Denník N

Verím, lebo som liberál

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Je moderná spoločnosť so svojou snahou o toleranciu a spoluprácu všetkých so všetkými naozaj ohrozením tradičných hodnôt?

Autor je teológ

Predminulý týždeň boli publikované zistenia, z ktorých vyplýva, že naša spoločnosť má silne zakorenené sklony nehľadať nové riešenia. Uprednostňujeme takzvané konzervatívne alebo skôr „naše“ vychodené cesty kultúrnych, rasových, náboženských a národnostných predsudkov.

Aj iné zdroje skúmajúce postoje obyvateľov Slovenska opakovane ukazujú, že sa bojíme cudzincov, islamu, homosexuálne orientovaných mužov a žien, autoritárske spôsoby sú nám bližšie ako liberálne hľadanie cesty k osobnej zodpovednosti. Nové výzvy súvisiace s trendmi, ktorým sme doteraz ako spoločnosť neboli vystavení, sú preto o to náročnejšie. Neboli sme konfrontovaní s témou migrantov, mladých fašistov ani s témami ohľadom toho, či sa lesby a gejovia majú nejakým spôsobom domáhať svojej dôstojnosti. Údajne je to ohrozenie našich hodnôt, tradícií a viery.

Tento fakt je dôležitý aj preto, aby sme k nemu zaujali postoj nielen ako opis súčasného stavu, ale aj ako výzvu dopracovať sa k postoju, ktorý zodpovedá univerzálnejším kritériám vzájomnej zodpovednosti, či ako sa o tom vzletne hovorí v teologickom alebo náboženskom zmysle, k vzájomnej láske a porozumeniu. Čo iné ako otvorenosť, solidarita a vzájomná podpora ju prakticky vyjadrujú v každodennom živote merateľnejšie? Uzatvorenosť a kolektívny egoizmus nacionalizmu sú ich otvoreným popretím.

Keď dochádza dych

Je moderná spoločnosť so svojou snahou o toleranciu a spoluprácu všetkých so všetkými naozaj ohrozením tradičných hodnôt? Oficiálnym cirkevným ústrediam dochádza dych. Ľudia, ktorí sa neboja vo svojej práci a živote vyhodnocovať fakty a dávajú ich do kontextu s tým, čo prežívajú a vidia okolo seba, stoja často pred dilemou, ako zosúladiť svoje svetonázorové a hodnotové preferencie s osobným názorom či tušením. A cirkevné ústredia namiesto dialógu siahajú po represiách na najvyššej aj na bežnej úrovni. Poznáme príbehy známych ľudí. Tých príbehov ľudí, ktorých mená nepoznáme, ale necítia sa vo svojej komunite doma, je oveľa viac. A s rozpakmi hľadajú svojho verejného hovorcu.

Očakávajú kompetentné a vydiskutované stanoviská, kde viera a osobné presvedčenie môžu nájsť oporu aj v odborných stanoviskách ľudí, ktorých považujú za kompetentných v tom, čomu rozumejú, alebo aspoň v tom, k

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie