Kalvíni vo svojich kostoloch nemajú žiadne maľby, v Šamoríne sa však zachovali. Zostali tu po katolíkoch
Kalvíni v Šamoríne ukryli stredoveký poklad. Ukrýva sa v kostole Nanebovzatia Panny Márie.
Uprostred novostavieb moderného mestečka Šamorín je stredoveký poklad. Ukrýva sa v kostole Nanebovzatia Panny Márie. Tento Kostol dal meno celému Šamorínu, teda jeho zasvätenie Nanebovzatiu Panny Márie: Zenthmaria – Samaria – Šamorín.
Kostol slúži od roku 1789 reformovanej cirkvi. Kalvíni vo svojich kostoloch nemajú žiadne maľby, tu sa však zachovali ranogotické obrazy. Zostali tu po katolíkoch, ktorí kostol dostavali ešte v roku 1220.
Katolíci si v Šamoríne v druhej polovici 18. storočia postavili už väčší kostol a tento predali kalvínom. Ak by si ho katolíci nechali, veľmi pravdepodobne by pôvodné omietky z 13. storočia osekali a tie by sa tak nezachovali. Kalvíni však na veľké úpravy už nemali peniaze, a tak omietky ponechali.
Samotný kostol bol postavený v románskom slohu. Keďže tu nemali k dispozícii kameň, je postavený z tehál. Podobne na tom však boli aj v Lombardii, odkiaľ sa na naše územie šírila románska architektúra.
Kostol bol typickou trojloďovou tehlovou bazilikou so západnou tribúnou, ktorá dodnes nesie pôvodnú vežu. Lode mali rovné drevené stropy a vstupy boli na južnej a severnej strane bočných lodí.
Okolo roku 1290 zaklenuli svätyňu dvoma poliami ranogotickej rebrovej klenby, a z toho obdobia sa zachovala aj časť jedinečných nástenných malieb na jej severnej stene.
Maľby viac-menej zachránili, ale aj poškodili viaceré vrstvy náterov a omietok, od doby okolo roku 1450 do roku 1950. Zreštaurovať sa podarilo ich podkladovú maľbu a kresbu. Vrchné, modelujúce farebné vrstvy sa sčasti zachovali na postavách apoštolov.
Prestavbu zrejme vyvolal nový vlastník panstva Karol, syn bratislavského župana Alexandra a program obsahu malieb pravdepodobne zostavil Arnold z bratislavskej kapituly, ktorý bol od roku 1285 farárom v Šamoríne.
Vo svätyni dnes, po zreštaurovaní, prevažuje druhá vrstva gotických nástenných malieb, ktorá vypovedá o vynikajúcom dvorskom umení obdobia anjouovskej, pestovanom v hlavnom meste župy – v Bratislave, za župana a palatína Mikuláša Garaia okolo roku 1375. Vtedy k už tradičnému východisku v umení Neapola pribudli aj priame kontakty s umením dvora francúzskeho kráľa Karola V.
Tieto súvislosti predpokladá významná historička umenia Mária Prokopp, ktorá upozornila aj na to, že šamorínsky kostol sa riešením priestoru podobá na bratislavský dóm toho obdobia.
Kostol potom opakovane prestavovali a dopĺňali prvky typické pre dané obdobie. V roku 1521 vystavali novú neskorogotickú rebrovú klenbu, ktorá nemá v Európe obdoby. Práve na nej sú záhadné, predkresťanské symboly hlavičiek anjelov s kruhom, hlavy psov, baranov, rak, had. Nevysvetlená je doteraz hlava mačky s krúžkom, aký mávajú kravy. Mária Prokopp tvrdí, že tieto maľby vznikli podľa renesančného vedeckého ikonografického programu. Podľa neho je dobová humanistická astrológia v súzvuku so scholastickou teológiou.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
