Denník N

Cestujúci, ktorým Ryanair zrušil let do 2. októbra, môžu dostať odškodné od 250 eur

Foto – TASR
Foto – TASR

Špeciálne odškodné by si mohlo pýtať asi tisíc pasažierov s letenkami na bratislavské letisko. Celkovo Ryanair odhadol odškodné na 20 miliónov eur.

Peniaze naspäť, náhradný let alebo aj extra odškodné? Írska nízkonákladová letecká spoločnosť Ryanair na webe spresňuje, ako uplatní ustanovenia európskej smernice na ochranu pasažierov, ktorým počas šiestich týždňov zrušila let.

Peniaze za letenku alebo náhradný let dostanú automaticky. Spresňuje však, kto môže mať nárok aj na niečo navyše.

V eurosmernici sa píše, že za zrušený let môže mať pasažier nárok na odškodné vo výške od 250 do 600 eur, a to podľa dĺžky trasy. Toto odškodné sa môže týkať cestujúcich, ktorých aerolinky informovali o zrušení ich letu v období kratšom ako dva týždne pred plánovaným časom odletu.

Ryanair oznámil rušenie letov v pondelok 18. septembra. Na webe píše, že v tento deň o zrušení letov e-mailom informoval všetkých 315-tisíc pasažierov, ktorých sa rušenie letov týka.

„Všetci dotknutí pasažieri dostali e-mail a ponuku na náhradný let Ryanairu alebo plnú náhradu za letenku. Navyše, všetci dotknutí pasažieri na zrušených letoch od 16. septembra do 2. októbra sa kvalifikujú na kompenzácie podľa smernice EÚ 261,“ píšu aerolinky na webe.

Môže sa to týkať troch spiatočných letov

V prípade odletov z bratislavského letiska a príletov na toto letisko by sa tak odškodnenie mohlo týkať troch spiatočných letov zo 14 zrušených. Jedna linka mala letieť medzi Berlínom a Bratislavou minulú nedeľu, ďalšia zrušená bola plánovaná na tento pondelok.

Posledný let, ktorého by sa mohlo extra odškodné týkať, bol plánovaný na pondelok 2. októbra na linke Bratislava – Londýn/Stansted. Lietadlo malo pristáť v Bratislave pred piatou a odlietať naspäť o 20.30 h. Let trvá 2 hodiny aj 20 minút, v Londýne je čas posunutý, je tam o hodinu menej.

Do Londýna je to vzdušnou čiarou 1 600 kilometrov, odškodné by tak malo byť vo výške 400 eur na pasažiera. Na zrušenej linke medzi Berlínom a Bratislavou by mohla byť reč o sume 250 eur.

Pri maximálnej kapacite jedného letu 189 ľudí by mohol vzniknúť nárok na odškodné pre približne 1 000 pasažierov. Závisí to však od toho, do akej miery boli lety vypredané.

Medzi letmi s nárokom na extra odškodné nie je linka z 15. septembra medzi Leedsom a Bratislavou. Bratislavské letisko ho zaradilo do zoznamu dotknutých, no aerolinky píšu, že nárok sa týka letov od 16. septembra do 2. októbra, a prikladajú ich zoznam.

Čakajú náklady 20 miliónov eur

Eurosmernica píše aj o nákladoch na starostlivosť, teda na stravu a ubytovanie. Spomína škrtanie odškodného napríklad v prípade, ak aerolinky ponúknu rýchly alternatívny let. Ako to bolo pri letoch z a do Bratislavy, nie je jasné.

Na čo je nárok pri zrušení letu

  • Cestujúcim preplatia celú letenku a časť alebo časti nevykonanej cesty, ako aj časť alebo časti už vykonanej cesty, ak už let naďalej neslúži účelu vo vzťahu k pôvodnému cestovnému plánu. Peniaze sa vracajú do 7 dní.
  • Ak si rušenie letov vyžiada aj čakanie na letisku, má cestujúci nárok aj na primerané jedlo a pitie, možnosť telefonovať, a ak má byť čakanie dlhšie ako jeden deň, potom aj ubytovanie v hoteli a dopravu z hotela na letisko.
  • Cestujúci má právo aj na odškodné: 250 eur v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej; 400 eur pre všetky lety v rámci európskeho spoločenstva nad 1 500 km do 3 000 km; 600 eur v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod prvé dve možnosti.
  • Takéto odškodné sa vyplatí jedine vtedy, ak aerolinky neinformovali pasažiera o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo cestujúci neboli informovaní o zrušení letu 7 až 14 dní pred plánovaným odletom a nebolo im ponúknuté presmerovanie letu, ktoré by umožnilo odletieť najviac dve hodiny pred plánovaným odletom a doletieť na miesto určenia najviac štyri hodiny po plánovanom čase príletu; pasažieri neboli informovaní o zrušení letu do siedmich dní pred plánovaným odletom a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré by im umožnilo odletieť najviac hodinu pred plánovaným odletom a doletieť do cieľového miesta najviac dve hodiny po plánovanom prílete. Ak je náhradný let možné zrealizovať rýchlo, smernica ponúka možnosť na zníženie odškodného.

Povinnosti firme podľa právničky spoločnosti Maple & Fish Jany Uhrinovej zanikajú, ak dokáže preukázať, že „zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia“.

Ryanair zrátal, že nároky za zrušené lety vyjdú podľa eurolegislatívy spoločnosť na 20 miliónov eur. Škody za prepadnuté ubytovanie pre meškajúce lety napríklad smernica nerieši.

Podľa správy z 25. októbra spoločnosť zabezpečila 305-tisíc klientom alternatívny let alebo náhradu za kúpenú letenku. Nie je jasné, koľkí z nich mali rezervované lety v termíne do 2. októbra.

Spoločnosť zrušila celkovo 2 100 letov spomedzi 130 000 septembrových a októbrových.

Posledných niekoľko tisíc klientov vraj ešte firmu nekontaktovalo. O vrátenie peňazí za letenku sa dá totiž požiadať na webe aeroliniek.

Spotrebiteľské centrum varuje pred chybami

Presnosť letov Ryanairu sa vrátila na úroveň nad 90 percent. Práve nepresnosť spomínali aerolinky ako jeden z dôvodov, pre ktorý hromadne rušili lety.

Problém má s tým, že si personál potrebuje dočerpať dovolenky, pretože prechádza na systém, v ktorom sa dovolenky budú čerpať počas kalendárneho roka. Doteraz to bolo od marca do apríla.

Ryanair píše, že dodržiava všetky nariadenia, čo sa týka kompenzácií pri zrušených letoch.

V českom Európskom spotrebiteľskom centre (ESC) si myslia, že opatrenia Ryanairu nemusia celkom vyhovieť európskym smerniciam. Obávajú sa, že Ryanair ponúka klientom na výber refundáciu letenky alebo iný termín letu, no iba od Ryanairu.

„Ak dopravca neponúkne presmerovanie (alternatívny let teoreticky môže byť aj cez inú leteckú spoločnosť) a iba klientovi vráti cenu letenky, mal by uhradiť rozdiel v cene oproti novej letenke, ktorú si cestujúci do danej destinácie musel kúpiť sám,“ citovala agentúra ČTK hovorcu ESC Ondřeja Tichotu.

 

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie