Prieskum: Mladí sa cítia vylúčení, neveria politikom, tretina chce odísť do zahraničia

Viac ako štvrtina mladých Slovákov od 15 do 24 rokov povedala, že si myslí, že sa do troch rokov natrvalo odsťahuje do zahraničia. Pýtali sa ich na to v prieskume, ktorý organizovala Rada mládeže, spolupracovala na ňom agentúra Focus. V každej krajine V4 na otázky odpovedalo viac ako 700 respondentov.

„Mladých sme sa pýtali, ako sa cítia vo svojej krajine, aké majú predstavy o svojej budúcnosti, či oni sami majú vplyv na fungovanie spoločnosti a ako sa politicky angažujú,“ hovorí o výskume Katarína Čavojská z Rady mládeže Slovenska.

Prieskum robili najmä v reakcii na parlamentné voľby. Rada mládeže, ktorá združuje 22 organizácií a viac ako 55-tisíc mladých ľudí, totiž videla, že chýbajú dáta o tom, prečo študenti podporujú nesystémové strany.

 

Tretina chce odísť

Čo z prieskumu vyšlo? Takmer tretina chce natrvalo odísť do zahraničia. Tento pocit nie je na Slovensku jedinečný. Aj mladí v ostatných krajinách V4 by chceli zo svojho štátu odísť.

Až 47 percent z opýtaných mladých Čechov povedalo, že rozhodne alebo skôr súhlasí s tvrdením, že do troch rokov natrvalo krajinu opustí. Menej ako Slováci chcú do zahraničia odchádzať len Poliaci – menej ako 20 percent. A takmer polovica respondentov v Poľsku povedala, že rozhodne nechce odísť.

Čavojská si vysvetľuje chuť odísť najmä tým, že mladí nemajú dobrú životnú perspektívu. Máme síce nízku nezamestnanosť, je však veľký rozdiel medzi možnosťami a očakávaniami mladých ľudí. Na jednej strane je podľa nej Slovensko montážna hala Európy, na druhej sa vyzdvihuje kreativita či startupy. „Ponuka na Slovensku im nedáva slobodu,“ hovorí.

Súdom, parlamentu a vláde veria najmenej vo V4

V prieskume vidieť, že mladí majú pocit, že sa o nich politici nezaujímajú a politiku nevedia ovplyvniť. Až 82 percent respondentov zo Slovenska povedalo, že rozhodne alebo skôr súhlasí s výrokom, že „Politici sa o nás nezaujímajú“. Je to najviac spomedzi krajín V4.

Mladí nemajú pocit, že sa o štát môžu „oprieť“, že by im v prípade potreby pomohol.

Prečítajte si

Gymnazisti nechcú Kotlebu, vyhráva Nikto, niekto nový a odchod za hranice

V prieskume sa mladých pýtali aj na to, ktorým inštitúciám dôverujú. Zo slovenských je pre nich najdôveryhodnejší prezident – dôveruje mu 59 percent opýtaných. Nasledujú mestá a obce, polícia a župy. Súdom už verí len tretina respondentov, parlamentu a vláde len pätina a politickým stranám len 15 percent respondentov.

Súdom, parlamentu a vláde nedôverujú mladí na Slovensku najviac spomedzi krajín V4. Veľké množstvo opýtaných má pocit, že nie je v ich silách ovplyvniť, čo sa v spoločnosti a krajine deje – až 43 percent z nich si myslí, že nemajú žiaden vplyv na fungovanie štátu a inštitúcií. Táto nedôvera sa tiahne naprieč regiónom krajín V4.

„Je veľmi znepokojujúce, že mladí ľudia sa cítia z našej spoločnosti vylúčení – necítia podporu ani záujem zo strany štátu a môžeme konštatovať, že ani viac ako rok a pol po voľbách sa na tom nič nezmenilo,“ povedala Čavojská. Mladí sú podľa nej frustrovaní a nevypočutí.

Lepšie sú na tom podľa prieskumu európske inštitúcie. Európskemu súdu pre ľudské práva dôverujú mladí Slováci na 63 percent. Únia, Komisia aj Európsky parlament získali všetky vyše 40 percent.

Mladí dôverujú aj tretiemu sektoru, najmä mládežníckym organizáciám.

V tejto nedôvere voči inštitúciám však nie sú veľmi rozdielni ako ich rovesníci v iných krajinách V4.

„Náš prieskum potvrdil, že mladí ľudia sa pozerajú na situáciu v spoločnosti kriticky a cítia sa vylúčení. Nie sú prizývaní do rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú, a spoločnosť ich tak odsudzuje na pasivitu. Riešenie ich politickej frustrácie a alarmujúcej úrovne nedôvery vidíme jednoznačne v systematickom zapájaní mladých do politických rozhodnutí,“ povedala Čavojská.

Informácie zo sociálnych sietí

Informácie o politike sú všade, tvrdia mladí podľa Čavojskej. Sú nimi podľa nej zahltení. Najviac zdrojov o politike a aktivitách politických strán čerpajú mladí zo sociálnych sietí a z televízie.

Len štvrtina sa o politike rozpráva s rodinou. Podobne to je aj v ostatných krajinách V4. S priateľmi sa o politike rozpráva rovnako zhruba štvrtina z opýtaných vo všetkých krajinách, podobne v škole. Ide podľa Čavojskej o uzavreté debaty a nie je jasné, ako vyzerajú.

Prečítajte si

Už raz varovali pred Kotlebom, teraz môžu študentské voľby priniesť ďalšie prekvapenia

Naozaj aktívne sa zapojí do verejných aktivít len veľmi málo ľudí. Len 8 percent mladých sa ich osobne v poslednom roku zúčastnilo na verejnom zhromaždení alebo demonštrácii, 10 percent sa podieľalo na bojkote produktov a 6 percent sa venovalo roznášaniu letákov s politickým obsahom. Na voľbách sa zúčastnila pätina z respondentov.

Aj keď z internetu mladí čerpajú najviac informácií o politike, sami sa v online priestore politicky príliš neprezentujú. Štvrtina z nich zdieľa linky na články a videá s politickým obsahom, weby a fanúšikovské stránky politických strán však navštevujú sporadicky.