Denník N

Najvzácnejšie stredoveké maľby sa dajú nájsť na Rimave

Maľby zo 14. a 15. storočia sú v Rimavskej Bani, Rimavskom Brezovom, Kraskove a Kyjaticiach.

Vydali sme časopis o 20 miestach na Slovensku, ktoré majú hodnotu európskeho významu, no zostávajú neznáme. Magazín vyšiel v pondelok 25. septembra. Nájdete ho v novinových stánkoch a členovia Klubu N ho dostanú bezplatne poštou.

Je to ako vo filme. Ako keby maliar kládol za seba jedno filmové políčko za druhým. Výjav bitky uhorského svätého kráľa Ladislava s pohanskými Kumánmi (mylne sa zamieňajú za Mongolov, lebo prišli tiež z Ázie) je nezvyčajný a najlepšie to vidieť na konských kopytách. Cval koní sa maliar v kostole v Rimavskej Bani pokúsil naznačiť prekrývaním kopýt, maľoval jedno za druhým, akoby ich chcel rozhýbať.

Gemer bol kedysi veľmi bohatým krajom, s ložiskami rúd a drahých kovov, baňami a hutami. Tak vyzerajú aj miestne kostoly. V údolí Rimavy je ich hneď niekoľko a skrývajú vzácne stredoveké nástenné maľby.

Najvzácnejšie maľby zo 14. a 15. storočia sú v Rimavskej Bani, Rimavskom Brezovom, Kraskove a Kyjaticiach. Znovu ich objavili až na konci 19. storočia a seriózne zreštaurovali až na konci 20. storočia.

Stačí len vybehnúť na kopec a z Rimavskej Bane sa dostaneme do Kraskova. Aj tu je v kostole zobrazená ladislavská legenda. Aj tu je to monumentálna maľba. Rozdiely sú však zarážajúce.

Rimavská Baňa. Ladislavská legenda, maľba vznikla okolo roku 1370. Maľba sa začína výjavom hradu, z ktorého vyráža kráľ Ladislav s vojskom na koňoch a prenasleduje Kumánsku jazdu, pretože uniesli uhorskú dievčinu. Po dostihnutí Kumána, ktorého zhodí z koňa unášaná deva, kráľ Ladislav s ním zápasí a dievčina bojovou sekerou pretne šľachu na Kumánovej nohe. Potom kráľ Ladislav drží bezmocného Kumána a nechá devu, aby mu odťala hlavu. Napokon kráľ na znak pokoja odkladá zbroj a oddychuje v lone zachránenej dievčiny.

V susednej Rimavskej Bani je zápas plný krutosti. Je z nej cítiť uhorskú záľubu v drsných obrazoch zoťatých hláv, polámaných rúk a krvi. V Kraskove je súboj kráľa Ladislava s pohanským Kumánom znázornený takmer ako tanec. Kumánova tvár vôbec nie je ázijská a divoká.

Odevy, ale aj brnenie majú priesvitnú ľahkosť, ktorú autor dosiahol chvejivou linkou bielej farby.

Maliar v Kraskove nepatril k bežným dielenským majstrom. Je veľmi pravdepodobné, že prišiel z Talianska. Viacerí v tomto období a v tomto kraji študovali na univerzite v Bologni. Je možné, že po prázdninách strávených u priateľa z univerzity sa vrátil späť do Talianska. Podobné maľby sa tu už neobjavili.

Kraskovo. Súboj kráľa Ladislava s Kumánom podľa predstavy galantných severoitalských šľachticov. Podobá sa na vyzvanie do tanca. Kumán nemá žiadne negatívne črty tváre. Pod ladislavským súbojom je výjav troch kráľov. Kuriózne je zobrazenie tiav. Maliar zjavne toto zviera nikdy nevidel a zobrazil ich podľa svojej predstavy.

K tejto maľbe sa najviac približujú nástenné maľby v benediktínskom opátskom chráme St. Lambrecht na hranici Štajerska a Korutánska z obdobia okolo roku 1360.

Len pár kilometrov ďalej je kostol v Kyjaticiach. Aj v ňom sú bohaté stredoveké maľby. Najväčšiu pozornosť púta monumentálny Posledný súd. Zadávateľ tohto komplikovaného intelektuálneho obrazu dal maliarom vzor, ktorý pripomína filozoficko-názorné grafické kruhové ilustrácie v rukopisoch svätej Hildegardy z Bingenu, povestnej opátky kláštora v Diessenbergu, vedkyne a umelkyne, ktoré poznala aj elita stredovekého gemerského regiónu.

Kruh s deviatimi poliami interpretuje aj nástup osobitých deviatich anjelských chórov a zástupov víťaznej Cirkvi. Anjelské chóry i zástupy cirkvi s postavami sú označené nápisovými páskami. Na páske s nápisom „zástup mníšok“ je datovanie 1485. Obraz je maľovaný podľa spisu Dionýza Areopagitu, ktorý ovplyvnil stredovekú mystiku.

Skryté pamiatky

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie