Denník N

Lekár: Cvičenie je najlepší liek, aby sme znížili riziko predčasnej smrti

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Vedci skúmali, či domáce práce, fyzická aktivita pri práci na poli či pešie dochádzanie do práce môžu mať podobný pozitívny vplyv na ľudské zdravie ako rekreačné aktivity, ako sú beh či bicyklovanie.

Vedci dlhodobo upozorňujú, že pohyb má ochranný charakter, znižuje celkovú úmrtnosť a predstavuje významný prvok v prevencii civilizačných ochorení.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby dospelí zdraví ľudia vo veku od 18 do 64 rokov vykonali aspoň 150 minút stredne intenzívnej vytrvalostnej aktivity (beh, plávanie, rýchla chôdza a iné) týždenne a aby sa dva dni v týždni viac venovali aj posilňovaniu.

Problémom je, že až takmer štvrtina celosvetovej populácie odporúčania nedodržiava. Výsledkom je, že úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia (vysoký krvný tlak a iné) – ktoré sú vo svete hlavnou príčinou úmrtí – stúpla medzi rokmi 1990 až 2013 o 41 percent.

Domáce práce a práca na poli

Najviac sú srdcovo-cievnymi ochoreniami zasiahnuté chudobné krajiny, v ktorých ľudia nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa vo voľnom čase venovali pohybovým rekreačným aktivitám, ako je lyžovanie či bicyklovanie.

Vedci sa preto rozhodli skúmať, či domáce práce, fyzická aktivita pri práci na poli či pešie dochádzanie do práce môžu mať podobný pozitívny vplyv na ľudské zdravie ako rekreačné aktivity, ktorým sa ľudia oddávajú na bohatom Západe.

Štúdia, na ktorej pracovalo 28 ľudí, vyšla minulý týždeň v jednom z najlepších vedeckých časopisov sveta Lancet.

Do výskumu sa zapojili ľudia zo 17 krajín sveta, od tých najbohatších, ako sú Kanada a Švédsko, až po tie najchudobnejšie, ako je Bangladéš. Údaje o fyzickej aktivite a zdravotnom stave vedci zbierali sedem rokov do roku 2010. Celkovo sa na výskume zúčastnilo vyše 130-tisíc ľudí, čo je viac ako úctyhodná vzorka.

Typy fyzických aktivít

„Naše zistenia naznačujú,“ píše početný tím autorov v štúdii, „že fyzická aktivita, ako rekreačná, tak aj tá, ktorá nie je spojená s voľnočasovými aktivitami, je spojená s nižším rizikom úmrtnosti a nižším výskytom srdcovo-cievnych ochorení. Výsledky sú nezávislé od typu fyzickej aktivity a iných rizikových faktorov.“

Odborníka na pohybovú aktivitu Jána Cvečku, ktorý pracuje ako riaditeľ Diagnostického centra prof. Hamara na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave, sme sa opýtali, čo si myslí o tvrdení, že na type fyzickej aktivity, ktorú vykonávame, nezáleží, ak sú výsledkom isté zdravotné výhody.

„Súhlasím s tým, že pohyb vo forme manuálnej práce môže byť prospešný,“ vraví slovenský odborník, „ale pohybová aktivita s regulovaným objemom a intenzitou, ktorá je navyše pod dohľadom odborníka, má nepomerne lepšie zdravotné benefity.“

Podľa Cvečku Svetová zdravotnícka organizácia aj výskumy, ktoré s kolegami robili, ukazujú, že domáce práce by sme mali považovať hlavne za doplnok presne dávkovanej a pod dohľadom vykonávanej pohybovej aktivity. „Lebo pri domácich prácach nemáte veľmi často vhodné držanie tela a ak nie ste odborníkom na pohybovú aktivitu, môže sa vám stať, že si preťažíte pohybový aparát a pri zdvíhaní bremien vám vyskočia platničky.

Hovorí sa, že odhŕňanie snehu je v tomto ohľade super aktivitou. Ale keď vidíte, ako sú ľudia pri činnosti ohnutí, je len otázkou času, kedy sa to negatívne podpíše na ich chrbtici.“

Odborník na pohybovú aktivitu Cvečka je skeptický, či sú si všetky typy fyzickej aktivity rovné, napríklad beh v porovnaní s domácimi prácami, ako sa to naznačuje v štúdii z Lancetu. „Motoristi poznajú výraz talianska údržba. Znamená, že pre auto je dôležité ponaháňať ho aj vo vysokých otáčkach, aby dobre fungovalo. Podobne je to aj s ľudským organizmom. Má istú kapacitu a pri pešom dochádzaní do práce alebo pri domácich prácach sa nevyužije naplno. Nie je to to isté, ako keď sa spotíte pri behu.“

Cvičenie je najlepší liek

V novej štúdii v Lancete vedci píšu, že v krajinách, ktoré patrili medzi chudobnejšie, bola odporúčaná dávka 150 minút stredne intenzívnej fyzickej aktivity spojená s 28-percentným poklesom úmrtnosti a 20-percentným poklesom závažného srdcovo-cievneho ochorenia. Pri vysokej pohybovej aktivite (viac ako 750 minút týždenne) bola redukcia úmrtnosti a rizika závažného srdcovo-cievneho ochorenia ešte výraznejšia.  

Čo sa týka bohatých krajín, „pohybové aktivity podľa odporúčaní (Svetovej zdravotníckej organizácie, pozn. red.) boli spojené s 30-percentným poklesom rizika úmrtia.“

„Výsledky štúdie hovoria jasnou rečou, že cvičenie je skutočne tým najlepším liekom, ktorý máme k dispozícii, aby sme znížili riziko predčasnej smrti,“ cituje britský denník Guardian lekár Jamesa Rudda, ktorý prednáša kardiológiu na Cambridgskej univerzite. „Ak by farmaceutická spoločnosť vymyslela liek, ktorý by bol taký účinný ako cvičenie, v rukách by mali senzáciu, ktorá by im zaručila miliardové príjmy a Nobelovu cenu,“ dodal zahraničný odborník.  

Vytrvalosť, sila a koordinácia pohybov

Optimálna pohybová aktivita má tri zložky, vraví slovenský odborník Cvečka a pozostáva z vytrvalostného tréningu (beh, rýchla chôdza, bicyklovanie a iné), silového tréningu (posilňovanie) a tréningu koordinácie pohybov.

„Čo sa týka posilňovania, už sa nepreferuje strojový tréning, že ste v nejakej presne fixovanej polohe, ktorá je daná strojom a robíte monotónny jednorazový pohyb. Cieľom je robiť pohyb, pri ktorom zapájate viacero svalových skupín naraz. Takže nemusíte robiť predkopávanie a zakopávanie zvlášť, ale namiesto toho spravíte drep, pri ktorom to máte všetko v jednom balíku.“

Cvečka vysvetlil, že zapájať viacero svalov pri silovom cvičení je dobré preto, lebo „je to bližšie reálnym pohybom, ktoré vykonávame v bežnom živote a pri fyzickej práci. Ak si ideme napríklad zabehať, alebo ak rúbeme drevo, tak tieto pohyby nikdy nevykonávame v strojom preddefinovaných podmienkach.“

Civilizačné ochorenia

Naši pravekí predkovia žili po milióny rokov v neustálom pohybe a mali nízky kalorický príjem. „Dnes je to presne naopak,“ okomentoval Cvečka a dodal, že nedostatok pohybu a prebytok kalórií spôsobuje väčšinu civilizačných ochorení.

„Ide napríklad o obezitu, ktorou v Európe trpí pomaly 30 percent obyvateľstva, takže pomaly dobiehame Spojené štáty, či o diabetes 2. typu. Civilizačné ochorenia však nie sú výsledkom len nedostatku pohybu, ale celkového nesprávneho životného štýlu, keď ľudia fajčia, nespia a majú stres.“

Cvečka radí, aby sme sedavú prácu pravidelne striedali s aktívnymi prestávkami. „Vďaka tomu telo tak neochabne,“ vysvetľuje expert. Dodáva však, že aktívne prestávky nie sú dostatočné, a preto by sme sa mali po práci venovať športovaniu, ktoré trénuje našu vytrvalosť, silu a koordináciu pohybov.

S pohybovou aktivitou je to tragické

Odborník na pohybovú aktivitu si posťažoval, že s pohybovou aktivitou na Slovensku je to „tragédia“, pretože rekreačnému športu sa stále venuje len malá časť populácie. „Máme Sagana, masovejšie sa rozšírila cyklistika, to je super, ale stále je to málo. Na hrádzi v Bratislave sa nezvýšil objem cyklistov, ale zvýšil sa počet tých, ktorí majú drahé bicykle.“

Dvojhodinovú dotáciu telesnej výchovy na školách považuje odborník z UK za absolútne nedostatočnú. „Je to žalostne málo. Svetová zdravotnícka organizácia deťom odporúča pohyb každý deň po 60 minút, takže zvyšok musí v našich podmienkach suplovať rodič. Lenže infraštruktúra pre deti nie je. Hoci sme v hlavnom meste, parkov na pohybovú aktivitu pre deti máme minimum. Deti nemajú možnosť pestovať si dlhodobý vzťah k pohybovej aktivite.

Slovenskí vysokoškoláci sú v porovnaní s ostatnými krajinami pohybovo pasívnou skupinou. Na Slovensku máme stále plavecky negramotných vysokoškolákov, takých v zahraničí skoro nenájdete. Úplne pohybovo najpasívnejšou skupinou sú seniori,“ vraví Cvečka.

V lete sme informovali o tom, že Cvečka a jeho kolegovia ponúkajú na UK pohybové programy pre seniorov a tréning tanca pre seniorov, ktoré sú zamerané na zlepšenie celkovej fyzickej zdatnosti a zdravia. 

Dostupné z: DOI: http://dx.doi.org/10.1016/S0140-6736(17)31634-3

Teraz najčítanejšie