Denník N

Správy RTVS dostali do rúk bývalí hovorcovia politikov. Vo svete by sa o tom aspoň debatovalo

Jaroslav Rezník. Foto N – Tomáš Benedikovič
Jaroslav Rezník. Foto N – Tomáš Benedikovič

Noví šéfovia spravodajstva sú zárukou vyváženosti a objektivity, lebo pred prácou hovorcov už vo verejnoprávnom rozhlase a televízii robili, vraví nový šéf RTVS Jaroslav Rezník.

Správy RTVS povedú noví ľudia. Riaditeľ verejnoprávneho telerozhlasu dokončil výmeny kľúčových postov v spravodajstve tento týždeň, keď ohlásil, že rozhlasových reportérov povedie Petra Stano Maťašovská.

Televíznym správam od pondelka šéfuje bývalý hovorca záchranárov Boris Chmel. Ich spoločným šéfom sa stal ešte v polovici mesiaca Juraj Rybanský, ktorý nahradil Lukáša Dika. Proti Dikovi dlhé mesiace brojili mnohí politici, najmä z vládnej SNS Andreja Danka.

Čo majú Rybanský, Maťašovská a Chmel spoločné? Boli novinármi, no potom prestúpili na „druhú stranu“, stali sa hovorcami a teraz sa vracajú medzi novinárov. Ani jeden z nich teda nejde šéfovať verejnoprávnemu spravodajstvu z vedenia nejakej inej redakcie. Maťašovská s Rybanským prichádzajú dokonca so skúsenosťami z tlačových odborov ministerstiev.

Do RTVS nastupujú v čase, keď správy tejto televízie považuje najviac divákov za najobjektívnejšie. Podľa Medianu RTVS o dve desatiny predstihli aj Markízu. Správy RTVS sú najobjektívnejšie pre takmer 26 percent divákov.

Rezník: Sú zárukou vyváženosti

Aká je teda profesná skúsenosť bývalých hovorcov? Maťašovská pracovala aj v rozhlase, kde okrem iného istý čas moderovala politickú debatu Sobotné dialógy. Aj Chmel moderoval politické debaty – Tému dňa v TA3 či O päť minút dvanásť na Jednotke (v roku 2012).

Rybanský pracoval na  tlačových odboroch ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia posledných päť rokov, predtým bol päť rokov vedúcim vydania Hlavných správ Slovenskej televízie.

S minulosťou z ministerstiev prichádzajú do RTVS aj ďalší ľudia, napríklad nový šéfdramaturg Rádia Slovensko Michal Dzurjanin. Roky pôsobil ako hovorca Ústavu pamäti národa, posledné mesiace pracoval na odbore komunikácie ministerstva hospodárstva.

Riaditeľ RTVS Rezník si nemyslí, že by prechod z ministerstva do redakcie prinášal veľa nástrah. „Všetci tí ľudia predtým, ako pracovali na komunikačných odboroch štátnej a verejnej správy, roky pôsobili aj vo verejnoprávnom médiu. Preto sú pre nás zárukou vyváženosti, objektivity a verejnoprávneho spravodajstva.“

Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) a šéf mediálneho výboru Dušan Jarjabek (Smer) odovzdávajú Rezníkovi dekrét o zvolení. Foto – TASR

„Aj na ministerstvách sú kvalitní ľudia, ktorí nie sú stranícki či politickí nominanti, a preto  by nemali byť  diskvalifikovaní do ďalšieho života ako odborníci,“ vraví aj nový šéf televízneho spravodajstva RTVS Boris Chmel.

„Pre mňa osobne byť na druhom brehu bola užitočná skúsenosť, okrem iného som zistil, ako sa mení a vyvíja novinárčina a že je veľa čo zlepšovať.“

Chmel  súčasné spravodajstvo RTVS považuje za kvalitné. „Dôraz budeme dávať najmä na väčšiu mieru vlastných, originálnych tém,“ predstavuje svoje plány. „Samozrejme, budeme hľadať cesty, aby bolo spravodajstvo porovnateľné s renomovanými verejnoprávnymi televíziami.“

Nový šéf televíznych správ nechcel menovať, koho zo súčasných reportérov radí k najvýraznejším osobnostiam. „Spravodajstvo je tímová práca, kde má každý člen redakcie svoje dôležité miesto, ktoré si musí zastať. Nie je to o hviezdach, je to ľuďoch.“

Maďarič: Počkajme si

K Rezníkovmu rozhodnutiu pritiahnuť do verejnoprávneho spravodajstva hovorcov a ľudí z tlačových odborov ministerstiev sa vyjadril aj minister kultúry Marek Maďarič (Smer). „Treba chvíľu počkať, ako bude vyzerať spravodajstvo RTVS. Nestaviam to do polohy, že niektorí ľudia sú apriori vylúčení z toho, že by nemohli zastávať nejakú funkciu,“ povedal Maďarič.

Marek Maďarič. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Počkajme si, či sa bude meniť spravodajstvo k lepšiemu, alebo k horšiemu. Samozrejme, že by si asi mal pán Rezník rozmyslieť, kým tie pozície obsadzuje. Ale aj v minulosti sa viackrát stalo, že dôležitú diskusnú reláciu moderoval blízky príbuzný aktívneho politika, dokonca aj vo verejnoprávnom médiu, napríklad pani Oravová alebo pani Lipšicová,“ povedal.

Maďarič hovorí, že Slovensko je veľmi malé, takže sa celkom nedá vyhnúť tomu, že sa do médií vrátia aj ľudia, ktorí pôsobili na niektorom z ministerstiev. Pripomenul, že noví šéfovia spravodajstva predtým v médiách robili a majú skúsenosti najmä s rozhlasom.

„Predpokladám, že sa pán Rezník opiera o svoju skúsenosť s nimi, keď im šéfoval v rozhlase,“ dodal Maďarič.

Hvížďala: Boli zvyknutí slúžiť

Karel Hvížďala, český novinár a spisovateľ, bývalý šéfreportér Mladej fronty Dnes a zakladateľ týždenníka Týden, je k návratu hovorcov naspäť do žurnalistiky oveľa kritickejší.

„Ak boli na šéfov spravodajstva vo vašej RTVS vybraní výhradne hovorcovia, je celkom jedno, či sú z ministerstva, od záchranárov, alebo z nemocnice,“ vraví Hvížďala. „Sú to evidentne ľudia, ktorí boli z minulých rokov zvyknutí slúžiť svojim šéfom či inštitúcii, pre ktorú pracovali.“

Podľa Hvížďalu sa profesia hovorcu od novinára líši, lebo hovorca sa nemusí zaoberať analýzou a syntézou, hovorí za niekoho iného a nemusí konať samostatne. „To predstavuje veľké nebezpečenstvo pre každú mediálnu inštitúciu. Zároveň to svedčí o zámeroch tých, ktorí ich do pozícií inštalovali,“ myslí si Hvížďala.

„Klasik Hans Joachim Friedrichs napísal, že dobrý novinár nesúhlasí so žiadnou skutočnosťou, ani s takou, o ktorej si myslí, že je dobrá. To znamená, že dobrý žurnalista za každých okolností upozorňuje na riziká, nikdy nie je súčasťou zabehnutých zvyklostí. Dobrá žurnalistika je vždy o vzbure.“

MARIÁN LEŠKO sa narodil v roku 1954 v Prešove, vyrastal v Ostrovanoch. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Je novinárom, politickým komentátorom, publicistom a glosátorom. Od roku 1982 písal do týždenníka Nové slovo, neskôr pracoval v Pravde a krátko v denníku Práca, bol spolupracovníkom rádia Slobodná Európa. V roku 1994 kandidoval do parlamentu za koalíciu Spoločná voľba. Pätnásť rokov pôsobil v denníku SME, neskôr odišiel do týždenníka Trend. Okrem toho pracuje pre Nadáciu Zastavme korupciu. Pravidelne účinkuje v televízii – najskôr v relácii Sedem s. r. o. na Markíze a neskôr v relácii Sedem na JOJ. Vyšli mu štyri knihy: Ľudia a ľudkovia z našej politickej elity, Slovenské tango v roku jeden, Mečiar a mečiarizmus, Masky a tváre novej elity.
Politický komentátor Marián Leško. Foto N – Tomáš Benedikovič

Novinár a komentátor Trendu Marián Leško je k návratu ľudí z PR a tlačových odborov do žurnalistiky zmierlivejší. „Stanovisko, že kto raz odíde zo sveta žurnalistiky do sveta hovorcov, už sa späť vrátiť nesmie, by mi pripadalo prehnane rigidné,“ vraví Leško.

„Iste, bolo by určite lepšie, keby médiá verejnej služby riadili novinári, ktorí svoju osobnú integritu a profesionalitu osvedčili ako kariérni žurnalisti. Ale nebolo by opodstatnené, keby sme už z princípu nepripustili možnosť, že osobná integrita i profesionalita sa dá uchovať aj v pozícii hovorcu.“

Leško si myslí, že v poslednom čase sú na Slovensku aj na hovorcov pomerne vysoké štandardy a desiatky z nich svoju prácu vykonávajú ako službu voči verejnosti, a nielen voči svojmu zamestnávateľovi.

„V tejto chvíli mi nie je známe, že by sa osoby, ktoré sa do médií verejnej služby po rokoch vracajú, nejakým spôsobom v pozícii hovorcov diskvalifikovali. Ak to mám zhrnúť: Integrita a profesionalita je dôležitejšia ako doterajšie pracovné zaradenie.“

Austrália: Ak návrat, tak s pravidlami

O návrate PR pracovníkov či politických poradcov, takzvaných spin doctorov, naspäť k žurnalistike sa diskutuje aj vo svete. V septembri na túto tému vyšiel text v austrálskom akademickom magazíne The Conversation.

Autorka textu Caroline Fisher je odborná asistentka na univerzite v Canberre. Hovorila s desiatkou editorov a deviatimi politikmi o tom, aké etické riziká prináša návrat politických poradcov späť do novín. Niektorí z vedúcich redakcií jej povedali, že by hrozba politickej predpojatosti u takýchto ľudí bola taká veľká, že by ich nikdy neprijali.

Foto N – Tomáš Benedikovič

„Pre ostatných výhody čerstvých zákulisných znalostí a informácií priamo zvnútra toto riziko prevážia,“ píše Caroline Fisher a dodáva, že pre veľkú časť editorov bolo riešením urobiť z bývalých poradcov komentátorov, pri ktorých názorová zafarbenosť neprekáža.

Najmä, ak ju médium prizná, teda u novinára zverejní, že v minulosti pracoval pre politikov. „Nechajte publikum a čitateľov, nech si urobia názor, nerobte ich zaňho. No zverejnite to, aby si ten názor urobiť mohli,“ vraví v jej texte bývalý editor austrálskej televízie Cannel 7.

V niektorých austrálskych médiách uplatňovali pri prechode ľudí z komunikačných oddelení do redakcie akési skúšobné obdobie, počas ktorého sa vôbec nevenovali politickému spravodajstvu. Nazývali ho „očista“, „odstavenie“ či „pranie“.

Inde aj po nej zachovávali princíp, že bývalý politický poradca nepokrýval témy, ktorým sa venoval pri práci pre politikov, aby sa neocitol v konflikte záujmov. To sa však dá dodržiavať skôr pri bežných reportéroch, než pri novinároch vo vedúcich funkciách.

Teraz najčítanejšie