Denník N

Výkupy pozemkov pod diaľnice v Bratislave, Prešove a Košiciach koalícia utají aj po Žitňanskej novele

Sľuby o tom, že občania uvidia detaily biznisu, na ktorom zarobil aj Bugár, sa zrejme nenaplnia. Utajený môže zostať navyše aj výkup pôdy pod diaľnice pri Prešove a Košiciach.

Ak sa už nič nezmení, zostane najväčší realitný biznis, aký kedy slovenský štát robil, navždy utajený. Detaily nákupu pôdy za približne 400 miliónov eur pod bratislavský obchvat nebude musieť Národná diaľničná zverejniť v centrálnom registri zmlúv ani po novele infozákona, na ktorú čakal minister dopravy Árpád Érsek.

„Po zmene zákona zverejním všetky zmluvy, ani deň nebudú stáť u mňa,“ sľúbil Érsek v rozhovore pre Denník N.

Novela je už na stole. Píše sa v nej, že diaľničiari budú musieť výkupné zmluvy povinne zverejňovať. Dnes majú výnimku, podobne ako zmluvy SIS či strategické zmluvy ministerstva obrany.

Zmena zákona bude však platiť len do budúcnosti – pre zmluvy, ktoré diaľničiari podpíšu po 1. septembri 2018. Vtedy má novela ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej začať platiť. Teraz je na verejnom pripomienkovaní, odtiaľ pôjde do vlády a potom do Národnej rady.

„Právna úprava spravidla platí do budúcnosti,“ vysvetlila Žitňanská.

Právnik radí, ako na retroaktivitu

Dokumentácia k obchvatu by bola čítavá: Žitňanskej stranícky šéf Béla Bugár sám poslal novinárom zmluvu o výkupe Národnej diaľničnej, cez ktorú zarobil pol milióna eur. Pôdu od príbuzného v roku 2005 za 25-tisíc eur, predával ju Národnej diaľničnej za 528-tisíc eur. Teraz sa na nej začína stavať PPP autostráda.

Podobne zarobili exnominanti Slovenského pozemkového fondu, medzi nimi Bugárov sused, aj partia predvídavých podnikateľov z kauzy s pôdou pod Jaguar, medzi nimi aj poradca europoslankyne za Smer Moniky Beňovej.

Analytik a právnik Transparency International Matej Šimalčík si myslí, že Žitňanská by si mohla s retroaktivitou poradiť. Spätná platnosť legislatívy je podľa jeho slov problém vtedy, ak by spôsobila, že všetky zmluvy o výkupe pôdy by povinným zverejnením prestali platiť. To je podľa Šimalčíka tento prípad.

„Dalo by sa to vyriešiť prechodným ustanovením, ktoré by stanovilo povinným osobám povinnosť zmluvy spätne zverejniť v nejakom prechodnom období, prípadne zverejniť o nich aspoň metadáta (napríklad vo forme tabuľky o predávajúcich, cenách a predmete zmluvy, pozn. red.), a to za predpokladu, že by toto spätné zverejňovanie nemalo vplyv na ich účinnosť a platnosť. V takomto prípade by nešlo pravú o retroaktivitu, lebo povinnosť zmluvy zverejniť by nemala vplyv na už nadobudnuté práva. Išlo by v podstate len o nepravú retroaktivitu, ktorá je prípustná,“ povedal Šimalčík.

Zmluvy majú byť verejné už dnes

Politická vôľa ukázať detaily realitného biznisu bola doteraz nulová. Šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič sa niekoľkokrát pokúsil v Národnej rade zaviazať uznesením ministra Érseka, aby zmluvy ukázal. Neúspešne. Spomedzi koaličných poslancov hlasoval za iba Igor Janckulík z Bugárovho klubu. Bugár sám zvykol hlasovať za, pri poslednom pokuse Obyčajných ľudí hlasoval proti.

Zverejňovanie bude riešiť ešte súd, Transparency na ňom zažalovalo ministerstvo dopravy.

Žitňanská opakuje, že podľa jej názoru by aj dnes mala NDS-ka na požiadanie zmluvy sprístupniť.

„Opakujem, že aj podľa dnešného právneho stavu je NDS povinná sprístupňovať zmluvy aj v tomto režime,“ povedala ministerka.

Zverejniť majú už teraz, ale nerobia to

Národná diaľničná doteraz po infožiadostiach Denníka N ani Transparency International zmluvy nezverejnila. Na web neprehľadne zavesila zmluvy, v ktorých nie sú mená predávajúcich ani informácie o pozemkoch. Kompetentní tajnosti doteraz zdôvodňujú ochranou osobných údajov.

Argument s osobnými údajmi by vôbec nebol na debatu, keby boli zmluvy NDS-ky v kategórii povinne zverejňovaných.

„Sprístupňovanie informácií na žiadosť a povinné zverejňovanie sú dva odlišné právne režimy. V prípade povinne zverejňovaných zmlúv už dnes platí explicitná výnimka, že pri zverejňovaní sa neanonymizujú osobné údaje účastníka zmluvy, ani označenie nehnuteľnosti,“ vysvetľuje Šimalčík.

Analytik a právnik Transparency však upozorňuje, že napriek tomu nemá NDS-ka právny dôvod na utajovanie detailov ani dnes.

„Keďže tieto údaje už boli zverejnené v katastri, tak ide o už zverejnené údaje, ktoré podľa zákona o ochrane osobných údajov môžu byť ďalej spracúvané, teda aj poskytnuté pri vybavovaní infožiadosti, aj bez súhlasu osoby,“ vysvetľuje Šimalčík.

Tajný zostane aj biznis v Prešove a Košiciach

Inak povedané, ak sa nezmení politická vôľa ukazovať zmluvy alebo Žitňanskej novela, zostane najväčší biznis tajomstvom.

Minister dopravy Árpád Érsek v stredu povedal, že uvažuje aj nad možnosťou, že požiada ministerstvo spravodlivosti, prokuratúru alebo súd o ich názor, či by porušil zákon, ak zmluvy predsa len zverejní.

„Pokiaľ niekto mi potvrdí, že neporuším zákon, tak v tom prípade (zmluvy) vydám,“ povedal Érsek a zopakoval, že on so zverejnením týchto dokumentov súhlasí, musí však dať pozor na to, aby neporušil legislatívu o ochrane osobných údajov.

Taký veľký biznis ako pri Bratislave sa už opakovať nebude. Štát vykupuje ornú pôdu pod diaľnicu za ceny stavebných parciel, tie sú logicky najdrahšie v hlavnom meste.

O vysoké sumy tak pôjde pri pôde pri Košiciach a Prešove. Všetky kľúčové diaľničné stavby v druhom a treťom najväčšom meste v krajine plánuje Národná diaľničná spustiť do súťaže najneskôr v druhej polovici budúceho roka. Kým štát začne stavať, mal by mať pôdu na svojich listoch vlastníctva.

Pôjde o dve etapy severného obchvatu Prešova (zmluvu na juhozápadný obchvat už podpísali) a spodný obchvat Košíc. Sú tri z deviatich najväčších priorít ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd):

 

Drahé a meškajúce diaľnice

Obchvat Bratislavy

Teraz najčítanejšie