O našej histórii nestačí hovoriť v číslach, potrebujeme viac príbehov, hovorí antropologička

Soňa G. Lutherová nakrútila film o významnom kaštieli zo zaplavenej obce, ktorý najprv arizovali, potom zničili a nakoniec pri výstavbe Liptovskej Mary zrovnali so zemou. Hovorí, že je to príbeh o našej krajine.

Foto N - Tomáš Benedikovič

Ste antropologička, ale pre príbeh o kaštieli zo zaplavenej obce Parížovce ste sa stali režisérkou. Prečo?

Vedela som, že tento príbeh mi nebude stačiť spracovať cez vedeckú štúdiu. Povedala som si, že by to chcelo niečo populárnejšie, aby sa o tom dozvedelo viac ľudí. Páčilo sa mi, že na jednom príbehu vidíme zmeny, ktorými prechádzala spoločnosť v dvadsiatom storočí a že ten príbeh prechádza až do súčasnosti. Cez príbeh budovy sa nám vlastne podarilo prerozprávať príbeh krajiny. Niektorí ľudia si možno myslia, že robiť vedu o predmetoch musí byť strašná nuda, ale veci vám o ľuďoch niekedy povedia viac, ako by vám povedali ľudia samotní.

Je bežné, že vedkyňa je zároveň aj režisérkou a nakrúti film?

Som rada, že som mohla svoju antropologickú perspektívu spracovať aj iným médiom a dúfam, že aj ďalší kolegovia a kolegyne z vedy sa prestanú orientovať len na odborné publikum. V poslednom čase je aj na Slovensku viac vedcov, ktorí začínajú popularizovať vedu. Napríklad jazykovedkyňa Lucia Satinská, ale aj ďalší.

Soňa G. Lutherová (1982)

Sociálna a vizuálna antropologička pracuje v Ústave etnológie Slovenskej akadémie vied. Vyštudovala etnológiu a kultúrnu antropológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Absolvovala zahraničné pobyty vo Švédsku, v Prahe a vo Viedni. Učila antropológiu materiálnej kultúry na Univerzite Komenského v Bratislave, na Masarykovej univerzite v Brne a vizuálnu antropológiu na VŠVU. Venuje sa témam bývania, domova, identity, pamäti. Spolu s Miroslavou Hlinčíkovou zostavili knihu Za hranicami vedy? O tom, ako sa dá antropológia využiť v praxi. Pri výskume používa aj vizuálne metódy, teda video a fotografiu. Nedávno mal premiéru jej dokumentárny film o kaštieli zo zaplavenej liptovskej dediny s názvom Zatopené.

Dobová fotografia kaštieľa z Parížoviec. Foto – AH production / Zatopené

Kedy ste prvý raz počuli o príbehu kaštieľa z Parížoviec?

Najprv to bola pre mňa len rodinná historka, ktorá ma zaujala.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |