Denník N

Naozaj sa stávajú z malých zločincov teroristi? Slováci spúšťajú veľký výskum

Slovenský think tank Globsec vedie výskum, ktorý preskúma tisíc zadržaných teroristov.

Maročan Abdelbaki Es Satti strávil v španielskom väzení štyri roky. Odsúdili ho za pašovanie hašiša z Maroka do Španielska.

Práve vo väzení sa spoznal s jedným z útočníkov z bombového útoku na vlaky v Madride z roku 2004, pri ktorom zahynulo 191 ľudí. Vyzerá to, že mu pomohol sa zradikalizovať.

Po prepustení v roku 2014 Abdelbaki Es Satti pracoval dva roky ako imám v meste Ripoll. Tam si vybudoval sieť ľudí, ktorí v Barcelone na známej turistickej ulici La Rambla zabili v auguste 15 ľudí. On sám zahynul deň predtým v meste Alcanar po náhodnom výbuchu látok, ktoré mali zrejme použiť počas teroristického útoku.

Množstvo otázok

Vzorec, keď sa kriminálnik zradikalizuje vo väzení a po návrate na slobodu spácha teroristický čin, sa v posledných rokoch začína objavovať čoraz častejšie. Bežní zločinci boli predtým napríklad aj bratia Abdeslamovci, ktorí zabíjali v Paríži a Bruseli.

Na otázku, aké je prepojenie bežného zločinu a terorizmu, má odpovedať výskum, ktorý spúšťa slovenský think tank Globsec. Má ísť o veľkú analýzu z 11 krajín, aká tu ešte nebola. Spolupracovníci budú skúmať asi tisíc ľudí, ktorých v roku 2015 zadržali za terorizmus.

Teroristov z týchto krajín budú skúmať. Zdroj – Globsec

„Projekt takéhoto rozsahu nepoznám. Viem o analýzach, ktoré sa pozreli na sto ľudí, ktorí chceli alebo odišli bojovať do Sýrie. Náš projekt bude skúmať ich prepojenie na zločin,“ hovorí Kacper Rekawek, poľský výskumník z Globsecu.

Podľa Rekaweka by mal projekt odpovedať na množstvo otázok. „Existuje vôbec prepojenie zločinu a terorizmu? Môžete postúpiť z bežného zločinca na teroristu? Vyberajú si zločinecké skupiny a teroristi z podobných ľudí? Financujete zločin terorizmu, a ak áno, do akej miery? A ktorý zločin?“ pýta sa Rekawek.

Vyše 20 ľudí bude skúmať životopisy zadržaných teroristov z 11 krajín, kde ich zatkli najviac. Medzi nimi z Francúzska, Británie, Belgicka, Nemecka či Španielska. Prípad každého zadržaného teroristu preskúmajú cez 120 otázok. Podľa Rekaweka budú skúmať aj osoby, ktoré už súdili a odsúdili, niektorých prepustili.

Údaje sa potom spracujú v Bratislave, robiť na tom bude 13 ľudí.

Nielen džihádisti

Nie všetky zadržané osoby v roku 2015 však boli džihádisti, sú medzi nimi aj teroristi z iných skupín.

„Otázka je – majú prepojenie na bežný zločin aj teroristi, ktorí nie sú džihádisti? Neočakávali by ste to napríklad v prípade baskickej organizácie ETA v Španielsku, ktorá má striktnú politiku, že neberie bývalých zločincov,“ hovorí expert.

Prepojenie zločinu a teroru je niečo, čo si odborníci všímajú posledné roky. Kacper Rekawek vo svojej knihe Človek s malou bombou opisuje dva pojmy. Kým kedysi sa hovorilo o kriminalizácii radikálov, teraz sa viac hovorí o radikalizácii zločincov.

Prvý termín podľa experta hovorí o tom, že človek má radikálne názory, až jedného dňa myšlienky prejdú do teroristických činov. Druhý prípad hovorí o malých kriminálnikoch, ktorí vo väzení získajú radikálne názory.

Praví radikáli sú stále s nami

„Medzi odborníkmi na terorizmus začína prevládať ten druhý pohľad. Uvidíme, či je to pravda. Podľa mňa by sme nemali zabúdať na pravých radikálov, ktorí sú stále s nami,“ dodal Rekawek.

Mnohí sa zradikalizovali vo väzení a viaceré západoeurópske krajiny skúmajú, ako teroristov držať, aby nešírili svoju ideológiu aj za mrežami.

„Je lepšie ich rozdeliť do viacerých väzníc alebo ich držať na jednom mieste s tým, že nemôžu komunikovať s inými zločincami? Toto je veľká otázka na Západe,“ vraví Rekawek.

Útok v Barcelone

Teraz najčítanejšie