Denník N

Slovenská Sixtínska kaplnka sa nachádza v Lančári pri Piešťanoch

Foto: Fotolia
Foto: Fotolia

Kostol nad Lančárom je prekvapujúcim pokladom miestneho baroka na území Slovenska.

Vydali sme časopis o 20 miestach na Slovensku, ktoré majú hodnotu európskeho významu, no zostávajú neznáme. Magazín vyšiel v pondelok 25. septembra. Nájdete ho v novinových stánkoch a členovia Klubu N ho dostanú bezplatne poštou.

Už poloha naznačuje, že je to výnimočný kostol. Stojí nad dedinou. Bližšie k Bohu. A nebolo by to prvý raz, keby aj tu najskôr postavili kostol a až potom pod ním vznikla dedina. Lančár.

Skutočné prekvapenie je však vo vnútri renesančného Kostola svätého archanjela Michala.

Zvonku je kostol vďaka polohe a opevneniu s vežou dominantný, ale veľmi jednoduchý. Dnu je to úplne iné. Akoby sa báli voľného miesta. Interiér celého kostola je pomaľovaný. Príbeh za príbehom, výjav za výjavom. Ani centimeter bieleho miesta. Pokojne by sme mohli povedať, že to je slovenská Sixtínska kaplnka.

Pohľad do svätyne so štukovou výzdobou, nástennými maľbami a hlavným oltárom svätého archanjela Michala v Lančári.

Kostol postavili okolo roku 1590 v tvare gréckeho kríža. V priebehu ďalších desaťročí ho dostavovali a upravovali. Dnešná podoba kostola aj hlavný oltár vznikli okolo roku 1670. Zdá sa, že klenby v lodi kostola bolo treba zásadnejšie rekonštruovať po nejakej deštrukcii (zemetrasenie?, turecké plienenie v roku 1663?).

Najviac pozornosti ale pútajú maľby. Bez poriadneho reštaurátorského výskumu nemožno rozlíšiť, či vznikali postupne alebo naraz v rôznych štýloch. Opakovane tu vidíme výjavy s účasťou svätého Michala, ale aj ďalšie výjavy zo Starého zákona.

Pohľad do južného ramena lode. Na parapete drevenej empory sú namaľované medailóny s polpostavami cirkevných otcov: sv. Ambróz, sv. Hieronym, sv. Augustín a sv. Gregor. Pod drevenými pilastrami vidno detaily renesančných malieb.

Kostol nad Lančárom je prekvapujúcim pokladom miestneho baroka na území Slovenska. Je dokladom zdomácnenia veľkolepého slohu talianskych a viedenských umelcov, ktorých povolali rozhľadení šľachtici, biskupi, predstavení kláštorov a prepošti do Trnavy, Hlohovca, Nového Mesta nad Váhom a ďalších miest a dedín. Najmä trnavská dielňa, ktorá pracovala od roku 1629 na stavbe a výzdobe Kostola svätého Jána Krstiteľa, mala neskôr mnohých domácich majstrov. Tí potom žiakov. S ich, pôvodne italským, štukatérskym a maliarskym repertoárom, sa v tomto regióne stretávame ešte celé storočie.

Skryté pamiatky

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie