo volil Kresťanskodemokratickú úniu – Československú stranu ľudovú (KDU-ČSL). „Sú dobrí a urobili veľa dobrej práce. Keď však prišlo na témy, ktoré by im mohli zlomiť politický väz, nerobili nič.“

Jednou z tém, podľa ktorých sa v týchto voľbách 24-ročný študent politológie rozhoduje, je digitalizácia úradov (e-government). „Malo by to fungovať tak, že všetky dokumenty by boli dostupné z domova, a nemuselo by sa ísť pre každú blbosť na úrad,“ vysvetľuje Hrachya. Podľa neho majú piráti kapacity na to, aby toto dokázali.

Podľa Radka Holomčíka je toto jednoduchšie, než sa na prvý pohľad zdá. Všetky údaje má totiž štát v elektronickej podobe, „a je to iba o prevedení týchto dát do podoby, v ktorej ich prečíta stroj. Štátna správa je celkovo veľmi komplikovaná, od daní až po sociálnu sféru“.

Najhoršie podľa pirátov je, že o informatizácii štátu rozhodujú politici, ktorí si pletú dredy s dronmi. „Nemusí byť každý politik IT-čkár, ale mali by vedieť zapnúť počítač a vyskúšať si to. Ani ja nie som ajťák, ale nemusím byť obuvník, aby som vedel, čo mi prinesie topánka,“ spresňuje Holomčík.

Voličov chcú mať v mestách aj na dedinách

Pri progresívnych a liberálnych stranách panuje presvedčenie, že ich volia hlavne mladí, mestskí a vzdelaní ľudia. Piráti tvrdia, že ich voliči sa nachádzajú naprieč celou republikou. „Naši voliči sú podľa viacerých prieskumov mladí, starí, v meste, ale aj na vidieku, a nezáleží na tom, či majú iba základné vzdelanie, alebo mnohonásobné doktoráty. Často za nami prichádzajú dámy nad 50 rokov, pretože sa im z nejakého dôvodu páči náš predseda.“ Ním je Ivan Bartoš s dlhými dredmi.

„Existuje aj náš typický volič, ktorý je mladší, vysokoškolsky vzdelaný muž a je vegán,“ priznáva však Markéta Gregorová. Tento volič podľa nich utiekol od zelených.

Slovenskí „ajťáci“

Pred niekoľkými rokmi aj na Slovensku začala vznikať pirátska strana, avšak dodnes nie je medzi aktívnymi politickými stranami. Markéta Gregorová, ktorá zastupuje zahraničný úsek Českej pirátskej strany, sa snaží podporovať vznik takého hnutia aj u nás.

„Zatiaľ sú to raní piráti, taká obskúrna partička ajťákov,“ hovorí Gregorová. „Viem, že sa okolo nich motá aj právnik, čo je v podstate začiatok toho nabaľovania, ktoré nasledovalo aj u nás.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Andrej Babiš

Svet

Teraz najčítanejšie