Slováci vedia čoraz horšie po slovensky

Bulvárny denník Plus 1 deň sa rozhodol propagovať svoju značku detskými knihami. Nič proti nápadu, ale keďže sme na Slovensku, projekt je „unikátny“, ale inak, než si zadávatelia reklamy predstavovali. Takto vydané rozprávky Hansa Christiana Andersena svet ešte nevidel. Vydavateľ kompletný, „exkluzívny“ obsah prevzal z internetového fondu, z diel zdigitalizovaných amatérmi a laikmi, navyše z prastarých a dávno prekonaných prekladov.

Knižky v rámci kampane tlačia deťom do základných škôl, čo je skoro taká katastrofa, ako keby im rozdávali svoj denník. Zrkadlo sa „doopravdy“ „srútilo“ na zem. „Žily raz dve deti“, „vetievky vyháňaly“, „krýdla siahaly“, „zostaly väzeť“ a podobné gramatické a štylistické skvosty. To všetko a ešte oveľa viac iba po piatu stranu, nechcite vedieť, ako vyzerá zvyšných šesťdesiat. To nie je červené more, ale oceán.

Samozrejme, edíciu pripravujú projektová manažérka aj asistentka. Čo obe robili, zostáva záhadou, ale určite niečo vzrušujúcejšie ako editorskú a redakčnú prácu, o korektúrach ani nehovoriac. Rozdávať toto žiakom by malo byť trestné. „Začíname! A keď budeme na konci poviedok, budeme vedieť oveľa viac ako na začiatku…“ píše sa na úvod PR textu. Svätá pravda. Teraz už presne vieme, ako sa knihy nemajú robiť. Nikto v obrovskom vydavateľstve si hrúbky, archaizmy, bohemizmy nevšimol. Neprekvapuje ma to.

Výučba slovenského jazyka a literatúry sa stále zhoršuje. Znížil sa počet vyučovacích hodín, nestíha sa prebrať učivo, na čítanie s porozumením niet času, aj základné diela kánonu sa preletia ako z rýchlika. Ale najmä, učí sa predovšetkým teória gramatiky. Študentom roky tlačia do hláv, čo je príslovkové určenie spôsobu, činné príčastie minulé, nezhodný alebo postupne rozvíjací prívlastok, čo sú vokalizované tvary predložiek a podobne. 99,5 percenta potrebuje znalosti posledný raz v živote na maturite, potom už nikdy. Čo je však závažnejšie: väčšine mladých ľudí to znechutí predmet SJ už v prvom ročníku. A nik s problémom nič nerobí.

27 rokov sa politici, vrátane ministrov školstva, bijú do pŕs, kto je väčší Slovák. A zároveň 27 rokov upadá výučba jazyka, o ktorom vyhlasujú, ako ho nadovšetko milujú a bránia. Ešte aj nový zákon preň schválili. Jazyk však nepatrí štátu, ale ľuďom, jeho používateľom. Je to znak civilizačnej úrovne. Ak by sa ozaj udeľovali pokuty za nesprávne používanie slovenčiny, ako sa plánovalo, tak polovica parlamentu zbankrotuje a Andrej Danko by bol najväčší dlžník v republike.

Podľa mňa sa tu dajú hľadať príčiny mnohých problémov dneška: prečo ľudia nerozumejú napísanému textu, prečo neodhalia evidentné lži, prečo ich rečami popletie primitívny manipulátor. Slováci vedia čoraz horšie po slovensky.