Denník N

Takýchto oltárov je v Európe len pár, jeden z nich je vo Svätom Jure

Oltár vo Svätom Jure vytesali do kameňa.

Vydali sme časopis o 20 miestach na Slovensku, ktoré majú hodnotu európskeho významu, no zostávajú neznáme. Magazín vyšiel v pondelok 25. septembra. Nájdete ho v novinových stánkoch a členovia Klubu N ho dostanú bezplatne poštou.

Hlavný oltár v Kostole svätého Juraja: Jeho stavba a členenie ešte traduje neskorogotické oltáre. V troch nikách predely sú reliéfy Narodenia Pána, Poklony troch kráľov a Úteku do Egypta. V centrálnej skrini svätý Juraj zabíjajúci draka, po stranách a v nadstavci vysoké reliéfy výjavov zo života sv. Juraja. V štítovej archivolte je reliéf so scénou mučenia sv. Šebastiána a po stranách i vo vrchole sú samostatné plastiky. Postavy svätíc majú ešte gotickú siluetu. Jednoznačne anticko-renesančné tvary majú sokle, pilastre, rímsy a ornamenty – rozviliny, vázy, girlandy a festóny.

Svätojurskí grófi boli pánmi veľkého územia. O ich bohatstve a moci hovorí rímskokatolícky kostol svätého Juraja. Ukrýva pohrebnú svätyňu rodu Svätojurských a v nej vzácnu náhrobnú platňu, zaujímavé architektonické detaily a hlavne do kameňa vytesaný oltár, akých je v Európe len pár.

Kostol postavili okolo roku 1300. Stojí na okraji vyvýšeniny, nad horným koncom mesta a ľudia sa tu ubránili aj pred tureckým nájazdom. Vďaka tomu sa zachovali vzácne stredoveké pamiatky v kostole.

Kostol postupne dostavovali a prebudovávali. Vo svätyni bol pôvodne aj jedinečný náhrobok grófa Juraja zo Svätého Jura a Pezinka z roku 1467. Ten sa nezachoval. V rohu kaplnky je však ukrytá neskorogotická náhrobná platňa z tohto náhrobku. Je z červeného mramoru. Nie je vzácna len ako dôkaz o živote grófa Juraja, ale platňa sama osebe patrí medzi špičkové neskorogotické diela. Gróf Juraj bol významným diplomatom kráľa Žigmunda Luxemburského, strážcom kráľovskej koruny.

Neskorogotická platňa z červeného mramoru z náhrobku grófa Juraja zo Svätého Jura a Pezinka, ktorý zomrel v roku 1467. Tvorila vrchnák tumby, ktorá bola v pohrebnej kaplnke Najsvätejšej Trojice. Reliéf má neskorogotickú koncepciu – postava rytiera leží na plášti, pod hlavou má podušku, pod nohami leva, v pravej ruke drží zástavu so znakom rodu, ľavou pridŕža meč. Vedľa neho je aj rodový erb so všetkými klenotmi. Portrétna tvár a jedinečné detaily odevu sú prejavom mimoriadnej sochárskej kvality, počítajúcej aj so svetelnými efektmi. Odborníci sa domnievajú, že náhrobník zhotovili v niektorej umelecky vyspelej kameňosochárskej dielni pri Salzburgu.

Najvzácnejšou pamiatkou v kostole je hlavný oltár. Je vytesaný do bieleho vápenitého pieskovca. Iba pár sa ich zachovalo v oblasti okolo Dunaja. Väčšia časť oltára je neskorá gotika, postranné výjavy už robil mladší sochár v renesančnom štýle. V tomto čase sa oltáre vyrezávali takmer výlučne z dreva.

Ako sa dostal do Svätého Jura oltár vytesaný z pieskovca? Grófi zo Svätého Jura vlastnili panstvá vo vinohradníckych obciach na brehu Neziderského jazera. Pri jednej z nich, pri Breitenbrunne, bol povestný lom na tento druh kameňa. Jedna z verzií príbehu by teda mohla byť, že grófi si dali urobiť oltár z vlastného kameňa.

V kostole je niekoľko záhad, ktoré nemajú ľahké vysvetlenie. Hľadať odkazy a nápovedy môže byť vzrušujúcou zábavou. Dobu vzniku hlavného oltára napríklad pomáha určiť socha svätého Leopolda, ktorá je na jednej strane oltára. Leopold sa tam mohol dostať až po roku 1485, lebo až vtedy bol vyhlásený za svätého.

Prečo však južný vstupný portál vyzerá ako nedostavaný, zostáva záhadou. Nedokončili ho alebo sa časom poškodil? Isté je, že nad vchodom sú konáre a na nich zavesené prilby vojakov. Helma zavesená na strome je znakom pokoja: skončila sa bitka a pred vstupom do chrámu si ich vojaci odložili.

Hlavným tvorcom figurálnej časti výjavov bol starší sochár, ktorý pracoval ešte štýlom označovaným dnes neskorá gotika. Mladší kolega v dielni, ktorému dali vyhotoviť dva postranné výjavy v predele, pracoval už v čisto renesančnom štýle, s vecne realistickými detailmi.

Gotická konzola klenby zobrazuje vežu s postavičkami. Ako sochárske dielo z kameňa ide o nevídaný unikát. Kamenár sa iste inšpiroval scénou na obraze mesta v pozadí boja svätého Juraja s drakom, ktorá je obvyklá v európskom umení, ale len v maľovanej obrazovej forme.

Skryté pamiatky

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie