Je iba ovocie a beháva aj sto kilometrov. Kým lekári nevidia jeho výsledky krvi, len krútia hlavou

Najlepší slovenský ultrabežec Richard Zvolánek len nedávno obsadil 8. miesto na prestížnom Ultra-Trail du Mont-Blanc (UTMB), ktorý meral 119 kilometrov.

Foto N - Pavel Bielik

Košičan svoj prvý polmaratón zabehol už v sedemnástich. Skúsil aj triatlon a Ironmana, no omrzeli ho – chcel si siahnuť na dno svojich fyzických síl. Známym sa stal aj vďaka „Tatranskej výzve“, kde v priebehu 27 a pol hodiny vybehol na osem tatranských štítov.  Jedáva surovú zeleninu a ovocie. Tepelne spracováva iba zemiaky. Počas roka tiež prechádza očistou tela, keď desať dní pije iba destilovanú vodu.

Gerhard Zvolánek, váš otec, bol známy futbalový rozhodca. To on vo vás prebudil vzťah k športu?

K športu áno, k behu nie. Ten trénujem už od pätnástich, pretože som chcel nastúpiť do armády a beh bol jednou zo základných činností, ktoré ako vojak musíte mať zvládnuté.

Keď sa pozrieme na Richarda Vargu, ťažko si predstaviť, že existuje veľa fyzicky náročnejších športov ako triatlon. A vás omrzel, prešli ste na ultramaratóny.

Samozrejme, ide o extrémne náročný šport, ale dĺžka pretekov je únosná. Pri ultrabehu bežíte aj 160 kilometrov, čo predstavuje zhruba 20 hodín. Problém nebol ani v náročnosti, ale vo vytrvalosti. Nebavilo ma stále chodiť do plavárne, behávať po chodníku v meste a dýchať výfukové plyny. Keď človek začne behávať v prírode, sleduje ju, objavuje, vníma zmeny ročných období intenzívnejšie. Dodáva mi to neskutočnú energiu.

Koľko času denne venujú ultramaratónci tréningu? Musí to byť enormné množstvo odbehaných kilometrov.

Minimálne hodinu, no niekedy až osem. Sto až dvesto kilometrov týždenne v závislosti od prevýšenia. Nie je problémom veľa behať, ale správne to celé absorbovať. Veľa tréningu bez dodatočnej regenerácie nemá zmysel.

Dá sa človek na ultramaratón, aby siahol na absolútne dno svojich síl?

Myslím si, že áno, ale poznám aj väčšie bláznovstvá, viacdňové preteky, o ktorých uvažujem v budúcnosti. Ak bežíte maratón a máte natrénované, na dne ste až v závere. Pri ultramaratóne máte dosť už v polovici. Idete jednoducho cez bolesť.

Richard Zvolánek počas Tatranskej výzvy. Foto Red Bull –- Peter Kováč.

Takže je to o hlave.

Ak bežíte s plnou vestou, chcete držať tempo s najlepšími a pred vami je kopec ako Slavkovský štít, viete, že to bude sranda.

Čo prežíva človek, keď príde v polovici pretekov kríza a vie, že ho do cieľa čakajú ešte ďalšie desiatky kilometrov?

Každý s nimi počíta, raz prídu, inokedy nie. Hovorí sa, že prvých 60 kilometrov by mal ultramaratónec odbehnúť bez toho, aby vôbec vedel, že behal. Ak príde kríza, telo začne dávať mozgu signál, aby ste okamžite prestali behať, a snaží sa pre to urobiť maximum. Kto má odolnejšiu psychickú výbavu, vyhráva. Snažím sa myslieť na všetky pozitívne veci, na aké si spomeniem, veľmi mi pomáha aj hudba. Ak už naozaj nepomáha nič, snažím sa brať si pozitíva z negatívnych vecí.

Richard Zvolánek počas Tatranskej výzvy. Foto Red Bull – Peter Kováč.

Napríklad?

„Ak to neodbehneš, zožerú ťa hejteri.“ A takú radosť som im nikdy neurobil. Preto ich mám naozaj rád. Keď je najhoršie, pomáhajú mi prekonávať sa. Ďalšia dôležitá motivácia je nevzdať preteky. Ak to totiž urobíte raz, stane sa to aj druhýkrát...

Vráťme sa k maratónom, ktoré merajú štyridsaťdva kilometrov. To je sotva polovica.

Je to úplne iný šport. Bežíte po asfalte a držíte tempo. Ale počas ultrabehu zdolávate horské kopce, stúpate, zbehávate celé hodiny. Tréning je úplne iný. V kopcoch pri zdolávaní prekážok to ľahko prepálite. Dopujete sa cukrom, gélmi a tabletkami proti kŕčom každých dvadsať minút, aby ste to zvládli.

Cítite, ak vynecháte pravidelnú dávku cukru?

Na začiatku ani

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |