Denník N

Rytmus: Nekalkulujem, keď mlčím o Kotlebovi

Rytmus. Foto N – Vladimír Šimíček
Rytmus. Foto N – Vladimír Šimíček

Rapper Patrik Vrbovský alias Rytmus ohlásil koncert so symfonickým orchestrom. V rozhovore hovorí, či hip-hop a vážna hudba idú k sebe, ale aj o tom, prečo sa na rozdiel od iných rapperov nevyjadruje k politike.

Čo vám o Slovensku povedal váš nedávny experiment s youtuberom Gogom, v ktorom sa 90 percent z 50-tisíc hlasujúcich rozhodlo darovať auto rómskej rodine, namiesto toho, aby ho nechali zničiť?

Beriem to tak, že Gogo donútil zamyslieť sa najmladšiu generáciu. Je to influencer, ktorý mladých pomáha vychovávať, dokáže ich nasmerovať k tomu, aby neboli rasisti. Keď Gogo povie: hlasujte za dobrú vec, tak to mladí, ktorí ho sledujú, urobia. V tomto to bolo dobré. Je mi jasné, že ak by takúto anketu robil niekto iný, napríklad Kotleba, dopadlo by to inak. Aj do komentárov na Instagrame mi písal niekto dačo proti Rómom. Odpísal som mu: okej, tak hlasuj, nech to auto padne a tá rodina ho nedostane. Tam bolo krásne vidieť, ako dotyčný sám seba nachytal, že je rasista.

Nemáte teda ilúzie, že by toto bol obraz o krajine ako takej, teda že by 90 percent z nás doprialo auto rómskej rodine?

Určite nie. Na druhej strane, na Slovensku sú skôr takí skrytí rasisti. Prejavujú sa v diskusiách, kde nepoznáme ich identitu. Na plnú hubu to povie málokto.

Diskusie však boli silné. Keď som klikol na článok o výsledku tohto experimentu na Novom čase, komentár s najväčším počtom lajkov bol v duchu: „Škoda, že ste nedali tretiu možnosť, nechať to auto padnúť rovno na tú rómsku rodinu.“ 

Čo mám na to povedať? V diskusii ma to neprekvapuje. Keď si predstavím človeka, ktorý má potrebu takéto niečo napísať, tak vidím niekoho, komu sa v živote alebo v robote veľmi nedarí. Zrejme nie je veľmi úspešný, z domu je naučený nadávať na všetko, napríklad na Cigánov. Možno má aj nejakú osobnú skúsenosť, trebárs mu na škole nejaký Róm naozaj niečo urobil, a tak hádže všetkých do jedného vreca. Ale čo si myslieť o takom človeku, ktorý praje smrť?

Žijeme takú dobu – akoby Facebook z nás podobné nenávistné komentáre vyplavoval. 

Je to tak.

Rapper Rytmus. Foto N – Vladimír Šimíček

Vy ste na sociálnych sieťach silný, na Instagrame máte 365-tisíc followerov, na Facebooku vyše 600-tisíc fanúšikov. Sledujete komentáre pod fotkami a postmi? Čítate to?

Všetko sa to sledovať nedá, to by som sa zbláznil. Ale niekedy áno, raz za čas otvorím Instagram, a keď mám na to náladu, nejaké komentáre si pozriem. Súhlasím, že všeobecne je v diskusiách nenávisti dosť. Niektorí ľudia to berú ako každodennú činnosť, ako zaujať a naháňať lajky. Niektorí majú podľa mňa z toho aj krajší deň, keď si ich niekto všimne. Neviem si predstaviť, že by som takto mrhal svojím časom.

Dá sa s tým niečo robiť?

Ignorovať to. Je to ako prd, ktorý sa do niekoľkých sekúnd rozplynie – na druhý deň nevieš, čo ti ten človek písal. Komentár na webe nie je realita. Normálny človek sa do takýchto diskusií ani nezapája. Keď máš pekný život ako ja, darí sa ti, máš bohatú kariéru, ťažko sa ráno zobudíš s pocitom, aby som sa išiel zaregistrovať do nejakej diskusie a vylieval si na niekom svoje mindráky. Neviem si to predstaviť. To, čo sa o mne diskutuje, nemá a ani nemalo vplyv na môj život.

K tomu spojeniu s Gogom – sledujete tvorbu youtuberov? Pre ľudí nad tridsať je to často ťažký obsah. 

Musíš to prijať. Videl som nejaké Gogove videá, a aj keď ma to nemusí baviť, vidím, že je to profesionálne urobené a šité na cieľovku, akú má. Keď som bol mladý ja, pozeral som „Poďte s nami“ na STV. Dnešní mladí televíziu nepozerajú, lebo tam pre nich nič nie je. Svojich zabávačov majú na webe. Gogo nejde zlým príkladom. Z ničoho urobil niečo veľké a ten jeho úspech je zaslúžený.

V čase, keď sa spolu bavíme, sa v Bratislave koná veľký protikorupčný pochod. Neuvažovali ste, že tam pôjdete?

Vôbec. Nesledujem to, tak to neprežívam. Keby sa ma niečo dotýkalo, tak sa možno ozvem. Ale o tomto neviem nič, lebo žijem hudbou – a som v tom šťastný.

Veľa rapperov však podobné témy rieši. Taký Strapo sa verejne angažuje dosť. 

Veď nech riešia. Ale preto, že to robia oni, to mám robiť aj ja?

Hip-hop je považovaný za žáner, v ktorom je bežné komentovať politické a sociálne problémy. 

Hip-hop je taký, aký si povieme, že bude. Neexistuje žiadne napísané desatoro, čo by mal rapper robiť. Momentálne nemám pocit, že by som chcel hovoriť niečo k politike.

Pred dvomi rokmi ste v rozhovore pre Denník N povedali: „Nežijem politikou, žijem hudbou. Pokiaľ budem môcť robiť hudbu a slobodne si nahrávať, čo chcem, tak to bude ok.“ Neexistuje nejaká hranica, téma či udalosť, ktorá by vás vyhecovala angažovať sa?

Nie, ako vravím, je to o pocite. Nechcem sa dávať do polohy nejakého záchrancu tejto krajiny, a nechcem hovoriť ľuďom, koho majú voliť alebo čo si majú myslieť. Ale možno o desať rokov to bude inak. Možno sa stretneme a ja budem v politike. Alebo aj nie. Všetko môže byť iné, keď budem mať päťdesiat. Ale teraz mám štyridsať a väčšinu môjho života tvorí hudba, progres a pozitívne myslenie. Nechcem si zhnusovať život tým, že budem na niečo nasraný.

Neboli ste voliť ani vlani, tak ako ste nechodili ani predtým?

Nie.

Vaše meno padlo na debate hip-hoperov na Pohode. Boli tam Strapo, Vec a Tono Suchota, ktorý povedal, že sa neozývate proti Kotlebovi, lebo kalkulujete a bojíte sa o fanúšikov. Vy ste vtedy reagovali na Instagrame ironickým komentárom o tom, že tam debatovali „najuvedomelejší hip-hoperi s najuvedomelejšími názormi“. Nemali pravdu?

A povedal som aj, že som mal v Denníku N titulok „Slovensko je rasistický štát“. Keby som sa bál, že niekoho stratím, nič takéto otvorené nepoviem. Keď chcem, viem povedať svoj názor, a myslím si, že sa vyjadrujem viac ako oni. Pre mňa by bolo kalkulom skôr to, keby urobím skladbu s názvom Kotleba. Lebo viem, koľko to bude mať videní a akú to vyvolá diskusiu. Ale práve preto to nerobím. Na Kotlebu majú už všetci názor, je to rozdelené na dva tábory. Nerasistov a rasistov.

Kotleba je rasista? 

Má rád Hitlera, nie?

Hitlera nikdy verejne nevychvaľoval. Ale takého Tisa áno. A má stranu, ktorá veľmi často hádže Rómov do jedného vreca a hovorí o nich ako cigánskych parazitoch.

Ak hádže všetkých Rómov do jedného vreca, tak má predsudky a možno je naozaj rasista. Ale ja ho nemám takého naštudovaného, aby som to komentoval. Mám niečo len tak od brucha tresnúť a on mi to potom vráti s tým, že nikdy nič také nepovedal? Názor musí byť podložený. To je, ako keď niekto o mne hovorí: „Rytmus iba hreší.“ Ja vtedy odpoviem – vypočuj si poriadne moju tvorbu. Pretože 50 percent mojej tvorby je bez nadávok. Posledný album bolo možno 10 percent nadávok. Nebudem sa vyjadrovať k niekomu, koho až tak nepoznám. Nemám potrebu vykrikovať do éteru, že Kotleba je nácek a že nemá rád Rómov. Keby tí hip-hoperi radšej pomohli nezištne Rómom z osád nejakým projektom, by som cenil viac. Ale však prečo to nedať do skladby a naháňať si pozornosť.

Aký máte vzťah k médiám a novinárom? 

Čím som starší, tým lepší a lepší. Lebo je mi jedno, kto si čo o mne myslí. Dopracoval som sa do štádia, keď som si uvedomil, že tvorcom svojej reality som iba ja sám a nie ľudia. Veľa článkov, chvalabohu, nemám šancu ani prečítať a môj život je potom krajší, lebo mám dosť skúseností s tým, že novinári moje slová pretočili, nafúkli alebo zbulvarizovali. Je mi to úprimne jedno. Keby som mal každý týždeň na Googli hľadať, čo nové o mne vyšlo, nerobil by som nič iné. Mám krajšie aktivity.

Rapper Patrik Vrbovský (40) vyrastal v Piešťanoch. Od roku 2001 vystupoval so skupinou Kontrafakt, vydal komerčne úspešné sólové albumy. Foto N – Vladimír Šimíček

Je rozdiel medzi bulvárom či serióznymi novinami?

Určite. Ale nechcem hovoriť, ktoré médium je bulvár, a ktoré nie, lebo to naozaj nečítam a nechcem, aby ma teraz niekto nachytal.

Máte nejakú veľmi zlú skúsenosť s bulvárom?

Mám veľa zlých skúseností, špeciálne s českým bulvárom, ktorý podlieza rasistom a rovno ma titulujú ako Cigána. Stačí mi, keď ma v titulku označujú za „rómskeho priateľa Dary Rolins“. Presne vieš, o čo im takýmto titulkom ide, a že to musel písať nejaký chudák. Česi podľa mňa nemajú veľmi radi Slovákov a z mnohých tých vecí, ktoré sa ku mne dostanú – lebo aj keď to nečítam, občas mi niekto niečo pošle –, cítim výsmech a opovrhovanie.

Ste spokojný s tým, aký obraz máte medzi väčšinou ľudí?

Myslím si, že v mojej fanúšikovskej základni je to v pohode. Medzi ostatnými je to asi pol na pol. Ako sa hovorí, „koľko ľudí vás miluje, toľko ľudí vás nenávidí“. Stále tu budú ľudia, ktorí ma budú mať v nejakom šuplíku – napríklad ako toho, čo stále nadáva –, aj keby spravím čokoľvek. A potom tu budú ľudia, ktorí ma vnímajú ako človeka, ktorý niečo dosiahol. Žijú s mojou hudbou, vidia, ako od tých 90. rokov rastiem, že stále nastavujem latku a vymýšľam niečo nové. Takíto ľudia mi rozumejú a ostatných sa mi presvedčovať nechce, lebo by som ich aj tak nepresvedčil.

Ešte k tým uvedomelým rapperom. Keď som sa pred dvomi rokmi na vás pýtal Veca, ktorý je v slovenskom rape od 90. rokov, povedal, že vás považuje za profíka, no rovnako povedal: „Nemyslím si, že by som sa mal teraz s Rytmusom naoko nejako bratríčkovať, ani on nepríde na krst môjho albumu. Nehrajme sa na to, že sme kamaráti. Načo.“ 

Chceme sa baviť o našom vzťahu?

Zaujíma ma to z jediného dôvodu. Na jeseň majú Trosky, prvý Vecov projekt, turné, lebo je 20 rokov od vydania ich prvého albumu. Neuvažovali ste, že sa pôjdete pozrieť?

Išiel by som, zaspomínal si. Ja a Vec sme dnes dospelí ľudia, vieme pokecať. Máme 40, ak by sme sa dnes správali v štýle „Dám dole to ego? Pôjdem ho pozdraviť?“, cítil by som sa trápne. Kedysi sme mali veľká egá, s ktorými sme nevedeli pracovať. Učili sme sa robiť hip-hop, robili prvé albumy a definovali základné princípy slovenského hip-hopu. Rapovať slangovo? Alebo mäkčiť? Ako sa sampluje? Koľko si treba pýtať za vystúpenie? Aký je to pocit predávať najviac v republike? Prešli sme si cez to, dnes každý vie, kam patrí. Ja som s Vecom v pohode a na Trosky by som išiel.

Lebo sú to korene slovenského hip-hopu, ktoré by mal dobrý fanúšik poznať?

Presne tak. Prvé Trosky boli zásadný album 90. rokov, tak ako Zvuk ulice, na ktorom som bol ja. Dávid zo Senca mi vtedy natlačil do hlavy, že by som mal Trosky neznášať, lebo išli pod vydavateľstvo a boli akože komerční. Boli sme vtedy sprostí a nasilu rebelantskí, čo je v tom veku, samozrejme, logické. Nadával som na niečo, čo som nepoznal. Ale dnes som inde a viem povedať, že prvý album Trosiek mal pre slovenský hip-hop význam.

Počúvnete si aj nové Vecove platne?

Viem, že mu niečo vyšlo, ale napočúvané to nemám. Nie som taký kronikár ako kedysi, vychádza toho hrozne veľa.

Čo z domácej scény vás teraz baví?

Keď sa niekto zásadný objaví, vždy sa to ku mne dostane. Keď jazdíme autom na koncerty, tak rozoberáme, čo týždeň dal. Samozrejme, rozoberáme aj hudbu. Mám rád tieto debaty. Páči sa mi, keď niekto príde s niečím novým, alebo hovorí úplne niečo iné než celá scéna. Vtedy spozorniem. Naposledy to bol Pouličný Autor Tónov, P. A. T., ktorého aj vydávam. Bude mať nový album, Triumf.

Na Vianoce ste ohlásili koncert s 55-členným symfonickým orchestrom. Ako k tomu nápadu prišlo?

Keď som v roku 2009 vydal album Kráľ, odstrelilo ma to na druhý breh. Už som nebol jeden z tých stokárov, ale celebrita. Vtedy prišla ponuka z Česka, urobiť koncert s orchestrom. Začali sme to riešiť, stretávali sme sa raz za týždeň, potom sme sa zas niekoľko týždňov nevideli. Začal som mať z toho divný pocit, že je to také „robené na kolene“. Nakoniec to išlo do stratena. To bol rok 2010. Odvtedy sa mi s nápadom na koncert s orchestrom niekto ozýva v podstate každý rok. Vždy som mal z toho pocit, že je to príliš v malom. Ja som zvyknutý, že keď niečo robím, musí to byť bomba.

Prečo teda teraz?

V roku 2016 som v Hant aréne krstil album Krstný otec, kam prišlo 5-tisíc ľudí. Môj rekord. Robil som to s agentúrou Evency, s ktorou sa mi robí naozaj dobre. Vymýšľali sme, čo veľké spraviť v roku 2017, a dostali sme sa ku koncertu s orchestrom. Beriem to tak, že je na to správny čas. Mám odrastenú generáciu na svojich albumoch, mám odvystupované, počúvajú ma mladí, ale počúvajú ma aj štyridsiatnici. Správny čas na niečo také.

Na webe sa objavili aj skeptické poznámky, že spojenie vášho hip-hopu a orchestra k sebe nejde. Registrujete ich?

Ja si určujem, čo k sebe ide, a čo nie. Prečo by mi to mali určovať nejaké komentáre na webe? Vždy o mne niekto pochyboval a vždy som tieto predsudky zbúral. Bude tam rytmická sekcia, dofarbená 60-členným orchestrom. Prečo by to malo byť zlé?

Na plagáte ku koncertu máte smoking. Budete ho mať aj v realite?

To ešte neviem. Možno by sa patrilo, ale nemám rád, keď niekto hovorí, čo by sa patrilo. Rozhodnem sa na generálke. Teraz sme vo fáze, že Ľuboš Šrámek prepisuje moje skladby do nôt, aby to mal orchester pripravené. Skúšať začnú v novembri. Rytmickú sekciu dostane na starosť projekt O’poštaris band, úplná špička, s ktorými som už vystupoval na akcii Hip-hop žije. Nie sme jediní, ktorí hrali s orchestrom, takže vieme, že to bude dobré.

Koncert ste museli pridávať, prvý sa hneď vypredal. Prekvapilo vás to?

Ani nie, lebo podľa mňa mi to sedí. Po všetkých mojich albumoch a koncertoch je to taký logický posun. Vybral som najlepší playlist, aký môžem mať. Vystupujem takmer každý víkend, viem, čo sa ľuďom páči, aj ako to urobiť, aby odchádzali s pocitom, že to bolo dobré.

Máte vzťah k vážnej hudbe? Boli ste niekedy na koncerte v Redute, pustíte si dačo v aute?

Skôr v tom aute alebo si pozriem niečo na Youtube. Vážnu hudbu evidujem, viem, akú to má emóciu, a páči sa mi to. Vážna hudba má v sebe veľkoleposť, je to niečo úplne iné.

Vážna hudba je považovaná za niečo, čo je súčasťou vyššej kultúry. Je vám to blízke? Čítate napríklad niečo od slovenských spisovateľov?

To nie, nečítam vôbec. Čítam život. Snažím sa ho pochopiť. Keď už niečo, radšej si pozriem dokument. Hovorené slovo mám radšej ako knižku.

Rapper Rytmus. Foto N – Vladimír Šimíček

Ako ste s odstupom času spokojný s filmom Sídliskový sen, ktorý o vás natočil režisér Miro Drobný?

Videlo ho 130-tisíc ľudí, to, myslím, hovorí samo za seba. S týmto filmom sme okrem toho obišli školy a detské domovy, dokonca sa robil výskum, aký mal vplyv na postoje mladých ľudí. Vyšlo z toho, že sa zlepšil ich názor na Rómov, na deti z rozvrátených rodín a podobne. Ja viem, že pri každom filme je to vždy pol na pol, a keď nejaký hejter bude chcieť, nájde si tam niečo, čo bude môcť hejtovať. Ale ja som spokojný. Výsledok bol super.

Okrem detských domovov chodíte prednášať aj na vysoké školy. Ako vás tam berú?

Pomerne často chodievam prednášať o úspechu z praxe, o hejte, alebo ako riešiť krízové situácie, keď niekto zlyhá.  Myslím si, že tých študentov to reálne zaujíma, lebo ja svoj príbeh nemám postavený na hlinených nohách. Nemyslím si, že si niekto v dnešnej dobe môže nahovárať, že som neúspešný. Každý vidí, že to, čo robím, robím dlho a mám výsledky, ktoré sa nedajú spochybniť. Nezažil som ani raz nejakú zamindrákovanú otázku. Pýtajú sa ma na môj pohľad, to je celé.

Pred časom ste sa stali tvárou Rexony, ktorá využila, že ste aktívnejšie začali cvičiť. Vyberáte si, pre koho budete robiť reklamu?

Jasné. Musí sa mi to páčiť a musí to byť zaujímavo zaplatené, to je normálna vec. Som v situácii, keď si môžem vyberať. Rexonu som robil s agentúrou Zaraguza, s ktorými som robil viac úspešných projektov, napríklad Tatra banku. To malo veľký úspech, robí sa mi s nimi dobre.

Čo znamená „dobre zaplatená“ kampaň?

Ten honorár musí byť taký, aby som pol roka alebo rok nemusel nič robiť. Je to v desiatkach tisíc eur, niekedy aj stovka. Záleží na tom, ako dlho kampaň trvá, či bude v telke, alebo na Facebooku. Od toho sa to odvíja.

Akú značku by ste odmietli a reklamu pre nich nerobili?

Vždy si vyberám, čo sa mi páči a čo ku mne sedí. Keď odo mňa chceli, aby som propagoval nejaký alkohol, odmietol som, lebo nepijem. Čo so mnou nie je spojené, nerobím. Tak isto to mám s nejakým oblečením – ak by ma chceli obliecť do niečoho, čo by som nikdy nenosil, nepôjdem do toho. No ak je reklama založená na mojom humore, som s tým okej. Nahovárať si, že sa neživím obrazom, by bolo scestné. Celý život som makal na svojom mene, aby som to teraz zužitkoval.

Čo chystáte teraz?

Uvidím. Robím hudbu, vždy si môžem prísť do štúdia natočiť to, čo cítim. Ale nápadov je kopec. Mám v sebe stále ten motor a mám chuť aj mladým rapperom ukázať, že to stále sypem z rukáva. Rád zvyšujem latku, to je moje poslanie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie