Nemecké voľby Macrona schladili
Francúzsky prezident vie, že finančná integrácia teraz nie je najvhodnejšou témou.
Emmanuel Macron sa pred svojím utorňajším prejavom vyjadril, že výsledok nemeckých volieb nemá na jeho plány reformy Únie žiadny vplyv. Boli to odvážne slová, hodné vizionára zvyknutého veľmi riskovať. Plány sú však jedna vec, realita druhá a nemecké voľby zásadne ovplyvnia aspoň to, čo sa z Macronových predstáv uskutoční. Francúzsky prezident to vie, a či už to priznal, alebo nie, nemecké voľby bolo na jeho prejave vidieť.
Najmä na tom, aký bol nakoniec skromný a že v ňom dostalo oveľa menší priestor to, čo bolo doteraz hlavným bodom Macronových plánov a čo je pre Francúzsko kľúčové – výrazné prehĺbenie finančnej integrácie Únie. Macron možno dúfa, že svojím vystúpením prispeje k tomu, aká bude európska politika novej vlády v Berlíne. Lenže sám vie, že v Nemecku platí to isté ako vo Francúzsku – tak ako je Macronova predstava budúcej Európy podriadená tomu, čo je dobré pre Francúzsko, jeho lídrov a čo podporujú francúzski voliči, aj v Berlíne bude rozhodovať najmä to, čo je dobré pre Nemecko, jeho vládnych politikov a čo prinajmenšom nebudí príliš veľký odpor u nemeckých voličov.
Aktuálne vyhliadky nie sú pre Macrona najlepšie. Posledné dni mu pripravili nepríjemné prekvapenia, oslabil aj doma. Jeho hnutie pohorelo vo voľbách do senátu a vo Francúzsku sa vo veľkom demonštruje proti jeho domácim reformám. Najväčším Macronovým šťastím dnes je, že ľavicová a odborárska opozícia proti nemu sú rozhádané.
V Nemecku oslabili obe najväčšie strany, s ktorými sa mu najlepšie spolupracovalo. Nech tam vznikne akákoľvek vláda, bude menej stabilná a Merkelová sa bude Európe venovať menej. Bude brať ohľady nielen na svojho najpravdepodobnejšieho koaličného partnera, mierne euroskeptických liberálov, po očku bude vždy pokukovať aj po voličoch, ktorí volili Alternatívu pre Nemecko a o ktorých tvrdí, že ich chce získať späť. Alternatíva síce uspela najmä vďaka utečencom, jej základy sú však v neochote mnohých nemeckých voličov platiť dlhy iných úniových krajín.
A to asi znamená, že Merkelová bude v otázkach finančnej integrácie oveľa opatrnejšia. Ak by aj s Macronovými plánmi súhlasila, nebude sa nijako ponáhľať svoju podporu verejne prezentovať.
Na druhej strane, viacrýchlostná Európa, ktorej hlbšia finančná integrácia je len jedným z prejavov, nie je Macronov vynález. Už veľakrát zaznelo, že je to realita. Niektoré krajiny sú v eurozóne, iné sa tam v dohľadnom čase ani nechystajú. Časť Macronových návrhov tak nie je o vytváraní novej reality, ale o priznaní už existujúcej a o tom, či sa viacrýchlostnosť Európy stane oficiálnou a či získa inštitucionálny rámec a pravidlá.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
