Denník N

Slovensko posiela na adopciu do cudziny iba rómske deti, podľa Blahovej zo SaS je to rasizmus

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže tvrdí, že im úrady práce na medzinárodnú adopciu posielajú iba rómske deti, ktoré na Slovensku nechceli. Preveriť to žiada aj splnomocnenec pre Rómov.

Slovensko posiela na medzinárodnú adopciu iba rómske deti, upozornila poslankyňa SaS Natália Blahová a označila to za prejav rasizmu štátnej moci.

Blahová na Facebooku zverejnila odpoveď riaditeľky Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Andrey Císarovej, ktorá tvrdí, že „na medzinárodnú adopciu sú odporúčané LEN deti, ktoré majú rómsku etnicitua o ktoré na Slovensku nie je záujem“. Slovo len Císarová zdôraznila kapitálkami.

Splnomocnenec pre Rómov Ábel Ravasz (Most-Híd) hovorí, že ho komunikácia prekvapila. „Ak existuje takýto neformálny pokyn alebo prax, tak sa s tým nedá súhlasiť. Nemôže to existovať.“

Ravasz hovorí, že by to malo preveriť ministerstvo práce. Blahová chce podať podnet na generálnu prokuratúru.

Ministerstvo práce odkázalo, že výrok pani Císarovej ani jeho kontext nepozná.

Císarová: Posielajú nám iba rómske deti

Císarová potvrdila, že Slovensko naozaj posiela na adopcie do zahraničia iba rómske deti. Iba tie im podľa nej na medzinárodnú adopciu posielajú z úradov práce, lebo o ne nie je na Slovensku záujem.

„Máme tu, bohužiaľ, len rómske deti, chodia nám väčšinou takéto spisy. Nevyberáme si. Chceme zabezpečiť neadoptovateľným deťom vhodnú rodinu, kde budú šťastné,“ hovorí Císarová.

„K nám sa iné deti nedostanú. Ak sú deti adoptovateľné, zostanú doma. My nemáme možnosť vyberať si deti. V prvom kole ponúkajú dieťa na Slovensku, či si ho náhodou niekto nechce zobrať. Keď si ho nikto nechce zobrať, ide k nám. Ja s tým nič nemám, k nám prídu len spisy detí. Nemôžem povedať, že prečo len tieto,“ hovorí Císarová.

Císarová tvrdí, že ročne majú do 60 spisov detí, pričom na Slovensku im úrady podľa nej hľadajú rodičov dva až tri roky. „Určite sa k nám nedostane dieťa mladšie ako dva roky, musí prejsť klasickým kolesom na Slovensku.“

Natália Blahová. Foto Denník N – Vladimír Šimíček

Blahová: Do cudziny posielajú aj deti, ktoré tu chcú

Blahová sa k tomuto zisteniu dostala pri príbehu chlapca Jožka, ktorého slovenské úrady poslali na Maltu, hoci oň prejavila záujem jeho dlhoročná opatrovníčka, ktorá pracovala ako profesionálny rodič. Preto Blahová hovorí, že Císarová nehovorí celú pravdu a že pustila na adopciu do zahraničia aj deti, o ktoré bol záujem aj na Slovensku.

„Veľmi by ma zaujímalo, podľa čoho identifikuje, že je dieťa rómske. Malý Jožko nevyzerá ako rómske dieťa a nemá to ani v rodnom liste. Na základe čoho ona triedi ľudí na Rómov a Nerómov? Je absurdné triediť ľudí na základe fotky, pri tomto dieťati nemala nič a išla na tenký ľad.“

„Za posledné dva roky viem o dvoch prípadoch zo 14, keď bol o deti záujem aj na Slovensku. Už je to také podozrivé, že by som chcela vidieť všetkých 14 prípadov,“ hovorí Blahová.

Ďalšie dieťa, Karolína, o ktorej Blahová písala, bola tri roky v profesionálnej rodine, potom si o ňu podala žiadosť profimatka a neskôr sa o ňu začali zaujímať cez medzinárodné osvojenie. „Keď vedeli, že proces dopadne zle, natruc po troch rokoch našli jej strýka, u ktorého teraz žije. Zjavne nerobia všetky opatrenia, mali ho hľadať hneď, ako sa Karolína narodila.“

Opakované ponúkanie voľných detí je podľa Blahovej netransparentné a nie je jasné, ako funguje a či skutočne o deti určené na medzinárodnú adopciu nemal nikto záujem.

Proti záujmu detí

Medzinárodná adopcia je pre deti podľa Blahovej obrovská zmena a mala by to byť až úplne posledná možnosť. „Chápe sa to ako charita, keď sme nedokázali pomôcť vlastnému občanovi.“

„Z týchto prípadov je zrejmé, že konali proti záujmu dieťaťa a proti medzinárodným dohovorom, ktoré dávajú do popredia súrodenecké väzby a záujem z domácej krajiny a využitie všetkých iných dostupných možností.“

„Zásada pri akejkoľvek adopcii je, že sa hľadá pre opustené dieťa optimálny rodič. Nie, že máte rodičov, oni si dajú požiadavky a potom im hľadáte dieťa. Takto to nefunguje. Keď si niekto navolí, že chce šikovné, biele, bezproblémové a zdravé dieťa, nesmiete sa vybrať hľadať do spisov, či také dieťa existuje a potom ho za každú cenu vyrvať z prostredia a uspokojiť žiadateľov,“ hovorí Blahová.

Císarová to podľa nej robí úplne opačne. „Jej tam prídu nejakí žiadatelia a ona uspokojuje ich predstavu bez ohľadu na práva dieťaťa. To je aj prípad Jožko a malej Karolíny, ktorú išla poslať na Maltu.“

Okrem Malty má Slovensko dohodu aj s Holandskom, Andorou, San Marínom a Monakom.

O rómskych deťoch hovorí aj Sulík, chce sterilizácie

Upozornenie na adopcie od poslankyne SaS prišlo v čase, keď strana pripravuje zmeny, ktoré nazvala rómskou reformou. Predseda strany Richard Sulík si vypočul veľkú kritiku za to, ako tieto návrhy prezentoval – sťažoval sa na to, že vo Veľkej Lomnici sa rodia najmä rómske deti, hoci väčšina obyvateľstva dediny je z majority.

Opozičná SaS tiež navrhuje bezplatnú sterilizáciu pre ženy nad 35 rokov so štyrmi a viac deťmi. Líder SaS na Facebooku tvrdil, že nemôže ísť o diskrimináciu, lebo návrh neplatí len pre Rómky, no dodal, že „niečo nie je v poriadku, ak zo 4550 obyvateľov Veľkej Lomnice je 2150 Rómov, teda menej než polovica a z 85 narodených detí za tento rok je 76 rómskych“.

Po veľkej kritike SaS v utorok doplnila, že „hrozbou pre spoločnosť nie je počet narodených rómskych detí, ale počet detí, ktoré sa narodia do obrovskej chudoby, kde nemajú prístup ani k správnej výžive, ani k hygiene a ani k vzdelaniu“.

Teraz najčítanejšie